slovenský animovaný film 2025 Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Rozpráva ústami českej legendy. Animovaná rozprávka Príbehy z čarovnej záhrady nachádza vo fantázii najlepší liek na smútok.

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín.

Dedko Goldflam

Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval.

V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti nachádzajú ovdoveného dedka v smútku. Vtedy sa Zuzka rozhodne použiť babičkin starý klobúk a vyčarovať z neho príbehy presne tak, ako ich kedysi milovaná babička rozprávala. Deti sa ponoria do magického sveta plného zábavných postáv a situácií. Odvážne pri tom prekonávajú ťažké situácie, aby zistili, že veci, ktoré nás obklopujú, sú nepotrebné iba zdanlivo. Otvárajú témy, ktoré sú síce dospelácke, no predsa môžu byť hravé. Spoločne hovoria o tom, že život neprináša vždy len príjemné chvíle, no vedia, ako na ne. Smútok liečia fantáziou, ktorá prináša so sebou radosť a môže nás spojiť s tými, ktorých ľúbime. 

V štúdiu takmer päťsto dní

Animovaný film Rozprávky z čarovnej záhrady začal vznikať v roku 2015. Svetovú premiéru mal tento rok na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Tvorivý tím pozostávajúci zo 160 spolupracovníkov naprieč všetkými filmovými profesiami absolvoval takmer päťsto nakrúcacích dní. Na filme pracovalo 16 animátorov, ktorí každú scénu obrázok po obrázku rozanimovali. Výsledok zastrešuje česko-slovensko-slovinsko-francúzska koprodukcia. Slovenským producentom je Juraj Krasnohorský a spoločnosť Artichoke. Koprodukčne sa na filme podieľala aj STVR. Hudbu zložila talentovaná slovenská skladateľka Lucia Chuťková. V slovenskom znení účinkujú Vladimír Jedľovský, Zuzana Kronerová, Zora Martinická, Oliver Boublík, Hugo Podoba, Rebeka Poláková, Juraj Loj, Zuzana Kanócz, Ema Krajčírová, Jonáš Tóda, Anna Šišková, Eva Pavlíková, Marián Labuda, Richard Stanke, Lukáš Gažík, Alex Šajban, Eva Landlová, Peter Šimun, Dominika Havranová a Petra Vajdová.

Príbehy z čarovnej záhrady Česko/Slovensko/Slovinsko/Francúzsko

Celkový rozpočet filmu 2 580 000 eur (z toho podpora Audiovizuálneho fondu 338 000 eur)

Distribučná premiéra 6. novembra 2025

Foto: bearwithmefilm.com

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články