slovenský animovaný film 2025 Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Rozpráva ústami českej legendy. Animovaná rozprávka Príbehy z čarovnej záhrady nachádza vo fantázii najlepší liek na smútok.

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín.

Dedko Goldflam

Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval.

V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti nachádzajú ovdoveného dedka v smútku. Vtedy sa Zuzka rozhodne použiť babičkin starý klobúk a vyčarovať z neho príbehy presne tak, ako ich kedysi milovaná babička rozprávala. Deti sa ponoria do magického sveta plného zábavných postáv a situácií. Odvážne pri tom prekonávajú ťažké situácie, aby zistili, že veci, ktoré nás obklopujú, sú nepotrebné iba zdanlivo. Otvárajú témy, ktoré sú síce dospelácke, no predsa môžu byť hravé. Spoločne hovoria o tom, že život neprináša vždy len príjemné chvíle, no vedia, ako na ne. Smútok liečia fantáziou, ktorá prináša so sebou radosť a môže nás spojiť s tými, ktorých ľúbime. 

V štúdiu takmer päťsto dní

Animovaný film Rozprávky z čarovnej záhrady začal vznikať v roku 2015. Svetovú premiéru mal tento rok na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Tvorivý tím pozostávajúci zo 160 spolupracovníkov naprieč všetkými filmovými profesiami absolvoval takmer päťsto nakrúcacích dní. Na filme pracovalo 16 animátorov, ktorí každú scénu obrázok po obrázku rozanimovali. Výsledok zastrešuje česko-slovensko-slovinsko-francúzska koprodukcia. Slovenským producentom je Juraj Krasnohorský a spoločnosť Artichoke. Koprodukčne sa na filme podieľala aj STVR. Hudbu zložila talentovaná slovenská skladateľka Lucia Chuťková. V slovenskom znení účinkujú Vladimír Jedľovský, Zuzana Kronerová, Zora Martinická, Oliver Boublík, Hugo Podoba, Rebeka Poláková, Juraj Loj, Zuzana Kanócz, Ema Krajčírová, Jonáš Tóda, Anna Šišková, Eva Pavlíková, Marián Labuda, Richard Stanke, Lukáš Gažík, Alex Šajban, Eva Landlová, Peter Šimun, Dominika Havranová a Petra Vajdová.

Príbehy z čarovnej záhrady Česko/Slovensko/Slovinsko/Francúzsko

Celkový rozpočet filmu 2 580 000 eur (z toho podpora Audiovizuálneho fondu 338 000 eur)

Distribučná premiéra 6. novembra 2025

Foto: bearwithmefilm.com

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články