Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Rozpráva ústami českej legendy. Animovaná rozprávka Príbehy z čarovnej záhrady nachádza vo fantázii najlepší liek na smútok.

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín.

Dedko Goldflam

Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval.

V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti nachádzajú ovdoveného dedka v smútku. Vtedy sa Zuzka rozhodne použiť babičkin starý klobúk a vyčarovať z neho príbehy presne tak, ako ich kedysi milovaná babička rozprávala. Deti sa ponoria do magického sveta plného zábavných postáv a situácií. Odvážne pri tom prekonávajú ťažké situácie, aby zistili, že veci, ktoré nás obklopujú, sú nepotrebné iba zdanlivo. Otvárajú témy, ktoré sú síce dospelácke, no predsa môžu byť hravé. Spoločne hovoria o tom, že život neprináša vždy len príjemné chvíle, no vedia, ako na ne. Smútok liečia fantáziou, ktorá prináša so sebou radosť a môže nás spojiť s tými, ktorých ľúbime. 

V štúdiu takmer päťsto dní

Animovaný film Rozprávky z čarovnej záhrady začal vznikať v roku 2015. Svetovú premiéru mal tento rok na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Tvorivý tím pozostávajúci zo 160 spolupracovníkov naprieč všetkými filmovými profesiami absolvoval takmer päťsto nakrúcacích dní. Na filme pracovalo 16 animátorov, ktorí každú scénu obrázok po obrázku rozanimovali. Výsledok zastrešuje česko-slovensko-slovinsko-francúzska koprodukcia. Slovenským producentom je Juraj Krasnohorský a spoločnosť Artichoke. Koprodukčne sa na filme podieľala aj STVR. Hudbu zložila talentovaná slovenská skladateľka Lucia Chuťková. V slovenskom znení účinkujú Vladimír Jedľovský, Zuzana Kronerová, Zora Martinická, Oliver Boublík, Hugo Podoba, Rebeka Poláková, Juraj Loj, Zuzana Kanócz, Ema Krajčírová, Jonáš Tóda, Anna Šišková, Eva Pavlíková, Marián Labuda, Richard Stanke, Lukáš Gažík, Alex Šajban, Eva Landlová, Peter Šimun, Dominika Havranová a Petra Vajdová.

Príbehy z čarovnej záhrady Česko/Slovensko/Slovinsko/Francúzsko

Celkový rozpočet filmu 2 580 000 eur (z toho podpora Audiovizuálneho fondu 338 000 eur)

Distribučná premiéra 6. novembra 2025

Foto: bearwithmefilm.com

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články