Záber z dokumentu Zuzany Piussi Pachová stopa. Foto: Filmtopia

Nový film Zuzany Piussi sleduje pachovú stopu

Písmo: A- | A+

Dokumentaristka sa pozrela na problém pachovej identifikácie podozrivých osôb postavených pred súd.

Slová páchateľ a páchnuť majú identický slovný základ. Vyplýva z toho priamy dôkaz pred súdom? Podľa nového dokumentu Zuzany Piussi to v našich končinách znamená viac ako v ostatnom civilizovanom svete, kde sa pachová identifikácia osôb v pojednávaní pred súdom nepripúšťa. Film Pachová stopa prichádza do slovenských kín 6. februára 2025. 

Dlhodobé pochybnosti

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bežnou súčasťou policajnej aj súdnej praxe stala pachová stopa identifikovaná psom. Vo vtedajšom Československu metódu prevzali zo Sovietskeho zväzu, kde ju aj pôvodne uviedli do praxe. Následne bola rozpracovaná v tajnej službe východného Nemecka. 

Na základe tejto skúsenosti z minulosti môže byť v Českej republike aj na Slovensku človek dodnes uznaný za vinného a odsúdený na základe pachovej identifikácie. Hoci sa tento dôkaz berie ako nepriamy, prax je podľa režisérky Zuzany Piussi iná. 

Vo svojom dokumente si kladie otázku, či je pes na rozdiel od človeka skutočne nestranný. Odhaľuje osobné príbehy ľudí odsúdených na základe tejto metódy, ktorá sa v odborných kruhoch podľa jej informácií dlhodobo spochybňuje. 

Veľa prípadov

Autorka dokumentov ako Nemoc tretej moci, Ukradnutý štát či Očista pracuje tentoraz so skúsenosťou, že sovietska metóda pachovej stopy využíva nespornú citlivosť a schopnosť psov identifikovať určité látky aj v stopovom množstve. V mnohých prípadoch má svoju relevanciu, problém však nastáva, keď sa v justícii povýši do úlohy kľúčového dôkazu bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. 

Na tento problém dlhodobo upozorňuje český Spolek Šalamoun združujúci právnikov a ľudskoprávnych aktivistov. Jeho zástupcov necháva režisérka prehovoriť aj vo filme. 

John Bok a Václav Peričevič zo Spolku Šalamoun boli prví, čo problém s pachovou stopou otvorili. Pred niekoľkými rokmi usporiadali v českej poslaneckej snemovni konferenciu, kam prišli aj zahraniční vedci, ktorí vôbec neverili, že sa niečo také môže používať. Začala som sa o to zaujímať a zistila som, že prípadov, ktorých sa to týka, je dosť veľa,“ hovorí Zuzana Piussi.  

Márny boj

Tvrdí, že hoci sa po rastúcej kritike pachová identifikácia používa čoraz menej, vo väzniciach možno ešte stále trávia životy aj nevinní ľudia, ktorí márne bojujú o obnovu procesov a preskúmanie svojich trestov. 

Ako sa píše v explikácii pre Audiovizuálny fond, film chce okrem iného poukázať na spoločné znaky českej a slovenskej justície, kde dodnes dochádza k justičným omylom a nevymožiteľnosti práva.

Pachová stopa mala premiéru na festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava a súčasne so slovenskou distribúciou vstupuje aj do českých kín. Súčasťou premietaní budú diskusie v regiónoch s režisérkou a protagonistami dokumentu.

Pachová stopa Česko/Slovensko, 2025

Celkový rozpočet 6250 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 4000 eur)

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články