Záber z dokumentu Zuzany Piussi Pachová stopa. Foto: Filmtopia

Nový film Zuzany Piussi sleduje pachovú stopu

Písmo: A- | A+

Dokumentaristka sa pozrela na problém pachovej identifikácie podozrivých osôb postavených pred súd.

Slová páchateľ a páchnuť majú identický slovný základ. Vyplýva z toho priamy dôkaz pred súdom? Podľa nového dokumentu Zuzany Piussi to v našich končinách znamená viac ako v ostatnom civilizovanom svete, kde sa pachová identifikácia osôb v pojednávaní pred súdom nepripúšťa. Film Pachová stopa prichádza do slovenských kín 6. februára 2025. 

Dlhodobé pochybnosti

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bežnou súčasťou policajnej aj súdnej praxe stala pachová stopa identifikovaná psom. Vo vtedajšom Československu metódu prevzali zo Sovietskeho zväzu, kde ju aj pôvodne uviedli do praxe. Následne bola rozpracovaná v tajnej službe východného Nemecka. 

Na základe tejto skúsenosti z minulosti môže byť v Českej republike aj na Slovensku človek dodnes uznaný za vinného a odsúdený na základe pachovej identifikácie. Hoci sa tento dôkaz berie ako nepriamy, prax je podľa režisérky Zuzany Piussi iná. 

Vo svojom dokumente si kladie otázku, či je pes na rozdiel od človeka skutočne nestranný. Odhaľuje osobné príbehy ľudí odsúdených na základe tejto metódy, ktorá sa v odborných kruhoch podľa jej informácií dlhodobo spochybňuje. 

Veľa prípadov

Autorka dokumentov ako Nemoc tretej moci, Ukradnutý štát či Očista pracuje tentoraz so skúsenosťou, že sovietska metóda pachovej stopy využíva nespornú citlivosť a schopnosť psov identifikovať určité látky aj v stopovom množstve. V mnohých prípadoch má svoju relevanciu, problém však nastáva, keď sa v justícii povýši do úlohy kľúčového dôkazu bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. 

Na tento problém dlhodobo upozorňuje český Spolek Šalamoun združujúci právnikov a ľudskoprávnych aktivistov. Jeho zástupcov necháva režisérka prehovoriť aj vo filme. 

John Bok a Václav Peričevič zo Spolku Šalamoun boli prví, čo problém s pachovou stopou otvorili. Pred niekoľkými rokmi usporiadali v českej poslaneckej snemovni konferenciu, kam prišli aj zahraniční vedci, ktorí vôbec neverili, že sa niečo také môže používať. Začala som sa o to zaujímať a zistila som, že prípadov, ktorých sa to týka, je dosť veľa,“ hovorí Zuzana Piussi.  

Márny boj

Tvrdí, že hoci sa po rastúcej kritike pachová identifikácia používa čoraz menej, vo väzniciach možno ešte stále trávia životy aj nevinní ľudia, ktorí márne bojujú o obnovu procesov a preskúmanie svojich trestov. 

Ako sa píše v explikácii pre Audiovizuálny fond, film chce okrem iného poukázať na spoločné znaky českej a slovenskej justície, kde dodnes dochádza k justičným omylom a nevymožiteľnosti práva.

Pachová stopa mala premiéru na festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava a súčasne so slovenskou distribúciou vstupuje aj do českých kín. Súčasťou premietaní budú diskusie v regiónoch s režisérkou a protagonistami dokumentu.

Pachová stopa Česko/Slovensko, 2025

Celkový rozpočet 6250 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 4000 eur)

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leopold Haverl Leopold Haverl a Jozef Adamovič vo filme Traja svedkovia (1968). Foto: archív SFÚ/M. Kordoš

Leopold Haverl

V týchto dňoch by sa jeden z najznámejších slovenských hercov Leopold Haverl dožil 90 rokov. Bratislavský rodák, priateľmi prezývaný Hafi, patril k hereckým ikonám s nezameniteľným hlasom a výraznou javiskovou charizmou. Prezývka, ktorá ho sprevádzala celý život, vznikla ešte počas štúdia na konzervatóriu. Narodil sa 16. februára 1936 v Bratislave. S divadlom prichádzal do kontaktu už od detstva – jeho otec pracoval ako osvetľovač v Slovenskom národnom divadle, a tak mal malý Leopold možnosť sledovať predstavenia priamo zo zákulisia. Práve tam spoznal viaceré osobnosti zakladateľskej generácie slovenského profesionálneho divadelníctva, ako Hanu Meličkovú či Janka Borodáča, Jozefa Budského, Martina Gregora, Mikuláša Hubu a Viliama Záborského, ktorí v ňom videli budúceho adepta herectva. Na doskách SND sa prvýkrát predstavil už ako jedenásťročný. Hoci Haverla spočiatku priťahovala aj hudba, herectvo napokon zvíťazilo. V rokoch 1950 – 1954 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde získal pevné umelecké základy. Po absolvovaní konzervatória svoju hereckú dráhu začal v zájazdovom Dedinskom divadle. Niekoľko rokov účinkoval v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle poézie, aby sa napokon v roku 1967 stal stálym členom súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2015. Počas svojej kariéry vytvoril desiatky výrazných postáv na divadelných doskách, televíznych obrazovkách a vo filmoch. Svoj charakteristický hlas prepožičal desiatkam...
Zobraziť všetky články