Záber z filmu Kavej.

Pohreb, svadba a „východniarsky“ humor

Písmo: A- | A+

O priazeň divákov sa toto leto bude uchádzať nová, pôvodná slovenská komédia o dvoch kamarátkach z východného Slovenska Kavej režiséra Lukáša Zednikoviča. Zábavné a často bizarné situácie, do ktorých sa hlavné hrdinky dostanú, neponúkajú len prvoplánovú zábavu, ale poukazujú aj na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy. Premietať sa začne od 18. júla.

Celovečerný film Kavej nadväzuje na divácky úspešný rovnomenný internetový seriál o dvoch priateľkách, východniarkach Kláre a Veronike. V seriáli odišli z domova za prácou a štúdiom do Bratislavy, vo filme sa obe hrdinky vracajú späť na východ, kde sa dostanú do absurdných situácií, ktoré otočia ich život naruby.

Trailer z filmu.

„Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma,“ opisuje pre Film.sk scenáristka filmu Michaela Zakuťanská, ako vznikol nápad nakrútiť celovečerný film v hlavných úlohách s Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou. „Tehotenstvo Aničky Rakovskej nás však ,prinútiloʻ vytvoriť aj príbehovú linku. A tak sa seriál zapĺňal ďalšími postavami, ktoré herci stvárňovali s veľkou chuťou, a s chuťou sme seriál tvorili aj na opačnej strane kamery. Cítili sme, že chceme Kavej posunúť ďalej vo všetkých zložkách, dať postavám širší priestor. Vo filme okrem Kláry a Veroniky rozohrávame aj príbeh Kláriných rodičov. Lukáš Zednikovič si dal veľmi záležať na výklade jednotlivých scén a práci s hercami. Technické, materiálne a výtvarné možnosti boli voči internetovému seriálu neporovnateľné. A film tiež nadväzuje témou, postavy hľadajú svoje miesto vo svete, akurát ho nehľadajú v Bratislave, ale doma.“

Klára a Veronika sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam, jedna cestuje na pohreb starej mamy a druhá na svadby troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nebude pritom núdza o zábavu. Podľa Zakuťanskej „východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné. Verím, že to všetko vo filme je.“

Spolu s režisérom sa snažili nakrútiť film, ktorý bude vo svojom výsledku autentický. Mnohé zo situácií majú preto reálny základ. „Som toho názoru, že komédia sa má hrať navážno a dobrá komédia musí byť v prvom rade dobrá dráma,“ hovorí pre Film.sk režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je Kavej filmovým debutom. „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že musíme oproti seriálu v prejave scivilnieť, aby situácie, ktoré scenár priniesol, ako sú pohreb a svadby, nevyzneli ako paródie. Preto sme sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie ľudí a prostredia, aby humor vyplynul zo samotných situácií nenútene.“ 

Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO v explikácii pre Audiovizuálny fond o filme Kavej uvádza, že „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má Kavej spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa Kavej natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, ktorý je špecifický aj ako vlakový dopravný uzol, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne. Zednikovič v súvislosti s Uhrovým filmom ešte poznamenáva, že „na Pásla kone na betóne máme vo filme malý odkaz v podobe bábiky na svadbe, ktorá si ,zahralaʻ aj pred vyše štyridsiatimi rokmi v tejto východniarskej klasike.“

Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej v úlohách Kláry a Veroniky vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly, ale napríklad aj známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. „Postavy hovoria aj východniarsky, aj slovensky,“ vysvetľuje Zakuťanská, ako pri písaní scenára pracovala s jazykom. „S dialektom pracujem špecifickým spôsobom. Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky. A tiež viem, že nebude možné uspokojiť všetkých, pretože každá dedina má svoju pravú a nefalšovanú východniarčinu.“

Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal. Teším sa, až ho ľudia uvidia, a nielen na východnom Slovensku, pretože nájsť sa v ňom môžu všetci,“ uzatvára Zednikovič. Skôr ako sa film objaví v kinách, sa delegácia Kavej vyberie za svojimi fanúšikmi. Herci, režisér, kameraman, scenáristka, filmový štáb, ale aj ďalší hostia rozbehnú šnúru eventov KAVEJ FEST na slovenských amfiteátroch, kde divákov čaká program plný hudby, zábavy, rozhovorov a stand-upov.

 

KAVEJ
r. Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2024
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU:
865 860 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 337 500 eur)

Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články