Záber z filmu Kavej.

Pohreb, svadba a „východniarsky“ humor

Písmo: A- | A+

O priazeň divákov sa toto leto bude uchádzať nová, pôvodná slovenská komédia o dvoch kamarátkach z východného Slovenska Kavej režiséra Lukáša Zednikoviča. Zábavné a často bizarné situácie, do ktorých sa hlavné hrdinky dostanú, neponúkajú len prvoplánovú zábavu, ale poukazujú aj na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy. Premietať sa začne od 18. júla.

Celovečerný film Kavej nadväzuje na divácky úspešný rovnomenný internetový seriál o dvoch priateľkách, východniarkach Kláre a Veronike. V seriáli odišli z domova za prácou a štúdiom do Bratislavy, vo filme sa obe hrdinky vracajú späť na východ, kde sa dostanú do absurdných situácií, ktoré otočia ich život naruby.

Trailer z filmu.

„Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma,“ opisuje pre Film.sk scenáristka filmu Michaela Zakuťanská, ako vznikol nápad nakrútiť celovečerný film v hlavných úlohách s Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou. „Tehotenstvo Aničky Rakovskej nás však ,prinútiloʻ vytvoriť aj príbehovú linku. A tak sa seriál zapĺňal ďalšími postavami, ktoré herci stvárňovali s veľkou chuťou, a s chuťou sme seriál tvorili aj na opačnej strane kamery. Cítili sme, že chceme Kavej posunúť ďalej vo všetkých zložkách, dať postavám širší priestor. Vo filme okrem Kláry a Veroniky rozohrávame aj príbeh Kláriných rodičov. Lukáš Zednikovič si dal veľmi záležať na výklade jednotlivých scén a práci s hercami. Technické, materiálne a výtvarné možnosti boli voči internetovému seriálu neporovnateľné. A film tiež nadväzuje témou, postavy hľadajú svoje miesto vo svete, akurát ho nehľadajú v Bratislave, ale doma.“

Klára a Veronika sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam, jedna cestuje na pohreb starej mamy a druhá na svadby troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nebude pritom núdza o zábavu. Podľa Zakuťanskej východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné. Verím, že to všetko vo filme je.“

Spolu s režisérom sa snažili nakrútiť film, ktorý bude vo svojom výsledku autentický. Mnohé zo situácií majú preto reálny základ. „Som toho názoru, že komédia sa má hrať navážno a dobrá komédia musí byť v prvom rade dobrá dráma,“ hovorí pre Film.sk režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je Kavej filmovým debutom. „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že musíme oproti seriálu v prejave scivilnieť, aby situácie, ktoré scenár priniesol, ako sú pohreb a svadby, nevyzneli ako paródie. Preto sme sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie ľudí a prostredia, aby humor vyplynul zo samotných situácií nenútene.“ 

Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO v explikácii pre Audiovizuálny fond o filme Kavej uvádza, že „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má Kavej spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa Kavej natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, ktorý je špecifický aj ako vlakový dopravný uzol, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne. Zednikovič v súvislosti s Uhrovým filmom ešte poznamenáva, že „na Pásla kone na betóne máme vo filme malý odkaz v podobe bábiky na svadbe, ktorá si ,zahralaʻ aj pred vyše štyridsiatimi rokmi v tejto východniarskej klasike.“

Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej v úlohách Kláry a Veroniky vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly, ale napríklad aj známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. Postavy hovoria aj východniarsky, aj slovensky,“ vysvetľuje Zakuťanská, ako pri písaní scenára pracovala s jazykom. „S dialektom pracujem špecifickým spôsobom. Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky. A tiež viem, že nebude možné uspokojiť všetkých, pretože každá dedina má svoju pravú a nefalšovanú východniarčinu.“

Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal. Teším sa, až ho ľudia uvidia, a nielen na východnom Slovensku, pretože nájsť sa v ňom môžu všetci,“ uzatvára Zednikovič. Skôr ako sa film objaví v kinách, sa delegácia Kavej vyberie za svojimi fanúšikmi. Herci, režisér, kameraman, scenáristka, filmový štáb, ale aj ďalší hostia rozbehnú šnúru eventov KAVEJ FEST na slovenských amfiteátroch, kde divákov čaká program plný hudby, zábavy, rozhovorov a stand-upov.

 

KAVEJ
r. Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2024
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU:
865 860 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 337 500 eur)

Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články