Záber z filmu Kavej.

Pohreb, svadba a „východniarsky“ humor

Písmo: A- | A+

O priazeň divákov sa toto leto bude uchádzať nová, pôvodná slovenská komédia o dvoch kamarátkach z východného Slovenska Kavej režiséra Lukáša Zednikoviča. Zábavné a často bizarné situácie, do ktorých sa hlavné hrdinky dostanú, neponúkajú len prvoplánovú zábavu, ale poukazujú aj na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy. Premietať sa začne od 18. júla.

Celovečerný film Kavej nadväzuje na divácky úspešný rovnomenný internetový seriál o dvoch priateľkách, východniarkach Kláre a Veronike. V seriáli odišli z domova za prácou a štúdiom do Bratislavy, vo filme sa obe hrdinky vracajú späť na východ, kde sa dostanú do absurdných situácií, ktoré otočia ich život naruby.

Trailer z filmu.

„Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma,“ opisuje pre Film.sk scenáristka filmu Michaela Zakuťanská, ako vznikol nápad nakrútiť celovečerný film v hlavných úlohách s Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou. „Tehotenstvo Aničky Rakovskej nás však ,prinútiloʻ vytvoriť aj príbehovú linku. A tak sa seriál zapĺňal ďalšími postavami, ktoré herci stvárňovali s veľkou chuťou, a s chuťou sme seriál tvorili aj na opačnej strane kamery. Cítili sme, že chceme Kavej posunúť ďalej vo všetkých zložkách, dať postavám širší priestor. Vo filme okrem Kláry a Veroniky rozohrávame aj príbeh Kláriných rodičov. Lukáš Zednikovič si dal veľmi záležať na výklade jednotlivých scén a práci s hercami. Technické, materiálne a výtvarné možnosti boli voči internetovému seriálu neporovnateľné. A film tiež nadväzuje témou, postavy hľadajú svoje miesto vo svete, akurát ho nehľadajú v Bratislave, ale doma.“

Klára a Veronika sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam, jedna cestuje na pohreb starej mamy a druhá na svadby troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nebude pritom núdza o zábavu. Podľa Zakuťanskej východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné. Verím, že to všetko vo filme je.“

Spolu s režisérom sa snažili nakrútiť film, ktorý bude vo svojom výsledku autentický. Mnohé zo situácií majú preto reálny základ. „Som toho názoru, že komédia sa má hrať navážno a dobrá komédia musí byť v prvom rade dobrá dráma,“ hovorí pre Film.sk režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je Kavej filmovým debutom. „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že musíme oproti seriálu v prejave scivilnieť, aby situácie, ktoré scenár priniesol, ako sú pohreb a svadby, nevyzneli ako paródie. Preto sme sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie ľudí a prostredia, aby humor vyplynul zo samotných situácií nenútene.“ 

Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO v explikácii pre Audiovizuálny fond o filme Kavej uvádza, že „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má Kavej spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa Kavej natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, ktorý je špecifický aj ako vlakový dopravný uzol, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne. Zednikovič v súvislosti s Uhrovým filmom ešte poznamenáva, že „na Pásla kone na betóne máme vo filme malý odkaz v podobe bábiky na svadbe, ktorá si ,zahralaʻ aj pred vyše štyridsiatimi rokmi v tejto východniarskej klasike.“

Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej v úlohách Kláry a Veroniky vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly, ale napríklad aj známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. Postavy hovoria aj východniarsky, aj slovensky,“ vysvetľuje Zakuťanská, ako pri písaní scenára pracovala s jazykom. „S dialektom pracujem špecifickým spôsobom. Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky. A tiež viem, že nebude možné uspokojiť všetkých, pretože každá dedina má svoju pravú a nefalšovanú východniarčinu.“

Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal. Teším sa, až ho ľudia uvidia, a nielen na východnom Slovensku, pretože nájsť sa v ňom môžu všetci,“ uzatvára Zednikovič. Skôr ako sa film objaví v kinách, sa delegácia Kavej vyberie za svojimi fanúšikmi. Herci, režisér, kameraman, scenáristka, filmový štáb, ale aj ďalší hostia rozbehnú šnúru eventov KAVEJ FEST na slovenských amfiteátroch, kde divákov čaká program plný hudby, zábavy, rozhovorov a stand-upov.

 

KAVEJ
r. Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2024
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU:
865 860 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 337 500 eur)

Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 získali Gramatová, Remo aj Dudková

Ceny slovenskej filmovej kritiky získali snímky Hore je nebo, v doline som ja, Raději zešílet v divočině a Sirat. Udeľovali sa už po 33. raz. Odovzdali ich počas vyhlasovania cien Igric v bratislavskom Štúdiu L+S v piatok 18. septembra. Anketu usporiadal Klub filmových novinárov (KFN). Na základe hlasovania svojich členov udelil ceny v piatich kategóriách. V kategórii Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná zvíťazil debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Cenu pre najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2025 získal titul Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Zatiaľ čo v kategórii dokumentárnych filmov bolo víťazstvo filmu Mira Rema jednoznačné, medzi hranými a animovanými filmami sa o víťazovi rozhodlo až po odovzdaní posledného hlasu. V kategórii Filmová kritika a publicistika si cenu odniesla filmová kritička a teoretička Jana Dudková. Pôsobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy CVU SAV a na oddelení vedy a výskumu v SFÚ. Je autorkou piatich samostatných publikácií a pravidelne publikuje aj na stránkach Filmsk.sk. Najlepším zahraničným filmom bol Sirat Slovenskí filmoví kritici hlasovali aj o najlepšom zahraničnom filme v slovenských kinách v roku 2025. Zároveň ocenili distribučnú spoločnosť, ktorá tento film do kín uviedla. V hlasovaní zvíťazil španielsko-francúzsky film Sirat...
Igric 2026 Jozef Pantlikáš a Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Cintinental Film

Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer

„Za nepatetický príbeh, ktorý nepodľahol zjednodušenému výkladu,“ ocenila porota 37. ročníka najstaršej slovenskej filmovej a televíznej ceny Igric film režiséra Martina Gondu Potopa. Snímka získala cenu Igric za réžiu v kategórii hraných filmov pre kiná. Počas odovzdávania cien Igric 2026, ktoré sa konalo v piatok 18. septembra v bratislavskom Štúdiu L+S, bodovali tvorcovia Potopy ešte niekoľkokrát. „Príbeh presahuje do svetového kontextu zániku identity v mene globalizácie. Jeho hraný debut je zrelou výpoveďou hlboko premýšľajúceho tvorcu. Martin Gonda dosiahol vystavaním príbehu o strate domova autentickú až dokumentárnu výpoveď. Ponúka istý stav kultúrneho dedičstva, vážny generačný vývoj, koláž a fresku jednej doby,“ zdôvodnila porota ocenenie Potopy. Igric 2026 pre Sáru Chripákovú a Milana Ondríka Igrica za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele si odniesla Sára Chripáková za hlavnú postavu v Potope. Porota ju označila nielen za obrovský prínos pre Potopu, ale tiež za objav roka. „Režisérovi Martinovi Gondovi sa podarilo filmom priniesť viacero pozitív do slovenskej kinematografie, no k tým najväčším patrí práve objavenie jej hereckého talentu,“ uviedla porota. V mužskej hereckej kategórii získal cenu Igric Milan Ondrík za film Terezy Nvotovej Otec. „Milan Ondrík verne stvárňuje muža, ktorému sa v sekunde rozsype celý život. Jeho herecký výkon nie je v žiadnom ohľade minimalistický – predvádza paniku, beznádejný smútok, neznesiteľnú vinu aj...
Cinedu 2026 Záber z filmu Malá Amélia. Foto: ASFK

CINEDU 2026 ponúkne aj cesty do sveta detskej fantázie

Ôsmym ročníkom filmového festivalu pre deti a mládež CINEDU ožije od 21. do 29. septembra Nové Mesto nad Váhom. Deti, tínedžerov, školy aj rodiny pozýva na stretnutia so súčasnou európskou kinematografiou do Kina Považan a Mestského kultúrneho strediska. Programom CINEDU Teens bude festival následne pokračovať začiatkom októbra v Bratislave v kine Edison Filmhub. „Tohtoročný program opätovne ukazuje, že film pre deti a mladých ľudí môže byť zároveň divácky príťažlivý, umelecky hodnotný a otvorený dôležitým témam. Veľmi nás teší, že môžeme v Novom Meste nad Váhom uviesť filmy krátko po ich svetových premiérach a úspechoch na najvýznamnejších festivaloch. Spolupráca s ASFK nám navyše umožňuje prepojiť spoločný filmový zážitok s tvorivosťou a filmovým vzdelávaním,“ povedala riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková. Jednou z najčerstvejších festivalových noviniek je nemecký film Sammy a Frida režisérky Katje Benrath. V júli získal na prestížnom festivale Giffoni hlavnú cenu Gryphon Award za najlepší film v kategórii Elements +10. Neobyčajné stretnutie úzkostného Samuela s tajomnou Fridou prináša citlivý, ale zároveň hravý príbeh o strachu, priateľstve a odvahe naplno žiť. Festival uvedie aj stop-motion snímku Olívia a neviditeľné zemetrasenie režisérky Irene Iborra Rizo. Získal katalánsku cenu Gaudí za najlepší animovaný film a bol nominovaný na Európsku filmovú cenu i španielsku cenu Goya. Dôležitú úlohu...
Zobraziť všetky články