Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre.
Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže.
„Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským.
Chcel urobiť film o nádeji
„Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský.
Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj ako scenárista. „Verím, že ľudia sú schopní svoje omyly rozpoznať, pomenovať a postupne napraviť. Niekedy sa náprava dostaví neskoro a nikdy nie úplne. Napriek tomu má zmysel o to usilovať,“ dodal Ostrochovský. Prameň je pre neho pokusom zachytiť okamih, keď človek prvýkrát pripustí, že sa možno mýlil. „Práve v tej chvíli totiž vzniká možnosť stať sa o niečo lepším. Nechcel som urobiť ďalší film o utrpení Rómov a nechcem tým filmom ani nikoho obviňovať. Chcel som urobiť film o nádeji a tú určite potrebujeme aj dnes,“ povedal Ostrochovský. „Pre mňa je dôležité, že namiesto obviňovania sa Prameň pokúša skôr naznačiť cestu k porozumeniu. A to dúfam, že naše publikum ocení,“ dodáva k tomu Katarína Tomková.
Má všetko a zároveň nič
Prameň tvorcovia nakrúcali tri roky. Natáčali nielen na Slovensku (Rimavská Sobota a okolie, Bratislava, Sereď, Kežmarok), ale aj v Česku (Praha – Bohnice, Mariánské Lázně, Račí údolí) a Maďarsku (Pusztazámor, Budapešť, Szőlősgyörök). Film vznikol v slovensko-česko-maďarskej koprodukcii. Českým koproducentom je spoločnosť Negativ, maďarským Proton Cinema. Snímku koprodukovali aj ČT a STVR.
Hlavnú postavu, lekárku Ingrid, stvárňuje vo filme Aňa Geislerová. Do jej stagnujúceho života v zapadnutej okresnej nemocnici vstúpi mladá sanitárka Agáta (Simona Boledovičová). A prinúti ju uvidieť veci v inom svetle.
„Film sme nakrúcali tri roky a za ten čas sa menil nielen scenár, ale aj ja som nakrútila veľa iných projektov. To, čo ma sprevádzalo po celý čas, boli dve režisérske poznámky Ivana. ,Ingrid je nesmierne znudená, lebo má vlastne všetko, ale zároveň nič.ʻ A hlavne: ,Nechcem vidieť, ako zlý človek pácha zlo, ale ako sa stane, že aj dobrý človek v rámci systému zlu napomáha.ʻ A to mi stačilo,“ povedala Geislerová.
Vo filme ďalej účinkujú Eva Mores, Vlad Ivanov, Éva Bandor či Attila Mokos. Za kamerou stál Juraj Chlpík, hudbu skomponoval Michal Novinski. Strih mali na starosti Martin Malo a Josef Krajbich, zvuk Dušan Kozák a Martin Jílek. Architektom filmu je Csaba Lódi, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Hollá a umeleckou maskérkou Martina Selnekovičová. Vznik Prameňa podporili Audiovizuálny fond, Eurimage, Kultminor a ďalšie fondy.
