Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre.

Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže.

Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským.

Chcel urobiť film o nádeji

Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský.

Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj ako scenárista. „Verím, že ľudia sú schopní svoje omyly rozpoznať, pomenovať a postupne napraviť. Niekedy sa náprava dostaví neskoro a nikdy nie úplne. Napriek tomu má zmysel o to usilovať,“ dodal Ostrochovský. Prameň je pre neho pokusom zachytiť okamih, keď človek prvýkrát pripustí, že sa možno mýlil. „Práve v tej chvíli totiž vzniká možnosť stať sa o niečo lepším. Nechcel som urobiť ďalší film o utrpení Rómov a nechcem tým filmom ani nikoho obviňovať. Chcel som urobiť film o nádeji a tú určite potrebujeme aj dnes,“ povedal Ostrochovský. „Pre mňa je dôležité, že namiesto obviňovania sa Prameň pokúša skôr naznačiť cestu k porozumeniu. A to dúfam, že naše publikum ocení,“ dodáva k tomu Katarína Tomková.

Má všetko a zároveň nič

Prameň tvorcovia nakrúcali tri roky. Natáčali nielen na Slovensku (Rimavská Sobota a okolie, Bratislava, Sereď, Kežmarok), ale aj v Česku (Praha – Bohnice, Mariánské Lázně, Račí údolí) a Maďarsku (Pusztazámor, Budapešť, Szőlősgyörök). Film vznikol v slovensko-česko-maďarskej koprodukcii. Českým koproducentom je spoločnosť Negativ, maďarským Proton Cinema. Snímku koprodukovali aj ČT a STVR.

Hlavnú postavu, lekárku Ingrid, stvárňuje vo filme Aňa Geislerová. Do jej stagnujúceho života v zapadnutej okresnej nemocnici vstúpi mladá sanitárka Agáta (Simona Boledovičová). A prinúti ju uvidieť veci v inom svetle.

Film sme nakrúcali tri roky a za ten čas sa menil nielen scenár, ale aj ja som nakrútila veľa iných projektov. To, čo ma sprevádzalo po celý čas, boli dve režisérske poznámky Ivana. ,Ingrid je nesmierne  znudená, lebo má vlastne všetko, ale zároveň nič.ʻ A hlavne: ,Nechcem vidieť, ako zlý človek pácha zlo, ale ako sa stane, že aj dobrý človek v rámci systému zlu napomáha.ʻ A to mi stačilo,“ povedala Geislerová.

Prameň Simona Boledovičová a Eva Mores vo filme Prameň. Foto: Filmtopia
Simona Boledovičová a Eva Mores vo filme Prameň. Foto: Filmtopia

Vo filme ďalej účinkujú Eva Mores, Vlad Ivanov, Éva Bandor či Attila Mokos. Za kamerou stál Juraj Chlpík, hudbu skomponoval Michal Novinski. Strih mali na starosti Martin Malo a Josef Krajbich, zvuk Dušan Kozák a Martin Jílek. Architektom filmu je Csaba Lódi, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Hollá a umeleckou maskérkou Martina Selnekovičová. Vznik Prameňa podporili Audiovizuálny fond, Eurimage, Kultminor a ďalšie fondy.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články