Krehké dobrodružstvo prvej lásky sa často odohráva na pozadí tínedžerskej revolty a mladíckeho vzdoru. Takýto obraz vystúpil do popredia v predstavách českého režiséra Zdeňka Jiráského, keď sa rozhodoval pre tému svojho nového filmu. Bolo to v čase, keď pandemické šialenstvo uzatvorilo ľudské vnútra pred možnosťou prirodzene sa prepájať s vonkajším svetom. Výsledkom je film Už ťa nemám rád z roku 2023, ktorý vznikol v česko-slovensko-rumunskej koprodukcii.

Režisér zasadil príbeh dvoch tínedžerov Marka a Terezy do malého českého mestečka. Ich život poznačený nudou sprevádza túžba prežiť dobrodružstvo na prahu dospelosti. Marek má trinásť, nakrúca videá so sociálnou problematikou, a v očiach spolužiakov je práve preto outsiderom.

Idylický vzťah s mamou naruší jej nová známosť, a tak Marek nemá chuť byť doma. Keď sa v ohrozenom období cíti najviac sám, do cesty mu vstúpi o rok mladšia Tereza. Hoci prichádza z celkom iného sociálneho zázemia, nájdu v sebe zaľúbenie. Ich tínedžerské hry sa však rýchlo vymknú spod kontroly a predstieraný únos dievčaťa vrcholí útekom z domova. Nasadnú do vlaku a čoskoro sa strácajú v labyrinte nekonečných možností slobody. Strach z neznámeho prináša stratu ilúzií. Marek sa chce vrátiť domov, Tereza nie. A cesta sa ešte zďaleka nekončí.

„Koncept príbehu dvoch detí vychádza z tradície realizmu,“ hovorí o svojich motiváciách Zdeněk Jiráský, známy najmä svojím celovečerným debutom Poupata z roku 2011, za ktorý získal štyri ceny Českej filmovej a televíznej akadémie a ďalšie ocenenia.

Priťahuje ho svet dospievajúcich, ktorí chcú byť nezávislí a slobodne myslieť práve v období, keď sú najzraniteľnejší, ale aj drzí a zároveň hrozivo vystavení manipulácii okolia. V najnovšom filme rieši problém mladej generácie v súvislosti s duševnou vyprázdnenosťou a únikom z reality. Jeho stratégiou je podľa vlastných slov umožniť maximálnu tvorivú slobodu a otvoriť tak detským hercom možnosti improvizácie a spontánnych prejavov. Zdôrazňuje predovšetkým autenticitu a pravdivosť bez povinnosti moralizovať.

„Paralelné svety, v ktorých žijú generácie rodičov a ich dospievajúcich detí, sú v mnohých rovinách nepreniknuteľné. Ani pri najlepšej vôli a snahe neexistuje manuál na riešenie. Hoci adries na psychologické poradne pribúda, komunikačný priestor sa neustále zmenšuje, často sa úplne uzatvára,“ prízvukuje režisér. S fenoménom presunu najmladších generácií do virtuálneho sveta sa stretáva rovnako ako každý z nás. S témami odcudzenia a absencie pozitívnych vízií sa rozhodol pracovať o to intenzívnejšie, o čo aktuálnejšími sa stali počas pandemickej éry.

Svoj prístup potvrdzuje aj akcentom na primeraný výber hlavných postáv. Do projektu hľadal mladých ľudí vo veku trinásť až pätnásť rokov, nezaťažených rodičovskými ambíciami, v ideálnom prípade pochádzajúce z podobného sociálneho zázemia ako postavy v scenári. Chcel ich najprv viac spoznať, až potom sa rozhodnúť, do akej miery majú pred nakrúcaním poznať scenár a jednotlivé repliky. Jeho zámerom bolo otvárať priestor úprave scén podľa prirodzenosti a nenútiť deti do konštrukcie, ktorá sa pri práci bude javiť ako nemenná. Výber hercov do vedľajších úloh podriadil dvom hlavným predstaviteľom. Rodinných príslušníkov, spolužiakov a ďalšie roly obsadil profesionálmi aj nehercami. Dôležitú úlohu pri kastingu zohrali aj slovenskí a rumunskí koprodukční partneri.

Pôvodné verzie scenára sa mali zásadne upraviť na základe obhliadok v Rumunsku a v Českej republike, ktoré podnikol scenárista a režisér v jednej osobe spoločne s kameramanom Michalom Černým. „Počas prerušovaného vývoja filmu poznamenaného pandemickou situáciou sme sa nakoniec dohodli na koprodukcii so slovenskou spoločnosťou Arina, s ktorou sme spojení už cez niekoľko krásnych projektov,“ hovorí český producent Jordi Niubó. V podobnej cezhraničnej spolupráci vznikli už filmy Fair play, Piargy či Absencia.

Slovenská producentka Silvia Panáková považuje slovenské zastúpenie v tvorcoch, hercoch, štábe pri samotnom nakrúcaní aj v postprodukcii pri takomto komornom a nízkorozpočtovom filme za dostatočné.

„Hrdinovia príbehu počas svojej cesty do Rumunska prechádzajú Slovenskom, konkrétne Bratislavou, takže náš koprodukčný vstup je prirodzenou voľbou,“ hovorí. Režisér napokon do vedľajších a epizódnych úloh obsadil Mariána Mitaša, Réku Derzsi a Branislava Matuščina.