Otec film Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production
Písmo: A- | A+

Po úspešnej svetovej premiére na festivale v Benátkach otvorí film Otec Terezy Nvotovej 10. septembra piešťanský festival Cinematik. O deň neskôr príde aj do slovenských kín.

Film Otec sa inšpiroval skutočným prípadom, keď otec zabudol svoj dvojročnú dcérku v rozpálenom aute a dieťa umrelo. Dušan Budzak napísal o tomto prípade, ktorý sa stal jeho dobrému priateľovi, knihu. Autor niekoľkých trilerov prišiel v roku 2019 za producentkou Veronikou Paštékovou z DANAE Production. Pôvodne mal nápad na iný projekt – kriminálny seriál. Ona však navrhla, že filmové spracovanie by si zaslúžil práve tragický príbeh otca.

„Zistila som, že nejde o ojedinelý prípad – práve naopak. Vo svete sa odohrali desiatky podobných tragédií, ktoré spája syndróm zabudnutého dieťaťa. Ako matky sa ma tento príbeh hlboko dotkol,“ hovorí Veronika Paštéková. „Nikdy predtým som o ,syndróme zabudnutého dieťaťaʻ nepočula. Nebola som si istá, či máme odvahu tento film natočiť. Spomenula som si na mediálny hon, rýchle súdy, krutosť. Potom som si však uvedomila, že tento príbeh potrebuje priestor v ktorom ho budeme môcť porozprávať pravdivo, tak aby aj ľudia, ktorí potrebovali pri týchto prípadoch obviňovať a trestať, mohli uvidieť to, čo im bolo ukryté,“ dodala Paštéková.

Spolu s Dušanom Budzakom oslovili s nápadom na film režisérku Terezu Nvotovú. Podľa Budzaka sú kniha a film svojím spôsobom, aj keď nie celkom, dva rozdielne príbehy. „Tereza už na začiatku prišla s tým, že to nebude jedna k jednej. Keby som ju mal citovať, tak povedala: Ja to natočím, ale po svojom!. Bude to buď takto, alebo nijako,“ spomína Budzak. „Urobila veľmi dobrú selekciu. Polovicu knihy vynechala a tou druhou sa nechala iba inšpirovať. Bol som veľmi šťastný, že ma prizvala k tomu, aby sme to mohli potom písať spolu.“

Príbeh, ktorý jej nedal pokoj

Samotná Nvotová si najskôr myslela, že ponuku odmietne. Jej prvá reakcia bola, že je to veľmi ťažký, tragický a smutný príbeh. Spočiatku nevedela, ako by k nemu pristúpila tak, aby na diváka iba „nehodila“ ťažobu, s ktorou potom musí z kina odísť. Príbeh Otca jej však zostal ležať v hlave. „Ten príbeh zostal so mnou a nevedel odísť. A to bol moment, keď som spozornela, že v ňom je ešte niečo iné, než len to smutné, tá tragédia a to, čo sa dá veľmi rýchlo interpretovať, ako to poznáme z novinových článkov,“ povedala režisérka.  

„Pochopila som, že ten príbeh má v sebe omnoho viac vrstiev, ktoré vo mne vyvolávajú otázky a otvárajú vo mne citlivosť. Aby som dokázala pochopiť, čo sa tam stalo, musím prijať to, že tiež nerobím všetko správne a som schopná aj takejto fatálnej chyby. Musíme prijať svoju vlastnú krehkosť. A to, že nie sme takí, akí by sme chceli byť. Cez takéto prijatie môžeme potom lepšie pristúpiť aj k druhým ľuďom,“ myslí si Nvotová. „Ten film je o empatii, o otváraní nejakej našej citlivosti, otváraní brán, ktoré máme väčšinou zavreté, pretože sa bojíme ich otvoriť. Bojíme sa vidieť samých seba takých, akí naozaj sme,“ dodala režisérka.

Dúfa, že jej najnovší film ponúkne diváčkam a divákom viac než len pohľad na zúfalstvo rodiča, ktorý nevie vrátiť čas. „Aj v iných mojich filmoch ste mohli vidieť, že nerobím filmy, ktoré sú iba: Tu máš niečo ťažké a choď domov. Vždy sa snažím nájsť nejakú nádej a niečo, čo nás možno posunie trošku ďalej. Možno každého iným spôsobom,“ dodala režisérka.  

Postava, ktorá sa nedá zahrať, iba prežiť

Kľúčový pre film bol výber protagonistu. S producentkou sa zhodli na Milanovi Ondríkovi. Podľa neho bola jedna vec prijať predstavu, že si musí prežiť to, čím si prechádzal hrdina filmu. „Pretože takéto typy postáv sa nedajú iba zahrať. Bol som si vedomý toho, že sa musím do nej vnoriť,“ povedal Ondrík.

Druhá vec bola, že Nvotová sa rozhodla, že celý film nakrúti na niekoľko dlhých záberov. Publiku umožnia vidieť filmový svet tak, aby sa k hlavnej postave a tomu, čo prežíva, dostali čo najbližšie. Herca však nútia sústavne zostať v postave bez toho, aby sa spoľahol na strih. „Vďaka Terezinej silnej viere a dôvere sa to nejako podarilo. Keď sme dokončili posledný záber, jeden z najťažších, tak som padol na kolená a povedal: Ďakujem, pane Bože! Ale povedal som si aj to, že keby sa ten materiál nejako vymazal a máme to robiť ešte raz, tak poviem, že nie,“ vyznal sa Ondrík.

Spolu s Milanom Ondríkom vo filme účinkujú Dominika Morávková, Martina Sľúková, Aňa Geislerová, Dominika Zajcz, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Roman Polák či Peter Bebjak. Za kamerou stál Adam Suzin, strih mal na starosti Nikodem Chabior, obaja z Poľska. Hudbu zložil Jonatan Pastirčák. Slovenskými producentami filmu Otec sú Veronika Paštéková a Anton Škreko z DANAE Production. Film vznikol v koprodukcii s českou spoločnosťou moloko film a poľskou spoločnosťou Lava Films. Koproducentami sú Česká televízia a TV JOJ.

Otec film Dominika Morávková, Milan Ondrík, Tereza Nvotová a Aňa Geislerová pred premiérou filmu Otec na festivale v Benátkach. Foto: DANAE Production
Dominika Morávková, Milan Ondrík, Tereza Nvotová a Aňa Geislerová uviedli film Otec na festivale v Benátkach. Foto: DANAE Production

Môže sa to stať každému

Tereza Nvotová upozorňuje, že to, čo sa stalo hrdinovi filmu Otec sa môže naozaj stať úplne každému. Syndróm zabudnutého dieťaťa sa týka rovnako mužov ako žien, bez rozdielu veku, rasy či spoločenskej triedy. „Tento film sa inšpiroval nielen tým slovenským skutočným príbehom, alebo tými slovenskými, ktoré sa tu stali, ale aj ďalšími, ktoré sa dejú po celom svete. Je to preto, že keď sa tieto príbehy dejú, tak sa dejú až nápadne rovnako. Často sa dejú milujúcim rodičom, ktorí majú nejakú výchylku v dennej rutine,“ povedala Nvotová. Zjednodušene podľa nej ide o určitú poruchu pamäte, ktorá má niekoľko funkcií a tie môžu ísť proti sebe, dokonca nám môžu vytvárať falošné spomienky.    

Otec (r. Tereza Nvotová, Slovensko/Česko/Poľsko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: predbežne 1 396 327 (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 662 536 eur vrátane podpory v programe 5.1 Podpora audiovizuálneho priemyslu)
Distribučná premiéra: 11. septembra 2025

 

 

Autor:

Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články