Vybrať 20 tipov na filmy z programu MFF Cinematik je celkom „jednoduché“. Jeho 20. ročník, ktorý sa začne už o necelé dva týždne, ponúka totiž oveľa viac filmov, ktoré stojí za to si pozrieť. MFF Cinematik sa koná v Piešťanoch od 10. do 15. septembra 2025. Do 31. augusta si môžete kúpiť festivalovú akreditáciu za zvýhodnenú cenu.
Otec
(r. Tereza Nvotová, 2025, 103 minút)
Najnovší film Terezy Nvotovej Otec zaradil MFF Cinematik do programu hneď po premiére filmu na festivale v Benátkach. Jeden z najočakávanejších slovenských filmov roka 2025 v hlavných úlohách s Milanom Ondríkom a Dominikou Morávkovou. Film sa inšpiroval skutočným príbehom otca, ktorý zabudol svoje dvojročné dieťa v rozpálenom aute. Nvotová s kameramanom Adamom Suzinom ho natočili iba na pár dlhých záberov. „Jazyk filmu je pre mňa rovnako dôležitý ako samotný príbeh. Nedokázala som si tento film predstaviť v klasickej epizodickej štruktúre, pretože by to podľa mňa bolo ako prezerať si fotoalbum z pohrebu. A to nechce vidieť nikto. Chcela som vytvoriť niečo ako videohru, ale v úplne iných podmienkach, ktoré nás vedú hlbšie do vlastného vnútra. Išlo mi o to, aby sa divák naplno napojil na hlavného hrdinu a ponoril sa do jeho sveta,“ povedala Tereza Nvotová.
Sny
(r. Dag Johan Haugerud, Nórsko, 2024, 110 minút)
Program MFF Cinematik ponúkne aj víťaznú snímku tohtoročného Berlinale – nórsky film Sny. Jeho hlavnou hrdinkou je dospievajúce dievča, ktoré čelí nechcenému odhaleniu svojej prvej, platonickej lásky – k učiteľke. „Príbeh Snov sa zameriava na prvú lásku ako na transformatívnu skúsenosť, ktorá všetko mení: svojou intenzitou, absolútnym pohltením a osudovosťou. Je tiež mätúca v tom, že duševná a fyzická túžba sa nemusia nevyhnutne rozvíjať rovnakým tempom,“ povedal režisér Dag Johan Haugerud. Podľa neho prvá láska vplýva aj na túžby tých, ktorí ju pozorujú. „Vo filme ide predovšetkým o matku a starú mamu hrdinky, ktoré čítaním o jej skúsenostiach prehodnocujú niektoré rozhodnutia týkajúce sa sexu a lásky, ktoré samy v živote urobili.“
Drobná nehoda
(r. Džafar Panahi, 2025, 101 minút)
Skúsenosť z jeho druhého pobytu v iránskom väzení sa premietla do najnovšieho filmu režiséra Džafara Panahiho. Drobná nehoda mu vyniesla Zlatú palmu z festivalu v Cannes. „Prvotný nápad prišiel rýchlo. Položil som si otázku, čo by sa stalo, keby niektorých z ľudí, ktorých som stretol vo väzení prepustili a stratli sa tvárou v tvár s niekým, kto ich mučil a ponižoval?“ povedal režisér o vzniku scenára, ktorý písal s dvomi priateľmi. V centre príbehu jeho novinky sú dvaja muži, ktorých prepojí na pohľad bezvýznamná udalosť. Bývalý politický väzeň však v druhom mužovi postupne spoznáva svojho niekdajšieho mučiteľa. Je to naozaj on? Dráma plná morálnych dilem.
Raději zešílet v divočině
(r. Miro Remo, 2025, 84 minút)
Víťazný film karlovarského festivalu. Miro Remo sa inšpiroval knihou Jana Šibíka Raději zešílet v divočině. Vo svojom dokumente sa zameral na dvoch z jej protagonistov – dvojičky Františka a Ondřeja Klišíkovcov. „Ich svet nie je fascinujúci tým, či majú, alebo nemajú techniku, ale tým že sú dvojčatá, ktoré žijú spolu, a pritom sú také rozdielne. Jeden si zachováva svoje sny, napríklad túžbu postaviť perpetuum mobile. Druhý stojí nohami na zemi a to až do takej miery, že zdanlivo ani nesníva. Oslovili ma svojou vernosťou bláznivým, ale i vznešeným, ľudským ideám, v ktoré nikdy neprestali veriť. Nech sú akokoľvek nedosiahnuteľné, nikdy neprestali veriť v ideály,“ povedal režisér Miro Remo.
Citová hodnota
(r. Joachim Trier, 2025, 135 minút)
Tvorbu nórskeho režiséra Joachima Triera návštevníci MFF Cinematik dôverne poznajú. Jeho retrospektívu ponúkol festival v roku 2018. Tento rok program ponúka jeho najnovší film Citová hodnota. Premiéru mal na festivale v Cannes, kde si vyslúžil nielen takmer 20-minútový potlesk postojačky, ale tiež Veľkú cenu. Rozpráva o dvoch sestrách, ktoré sa po rokoch spoja s otcom – režisérom, ktorý sa pokúša nielen o obnovenie vzťahu so svojimi deťmi, ale tiež o comeback.
Osamotené popoludnia
(r. Albert Serra, 2024, 125 minút)
Drsná úvaha o smrti, násilí a kráse. Dokumentárny portrét toreadora Andrésa Rocu Reya, ktorý nakrútil španielsky filmár Alberto Serra, získal na festivale v San Sebastiáne tri ceny, vrátane hlavnej Zlatej mušle. „Býčie zápasy sú poetické, sú symbolické. Pripomínajú mi vitálny cyklus života, ktorý čelí smrti a bojuje proti nej,“ povedal režisér. Podľa neho sú Osamotené popoludnia jeho prvým a zrejme aj posledným dokumentom. „Pretože už nikdy nenájdem takú hlbokú tému. Je to nemožné.“ Cinematik film zaradil do programu hlavnej súťaže.
Hore je nebo, v doline som ja
(r. Katarína Gramatová, 2024, 93 minút)
Výborné ohlasy z festivalov má celovečerný debut režisérky a strihačky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Po uvedení v Tokiu či Karlových Varoch sa konečne dostáva aj k publiku na Slovensku. „Chcela som v prvom rade vyrozprávať príbeh o tom, čo sa môže skrývať za nádhernými kopcami, ako dokážu silní zneužívať slabších a ako k tomu dochádza. Ľudia, ktorí túžia po lepšom živote, no nevedia, ako ho dosiahnuť, a tak si zvolia aj nie úplne morálnu cestu k šťastiu. Matka – samoživiteľka, ktorá musí za prácou cestovať. Syn v puberte, o ktorého sa stará jeho starká. Chudoba, ktorá občas núti ľudí ku klamstvám a manipulácii. Syndróm prežitia. No zároveň sa to všetko odohráva na nádhernom mieste,“ povedala režisérka.
The Complex Forms
(r. Fabio D’Orta, Taliansko, 2023, 74 minút)
Starobylá elegantná vila kdesi v Taliansku. V nej úzkostlivo čaká skupina zúfalých ľudí, ktorí súhlasili s tým, že za peniaze poskytnú svoje telá neznámym stvoreniam. Keď neskôr z hlbokých lesov prídu obrovské tvory, séria zvláštnych udalostí prinúti nepravdepodobných spojencov k pokusu o zúfalý útek. Nízkorozpočtový debut talianskeho režiséra Fabia D’Ortu The Complex Forms (na titulnej fotografii) získal ceny na viacerých, najmä žánrových festivaloch. D’Orta sa podpísal nielen pod scenár a réžiu, ale mal na starosti aj kameru, strih, vizuálne efekty, grading a sčasti tiež kostýmy či výpravu. „The Complex Forms je film, ktorý je zároveň triezvy aj prehnaný, kde triezvosť a strohosť, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jednoty priestoru koexistujú so zázračným a fantastickým prichádzajúcim odinakiaľ. Bolo to tam vždy, za prahom nášho vnímania,“ povedal o svojom sci-fi horore režisér. Cinematik film uvedie v sekcii Za hranicou kultu, ktorej tohtoročnou témou je Cesta von.
Smrť šitá na mieru
(r. Martin Hollý, 1979, 84 minút)
Majiteľ najväčšieho a najstaršieho krajčírskeho salónu v Bratislave čelí bankrotu. Aby pred ním zachránil svoju rodinu peniazmi zo životnej poistky, najme si vlastného vraha. Dramatický príbeh o dôsledkoch hospodárskej krízy za prvej republiky nakrútil režisér Martin Hollý podľa scenára Tibora Vichtu (Boxer a smrť, Balada o siedmich obesených). Ide o filmovú adaptáciu črty Údery kladivom od Bélu Illésa. Vo filme účinkujú Vlado Müller, Milan Kiš, Květa Fialová či Juraj Ďurdiak, hudbu zložil Zdeněk Liška a za kamerou stál Karol Krška. Digitálne reštaurovaná klasika z fondu Slovenského filmového stavu.
Veľký vlastenecký výlet
(r. Robin Kvapil, Česko, 2025, 100 minút)
„Myslíte si, že vojna na Ukrajine je podvod? Že médiá klamú o počtoch mŕtvych a dopadoch ,špeciálnejʻ vojenskej operácie na Ukrajine? Príďte na konkurz a staňte sa hrdinami nového filmu.“ Takáto výzva prilákala troch fanúšikov Putina, s ktorými sa filmový štáb režiséra Robina Kvapila vybral v roku 2024 na Ukrajinu do centra konfliktu, aby im ukázal pravú tvár vojny. Prestanú slepo veriť ruskej propagande? Dokumentárny film Veľký vlastenecký výlet hľadá odpoveď nielen na túto otázku.
Škaredá sestra
(r. Emilie Blichfeldt, 2025, 109 minút)
Škaredá sestra je niečo ako Popoluška, akurát z iného pohľadu. Príbeh čerpá najmä z verzie od bratov Grimmovcov, v ktorej si nevlastné sestry zmrzačia nohy, aby sa zmestili do črievičky. Hlavnou hrdinkou je Elvíra, ktorá chce za každú cenu zaujať princa na bále. Celkový koncept „beauty hororu“ Škaredá sestra sa podľa nórskej režisérky Emilie Blichfeldt inšpiroval body hororom a mizogýnnou doktrínou, že „pre krásu treba trpieť“. „Pokračuje v mojom skúmaní tyranie krásy a toho, ako ovplyvňuje mladé ženy. Je to téma, ktorá je pre mňa po rokoch boja s vnímaním tela a hľadaním môjho miesta v ženskosti veľmi osobná a Elvírina cesta zdôrazňuje agóniu dodržiavania nedosiahnuteľných fyzických štandardov,“ povedala Blichfeldt. „Inšpiruje ma prístup Davida Cronenberga k tomuto žánru: telesné transformácie slúžia ako metafory pre nedostatky, dilemy, vnútorné obavy jeho postáv alebo dokonca ako politický komentár k tomu, ako spoločnosť ovplyvňuje jednotlivca,“ dodala.
Karavan
(r. Zuzana Kirchnerová, 2025, 103 minút)
Česko-slovensko-taliansky Karavan mal premiéru na festivale v Cannes v sekcii Istý pohľad. Aňa Geislerová hrá vo filme matku, ktorá sa stará o syna s postihnutím a vydá sa s ním v karavane na cestu naprieč Talianskom. Jej syna stvárňuje neherec David Vostrčil. Ide o chlapca s Downovým syndrómom, vo filme však hrá chlapca s poruchou autistického spektra. Do ich života na ceste vpadne bezprostredná Zuza (Juliana Oľhová). Hoci nejde o autobiografický príbeh, režisérka čerpala z osobných skúseností. Sama má syna s Downovým syndrómom, u ktorého sa neskôr rozvinul autizmus. S jej osobnou skúsenosťou rezonuje aj túžba po úniku. „Túžba vzbúriť sa proti úlohe, ktorá je každej matke často vnucovaná. Táto téma vzbury sa odráža vo voľbe žánru. Road movie je pre mňa najživším vyjadrením Esterinej naliehavej a agresívnej túžby po živote,“ povedala Zuzana Kirchnerová.
Sirat
(r. Oliver Laxe, 2025, 115 minút)
Španielsko-francúzska dráma Sirat je pozvánkou do hypnotického sveta ilegálnych rave párty v marockej púšti. Zachytáva otca s malým synom, ktorí tam hľadajú mesiace zmiznutú dcéru a sestru. Z festivalu v Cannes si film v máji odniesol Cenu poroty. „Sirat je ťažký film. Ale je to nevyhnutná a afirmatívna ťažoba. To, čo sa stane postavám ich posúva k tomu, aby rástli – otvára im nové horizonty,“ povedal režisér Oliver Laxe.
Kontinental ’25
(r. Radu Jude, 2025, 109 minút)
Radu Jude patrí k rešpektovaným európskym tvorcom. Retrospektívu rumunského filmára predstavil program MFF Cinematik vlani v sekcii Rešpekt. Jeho najnovší film Kontinental ’25 získal na Berlinale Zlatého medveďa za scenár. Rozpráva príbeh exekútorky, ktorá čelí pocitom viny, keď bezdomovec, ktorého vysťahovala z jeho úkrytu v pivnici domu spácha samovraždu. Ako jeden z inšpiračných zdrojov uvádza Radu Jude film Roberta Rosselliniho Europa ’51. „Videl som paralely s mojím príbehom a rozhodol som sa preskúmať tieto témy, ale spôsobom, ktorý je menej metafyzicky tragický a viac založený na veľmi súčasnej zmesi komédie a drámy – mohol by som povedať, že môj film je akousi karikatúrou Rosselliniho. A bol tu ešte ďalší vplyv – znovu som si pozrel Psycho od Hitchcocka, ktoré inšpirovalo štruktúru filmu,“ povedal Radu Jude.
Vážka
(r. Paul Andrew Williams, 2025, 98 minút)
Herecký koncert Andrey Riseborough a Brendy Blethyn, herečiek, ktoré obe majú na konte oscarovú nomináciu. Prvá ju získala za hlavnú postavu alkoholičky vo filme To Leslie (r. Michael Morris, 2022), druhá sa z nominácie tešila až dvakrát s filmami Tajnosti a lži (r. Mike Leigh, 1996) a Tichý hlas (r. Mark Herman, 1998). Film britského režiséra Paula Andrewa Williamsa je príbehom dvoch susediek. Nadviažu nepravdepodobné priateľstvo, ktoré nie všetci z ich okolia schvaľujú. Vážka sa na MFF Cinematik premieta v rámci sekcie Fokus: Veľká Británia pod lupou. Jej program pomáhal zostaviť oceňovaný britský režisér Peter Strickland.
Básnik
(r. Simón Mesa Soto, 2025, 120 minút).
Kolumbijský režisér Simón Mesa Soto zaujal už so svojím krátkym filmom Leidi, za ktorý v roku 2014 získal Zlatú palmu na festivale v Cannes. Jeho druhá celovečerná snímka Básnik si z tohtoročného festivalu v Cannes odniesla Cenu poroty v sekcii Istý pohľad. Rozpráva príbeh neúspešného básnika, ktorý mentoruje talentovanú tínedžerku a čelí vlastným démonom. Režisér pred niekoľkými rokmi uvažoval o tom, že skončí s filmom a bude sa venovať učeniu. „Potom som si predstavil sám seba o 20 rokov. Kým by som sa stal, keby som hodil za hlavu to bláznovstvo filmárčiny? (…) Vtedy som sa rozhodol, že by som mal spraviť film o tom, ako by o pár rokov vyzerala najhoršia verzia mňa samého, a vyhol sa tak tomu, aby som sa ňou stal. Chcel som to však spraviť prostredníctvom komédie, zasmiať sa trochu sám sebe a dilemám o tvorení umenia,“ povedal režisér na festivale v Cannes.
Hosť a ryba tretieho dňa
(r. Peter Hoogendoorn, 2024, 85 minút)
To, že sa s ľuďmi, ktorých máte radi, budete môcť stretnúť aj nabudúce, vám nikto nezaručí. Také je posolstvo filmu Hosť a ryba tretieho dňa holandského režiséra Petra Hoogendoorna, ktorý skúma aj pominuteľnosť života. Film sa sústredí na stretnutie Gerrieho, ktorý sa tak ako každý rok na tri dni vracia do Rotterdamu z cudziny, kde žije. Okrem toho, že absolvuje preventívne prehliadky, tradične sa stretáva aj so svojím synom Dickom. „V ich nekonečných malých obvineniach a narážkach Dick a Gerrie predvádzajú opak bezpodmienečnej lásky. Keď však objavíme ich nenaplnené túžby, zisťujeme, že zúfalo chcú byť k sebe bližšie,“ povedal režisér. Program MFF Cinematik ponúka film v súťažnej sekcii Meeting Point Europe.
Od základu
(r. Max Walker-Silverman, 2025, 95 minút)
Dusty je rozvedený otec, ktorému pri lesnom požiari zhorel ranč. To ho prinútilo, aby sa usídlil v komunite karavanistov. Takisto prišli o všetko, no napriek tomu ho dokážu utešiť. Dusty si začína opäť dávať dohromady svoj život a obnoví kontakt s exmanželkou a malou dcérou. „Jeden z najemotívnejších filmových zážitkov roka a veľká programová udalosť pre tohtoročný Cinematik,“ povedal o snímke, ktorá mala premiéru na festivale Sundance Peter Konečný. Režisér podľa vlastných slov dúfa, že publiku sa po filme bude dôverne známy a možno „opozeraný“ svet zdať o čosi viac farebný a film mu dá nádej, aby sa cítilo o trošku viac v poriadku.
Green Room
(r. Jeremy Saulnier, 2015, 94 minút)
Punkáči verzus náckovia. Členovia punkovej kapely The Ain’t Rights prijmú ponuku na vystúpenie v náckovskom klube kdesi v oregonských lesoch. Keď sa náhodou stanú svedkami vraždy, ocitnú sa uväznení v zákulisí a čelia presile náckov, ktorí sú odhodlaní svedkov toho, čo sa stalo, nemilosrdne zlikvidovať. Nepočítajú však s urputnosťou svojich protivníkov. Režisér a scenárista Jeremy Saulnier (Blue Ruin, Temný prípad) obsadil do svojej snímky napríklad Antona Yelchina a ako vodcu náckov Patricka Stewarta. Program festivalu ponúka snímku v sekcii Za hranicou kultu.
Drsné pravdy
(r. Mike Leigh, 2024, 97 minút)
Anglická herečka Marianne Jean-Baptiste sa preslávila vďaka úlohe vo filme Mikea Leigha Tajnosti a lži (1996), za ktorú získala aj oscarovú nomináciu. Po takmer tridsiatich rokoch jej Leigh ponúkol ďalšiu rolu. V jeho najnovšom filme Drsné pravdy stvárňuje Patsy, ktorú sužujú úzkosť, strach a trápenie, takmer nevychádza z domu a svoju frustráciu si vybíja na manželovi a synovi. Patsina sestra Chantelle (Michele Austin) je jej presným opakom. Leighovej štúdii rodiny a jej komplikovaných väzieb nechýba čierny humor.
Dvaja prokurátori
(r. Sergej Loznica, 2025, 118 minút)
Najnovší film Sergeja Loznitsu rozpráva príbeh, ktorý 40 rokov čakal na svoje uverejnenie a ďalších 15 na sfilmovanie. Autorom predlohy filmu Dvaja prokurátori je Georgij Demidov, experimentálny fyzik, ktorý strávil 14 rokov v najstrašnejších gulagoch. Hovoril o nich ako o „Auschwitzi bez plynu“ a svoju skúsenosť opísal v niekoľkých príbehoch. Dej filmu sa začína v Sovietskom zväze v roku 1937. Tisícky listov krivo obvinených odsúdencov sa nedostanú za brány väzenia, jeden z nich však napriek všetkému doputuje až na stôl novovymenovaného miestneho prokurátora. „Choď tam – ale ty nevieš kde to ,tamʻ je. Nájdi to – ale ty nevieš čo to ,toʻ je. To je populárna zápletka ruských rozprávok. Náš hrdina, tak, ako protagonista rozprávky, je obklopený neznámom. Neuvedomuje si, v akom svete žije. Robí, čo považuje za logické a férové, ale svet okolo neho vôbec nie je takým, ako vyzerá,“ povedal režisér.
