Záber z filmu Mord

Rodinné drámy a jedna zabíjačka

Písmo: A- | A+

Možno posledná zabíjačka, na ktorej sa stretne celá rodina, je v centre príbehu celovečerného debutu českého režiséra Adama Martinca Mord, ktorý zaznamenáva malé aj veľké rodinné drámy. Svetovú premiéru mal v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch a odniesol si Zvláštne uznanie poroty. Koprodukčná česko-slovenská snímka prichádza v auguste aj do slovenských kín.

Okrem toho, že si dobrý otec, si teraz aj dobrý herec,“ prihováral sa režisér počas preberania ceny v Karlových Varoch svojmu otcovi Karlovi Martincovi. Obsadil ho do postavy cholerickej hlavy rodiny, ktorá má zabíjačku pod palcom a ťažko mu odporovať. Karel je čerstvý vdovec a ani vzťahy s dvomi dcérami nie sú bez komplikácií. „Keď sa ma pýtajú, o čom to je, vravím, že o zabíjačke, ale hlavne o vzťahoch. O vzťahoch v rodine. V každej rodine niečo je, to dobre vieme! Cez všetky rozdielne povahy a názory si však nakoniec všetci dokážu sadnúť, pobaviť sa, porozprávať sa a trebárs aj nejakú vec dotiahnuť do konca,“ hovorí v presskite k filmu Karel Martinec, ktorý v civile pôsobí ako investičný poradca. 

Neherci svojím prejavom dodávajú filmu autentickosť a ich interakcie s hereckými profesionálmi môžu dopomôcť k vzniku magických momentov, ktoré nejdú ani napísať, ani naskúšať. Tí, čo s nami do filmu išli, boli úžasní svojím nasadením. Robili všetko pre čo najlepší výsledok a to bolo pre našu spoluprácu zásadné. Verili mi a ja som sa na nich mohol vždy spoľahnúť,“ spomína v presskite režisér. „Kľúč ku každému filmu je vždy v kastingu, scenár môže byť akokoľvek dobrý, ale keď to herecká energia nezvládne, tak sa film nikdy nepodarí. Myslím si, že 80 percent toho filmu, možno i celý film, je postavený na tých ľuďoch,“ dodal režisér v diskusii na karlovarskom festivale.

Väčšina nehercov mala voľnú ruku v tom, čo a ako budú hovoriť – mali iba zadanie, čo postavy chcú dosiahnuť. „Mord je veľmi zvláštnou zmesou improvizácie, úplne presne naskúšaných vecí, presne napísaných vecí a vecí, ktoré vzišli z nejakej situácie – neskutočná zmes, ktorá dohromady funguje,“ hovorí herec Aleš Bilík. Vo filme stvárňuje jedného z dvoch zaťov vdovca Karla. „To, čo dokáže Adam, je úplne mimoriadne. Nehercov a hercov režíruje tak, že tie výkony nevyčnievajú, sú zrovnané. A to je nesmierne ťažké, pretože vlastne keď robíte celý film s nehercami, tak je to veľmi ťažké, ale nikto vám tam nevytŕča. (…) To, čo Adam vie, je režírovať hercov a nehercov tak, že keby ste nepoznali ich tváre, napríklad z televíznych seriálov, tak nerozoznáte, či je to herec alebo neherec – to je úplne mimoriadne,“ chválila režiséra počas karlovarského festivalu producentka Českej televízie Kateřina Ondřejková. Slovenskou koproducentkou filmu je Anna Mach Rumanová zo spoločnosti filmsomnia. Okrem toho sa na ňom ako autor hudby podieľal Jonatan Pastirčák.

Ako v katalógu karlovarského festivalu napísala Natalia Kozáková, Mord je podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv aj britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny“. Martincovi prímer k novej vlne lichotí, sám by si vraj na také porovnanie netrúfol, ale dodáva, že ako študent réžie sa kontaktu s novou vlnou nemôžete vyhnúť a zrejme sa to niekde prejaví: „Pozerali sme sa okolo seba a počúvali sme príbehy, ktoré sa okolo zabíjačiek tradujú. Asi najväčšia pochvala, akú môžeme dostať, je, keď sa ľudia v tých archetypoch spoznávajú.“ Do filmu pretavil svoje zážitky z detstva a dospievania na južnej Morave, nakrúcalo sa v jeho rodnom Krnove.

Pri príprave filmu a konzultáciách v rámci zahraničných industry programov tvorcov upozorňovali, že zabíjačka ako taká je problematická. „Vedel som, že chcem nakrútiť film na nejakej dosť kondenzovanej ploche a tá zabíjačka sa mi zdala byť dobrou východiskovou situáciou,“ zdôvodnil režisér výber témy. Počas nakrúcania nezomrelo ani netrpelo žiadne zviera. „Všetci rôzni konzultanti v priebehu vývoja filmu nás upozorňovali, že už to, že sa film odohráva na zabíjačke, môže určitým spôsobom ovplyvniť festivalových divákov a potom aj tých v kinách, ale zároveň sme vedeli, že chceme rozprávať autentický príbeh,“ povedal pre Českú televíziu producent Matěj Paculík. Tak ako pre Martinca, aj pre neho je Mord absolventským filmom v rámci štúdia na FAMU. Nejde o ich prvú spoluprácu – ako tím vytvorili už predtým zopár krátkych filmov a zaznamenali s nimi aj niekoľko úspechov – snímka Cukr a sůl (2018) mala premiéru na festivale v San Sebastiane a snímku Anatomie českého odpoledne (2020) ocenili ako najlepší krátky film na Cenách českej filmovej kritiky a získala aj Českého leva.

 

Mord (r. Adam Martinec, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 609 917 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 75 000 eur*)

*údaje pochádzajú z registračného systému Audiovizuálneho fondu

Distribučná premiéra: 8. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: filmsomnia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články