Záber z filmu Mord

Rodinné drámy a jedna zabíjačka

Písmo: A- | A+

Možno posledná zabíjačka, na ktorej sa stretne celá rodina, je v centre príbehu celovečerného debutu českého režiséra Adama Martinca Mord, ktorý zaznamenáva malé aj veľké rodinné drámy. Svetovú premiéru mal v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch a odniesol si Zvláštne uznanie poroty. Koprodukčná česko-slovenská snímka prichádza v auguste aj do slovenských kín.

Okrem toho, že si dobrý otec, si teraz aj dobrý herec,“ prihováral sa režisér počas preberania ceny v Karlových Varoch svojmu otcovi Karlovi Martincovi. Obsadil ho do postavy cholerickej hlavy rodiny, ktorá má zabíjačku pod palcom a ťažko mu odporovať. Karel je čerstvý vdovec a ani vzťahy s dvomi dcérami nie sú bez komplikácií. „Keď sa ma pýtajú, o čom to je, vravím, že o zabíjačke, ale hlavne o vzťahoch. O vzťahoch v rodine. V každej rodine niečo je, to dobre vieme! Cez všetky rozdielne povahy a názory si však nakoniec všetci dokážu sadnúť, pobaviť sa, porozprávať sa a trebárs aj nejakú vec dotiahnuť do konca,“ hovorí v presskite k filmu Karel Martinec, ktorý v civile pôsobí ako investičný poradca. 

Neherci svojím prejavom dodávajú filmu autentickosť a ich interakcie s hereckými profesionálmi môžu dopomôcť k vzniku magických momentov, ktoré nejdú ani napísať, ani naskúšať. Tí, čo s nami do filmu išli, boli úžasní svojím nasadením. Robili všetko pre čo najlepší výsledok a to bolo pre našu spoluprácu zásadné. Verili mi a ja som sa na nich mohol vždy spoľahnúť,“ spomína v presskite režisér. „Kľúč ku každému filmu je vždy v kastingu, scenár môže byť akokoľvek dobrý, ale keď to herecká energia nezvládne, tak sa film nikdy nepodarí. Myslím si, že 80 percent toho filmu, možno i celý film, je postavený na tých ľuďoch,“ dodal režisér v diskusii na karlovarskom festivale.

Väčšina nehercov mala voľnú ruku v tom, čo a ako budú hovoriť – mali iba zadanie, čo postavy chcú dosiahnuť. „Mord je veľmi zvláštnou zmesou improvizácie, úplne presne naskúšaných vecí, presne napísaných vecí a vecí, ktoré vzišli z nejakej situácie – neskutočná zmes, ktorá dohromady funguje,“ hovorí herec Aleš Bilík. Vo filme stvárňuje jedného z dvoch zaťov vdovca Karla. „To, čo dokáže Adam, je úplne mimoriadne. Nehercov a hercov režíruje tak, že tie výkony nevyčnievajú, sú zrovnané. A to je nesmierne ťažké, pretože vlastne keď robíte celý film s nehercami, tak je to veľmi ťažké, ale nikto vám tam nevytŕča. (…) To, čo Adam vie, je režírovať hercov a nehercov tak, že keby ste nepoznali ich tváre, napríklad z televíznych seriálov, tak nerozoznáte, či je to herec alebo neherec – to je úplne mimoriadne,“ chválila režiséra počas karlovarského festivalu producentka Českej televízie Kateřina Ondřejková. Slovenskou koproducentkou filmu je Anna Mach Rumanová zo spoločnosti filmsomnia. Okrem toho sa na ňom ako autor hudby podieľal Jonatan Pastirčák.

Ako v katalógu karlovarského festivalu napísala Natalia Kozáková, Mord je podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv aj britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny“. Martincovi prímer k novej vlne lichotí, sám by si vraj na také porovnanie netrúfol, ale dodáva, že ako študent réžie sa kontaktu s novou vlnou nemôžete vyhnúť a zrejme sa to niekde prejaví: „Pozerali sme sa okolo seba a počúvali sme príbehy, ktoré sa okolo zabíjačiek tradujú. Asi najväčšia pochvala, akú môžeme dostať, je, keď sa ľudia v tých archetypoch spoznávajú.“ Do filmu pretavil svoje zážitky z detstva a dospievania na južnej Morave, nakrúcalo sa v jeho rodnom Krnove.

Pri príprave filmu a konzultáciách v rámci zahraničných industry programov tvorcov upozorňovali, že zabíjačka ako taká je problematická. „Vedel som, že chcem nakrútiť film na nejakej dosť kondenzovanej ploche a tá zabíjačka sa mi zdala byť dobrou východiskovou situáciou,“ zdôvodnil režisér výber témy. Počas nakrúcania nezomrelo ani netrpelo žiadne zviera. „Všetci rôzni konzultanti v priebehu vývoja filmu nás upozorňovali, že už to, že sa film odohráva na zabíjačke, môže určitým spôsobom ovplyvniť festivalových divákov a potom aj tých v kinách, ale zároveň sme vedeli, že chceme rozprávať autentický príbeh,“ povedal pre Českú televíziu producent Matěj Paculík. Tak ako pre Martinca, aj pre neho je Mord absolventským filmom v rámci štúdia na FAMU. Nejde o ich prvú spoluprácu – ako tím vytvorili už predtým zopár krátkych filmov a zaznamenali s nimi aj niekoľko úspechov – snímka Cukr a sůl (2018) mala premiéru na festivale v San Sebastiane a snímku Anatomie českého odpoledne (2020) ocenili ako najlepší krátky film na Cenách českej filmovej kritiky a získala aj Českého leva.

 

Mord (r. Adam Martinec, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 609 917 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 75 000 eur*)

*údaje pochádzajú z registračného systému Audiovizuálneho fondu

Distribučná premiéra: 8. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: filmsomnia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články