Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production

S Amálkou hľadáme nádej, že o stratách sa dá rozprávať

Písmo: A- | A+

Film Svetielka detskými očami zachytáva zlom jednoty sveta.

Amálka žije v domčeku v malom meste. Deň, do ktorého sa prebudí, by mal byť ako každý iný, s drobnými radosťami a starosťami, ničím neohrozený a strávený s rodinou: s kocúrom, rodičmi, dedom a babkou. Lenže nebude. Príbeh šesťročnej škôlkarky, hlavnej hrdinky intímnej drámy Svetielka, prichádza do slovenských kín 30. januára 2025.

Jeden letný deň

Odniekiaľ sa tu vzalo znepokojenie a truc. Amálka v pyžamku stojí na chodbe a snaží sa zistiť, čo sa deje za presklenými dverami obývačky. Počuje za nimi hlasy mamy, otca, babky a deda. Rozprávajú sa. Najprv pokojne, potom niektorý z nich aj čosi skríkne, napokon sa hlasy opäť stlmia. Napätie prezrádza, že čosi nie je v poriadku. Rodina sa ocitla v kríze.

Jednotu sveta človek vníma zbystrenými zmyslami práve v čase bezstarostného detstva. V istom okamihu o ňu v živote priam zákonite prichádza, aby ju raz opäť, nevedno kedy, mohol nájsť.

Pod hrozbou samoty

Amálkin príbeh je mozaikou diania, v ktorom sa napriek snahe dospelých nečakane ocitá pod hrozbou samoty. Česká režisérka Beata Parkanová predstavuje jediný deň v živote dievčatka. V to ráno ešte nestratilo kontakt s krajinou, zvieratami, hrami a mágiou bežných okamihov. Svet vníma emocionálne, intuitívne, hravo a v prirodzenej jednote. Správanie členov rodiny v nej však v priebehu jediného dňa vyvolá neistotu a strach.

Hoci sa rodina snaží pred Amálkou všetko tajiť, v nepriamych vlnách sa k nej dostávajú ozveny manželských nezhôd jej rodičov. Prvý raz v živote sa cíti opustená. Spolu s ňou hľadá divák nádej, že stratu dokáže premeniť na schopnosť pozorovať a vyrozprávať, čo sa okolo nej a v nej deje.

Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production
Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Foto: Azyl Production

Dúfajme, že to nevie

Svetielka sú tretí celovečerný hraný film scenáristky a režisérky Beaty Parkanovej a voľne nadväzuje na autorkine snímky ChvilkySlovo. Film bol v roku 2024 uvedený v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch. Šesťročnú Amálku stvárňuje Mia Bankó, ktorú si režisérka vyhliadla ešte pri kastingu svojho predchádzajúceho filmu.

„Mia Bankó je v hlavnej detskej úlohe skrátka neuveriteľná, o to väčšmi, že kamera ju vôbec neopúšťa a všetko rozprávanie ide s ňou, cez ňu a z jej pohľadu. Akoby vycítila, o čom Svetielka sú; dúfajme, že to nevie,“ uvádza o jej hereckom výkone recenzia na portáli iDnes.cz.

Podľa portálu Kinema.sk môžeme mať občas pocit, akoby bol film pre režisérku istou formou terapie: „V každom prípade, ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie.“

Nejde o detský film

Aj podľa producentov dopadla práca s dvanásťročnou detskou herečkou nad očakávanie.

Fakt, že film sa podarilo vyrobiť v spolupráci s komerčnou televíziou Prima, považuje český producent Vojtech Frič za prelomový, lebo otvára cestu novým odvážnym projektom.

Slovenskú koprodukciu zastupuje Azyl Production a pre AVF sa vyjadruje: „I keď je hlavnou postavou dieťa, nejde o detský film. Zámerom autorky je citlivo, prostredníctvom detailu, preniesť detský svet na filmové plátno a zaznamenať narušenie jeho rovnováhy. Podobná práca s detskou postavou sa v kinematografii nevyskytuje často.“

Amálkinho otca hrá slovenský herec Marek Geišberg, mamu stvárnila Elizaveta Maximová. Úloha starých rodičov pripadla Martinovi Fingerovi a Veronike Žilkovej. Podľa skúsenej českej herečky je režisérka svojím filmovým jazykom pokračovateľkou Františka Vláčila.

Svetielka/Světýlka, Česko/Slovensko, 2024

Celkový rozpočet 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 230 000 eur + vratky 54 876 eur)

Autor:

Foto: Azyl Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články