Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production

S Amálkou hľadáme nádej, že o stratách sa dá rozprávať

Písmo: A- | A+

Film Svetielka detskými očami zachytáva zlom jednoty sveta.

Amálka žije v domčeku v malom meste. Deň, do ktorého sa prebudí, by mal byť ako každý iný, s drobnými radosťami a starosťami, ničím neohrozený a strávený s rodinou: s kocúrom, rodičmi, dedom a babkou. Lenže nebude. Príbeh šesťročnej škôlkarky, hlavnej hrdinky intímnej drámy Svetielka, prichádza do slovenských kín 30. januára 2025.

Jeden letný deň

Odniekiaľ sa tu vzalo znepokojenie a truc. Amálka v pyžamku stojí na chodbe a snaží sa zistiť, čo sa deje za presklenými dverami obývačky. Počuje za nimi hlasy mamy, otca, babky a deda. Rozprávajú sa. Najprv pokojne, potom niektorý z nich aj čosi skríkne, napokon sa hlasy opäť stlmia. Napätie prezrádza, že čosi nie je v poriadku. Rodina sa ocitla v kríze.

Jednotu sveta človek vníma zbystrenými zmyslami práve v čase bezstarostného detstva. V istom okamihu o ňu v živote priam zákonite prichádza, aby ju raz opäť, nevedno kedy, mohol nájsť.

Pod hrozbou samoty

Amálkin príbeh je mozaikou diania, v ktorom sa napriek snahe dospelých nečakane ocitá pod hrozbou samoty. Česká režisérka Beata Parkanová predstavuje jediný deň v živote dievčatka. V to ráno ešte nestratilo kontakt s krajinou, zvieratami, hrami a mágiou bežných okamihov. Svet vníma emocionálne, intuitívne, hravo a v prirodzenej jednote. Správanie členov rodiny v nej však v priebehu jediného dňa vyvolá neistotu a strach.

Hoci sa rodina snaží pred Amálkou všetko tajiť, v nepriamych vlnách sa k nej dostávajú ozveny manželských nezhôd jej rodičov. Prvý raz v živote sa cíti opustená. Spolu s ňou hľadá divák nádej, že stratu dokáže premeniť na schopnosť pozorovať a vyrozprávať, čo sa okolo nej a v nej deje.

Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production
Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Foto: Azyl Production

Dúfajme, že to nevie

Svetielka sú tretí celovečerný hraný film scenáristky a režisérky Beaty Parkanovej a voľne nadväzuje na autorkine snímky Chvilky a Slovo. Film bol v roku 2024 uvedený v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch. Šesťročnú Amálku stvárňuje Mia Bankó, ktorú si režisérka vyhliadla ešte pri kastingu svojho predchádzajúceho filmu.

„Mia Bankó je v hlavnej detskej úlohe skrátka neuveriteľná, o to väčšmi, že kamera ju vôbec neopúšťa a všetko rozprávanie ide s ňou, cez ňu a z jej pohľadu. Akoby vycítila, o čom Svetielka sú; dúfajme, že to nevie,“ uvádza o jej hereckom výkone recenzia na portáli iDnes.cz.

Podľa portálu Kinema.sk môžeme mať občas pocit, akoby bol film pre režisérku istou formou terapie: „V každom prípade, ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie.“

Nejde o detský film

Aj podľa producentov dopadla práca s dvanásťročnou detskou herečkou nad očakávanie.

Fakt, že film sa podarilo vyrobiť v spolupráci s komerčnou televíziou Prima, považuje český producent Vojtech Frič za prelomový, lebo otvára cestu novým odvážnym projektom.

Slovenskú koprodukciu zastupuje Azyl Production a pre AVF sa vyjadruje: „I keď je hlavnou postavou dieťa, nejde o detský film. Zámerom autorky je citlivo, prostredníctvom detailu, preniesť detský svet na filmové plátno a zaznamenať narušenie jeho rovnováhy. Podobná práca s detskou postavou sa v kinematografii nevyskytuje často.“

Amálkinho otca hrá slovenský herec Marek Geišberg, mamu stvárnila Elizaveta Maximová. Úloha starých rodičov pripadla Martinovi Fingerovi a Veronike Žilkovej. Podľa skúsenej českej herečky je režisérka svojím filmovým jazykom pokračovateľkou Františka Vláčila.

Svetielka/Světýlka, Česko/Slovensko, 2024

Celkový rozpočet 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 230 000 eur + vratky 54 876 eur)

Autor:

Foto: Azyl Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články