Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production

S Amálkou hľadáme nádej, že o stratách sa dá rozprávať

Písmo: A- | A+

Film Svetielka detskými očami zachytáva zlom jednoty sveta.

Amálka žije v domčeku v malom meste. Deň, do ktorého sa prebudí, by mal byť ako každý iný, s drobnými radosťami a starosťami, ničím neohrozený a strávený s rodinou: s kocúrom, rodičmi, dedom a babkou. Lenže nebude. Príbeh šesťročnej škôlkarky, hlavnej hrdinky intímnej drámy Svetielka, prichádza do slovenských kín 30. januára 2025.

Jeden letný deň

Odniekiaľ sa tu vzalo znepokojenie a truc. Amálka v pyžamku stojí na chodbe a snaží sa zistiť, čo sa deje za presklenými dverami obývačky. Počuje za nimi hlasy mamy, otca, babky a deda. Rozprávajú sa. Najprv pokojne, potom niektorý z nich aj čosi skríkne, napokon sa hlasy opäť stlmia. Napätie prezrádza, že čosi nie je v poriadku. Rodina sa ocitla v kríze.

Jednotu sveta človek vníma zbystrenými zmyslami práve v čase bezstarostného detstva. V istom okamihu o ňu v živote priam zákonite prichádza, aby ju raz opäť, nevedno kedy, mohol nájsť.

Pod hrozbou samoty

Amálkin príbeh je mozaikou diania, v ktorom sa napriek snahe dospelých nečakane ocitá pod hrozbou samoty. Česká režisérka Beata Parkanová predstavuje jediný deň v živote dievčatka. V to ráno ešte nestratilo kontakt s krajinou, zvieratami, hrami a mágiou bežných okamihov. Svet vníma emocionálne, intuitívne, hravo a v prirodzenej jednote. Správanie členov rodiny v nej však v priebehu jediného dňa vyvolá neistotu a strach.

Hoci sa rodina snaží pred Amálkou všetko tajiť, v nepriamych vlnách sa k nej dostávajú ozveny manželských nezhôd jej rodičov. Prvý raz v živote sa cíti opustená. Spolu s ňou hľadá divák nádej, že stratu dokáže premeniť na schopnosť pozorovať a vyrozprávať, čo sa okolo nej a v nej deje.

Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production
Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Foto: Azyl Production

Dúfajme, že to nevie

Svetielka sú tretí celovečerný hraný film scenáristky a režisérky Beaty Parkanovej a voľne nadväzuje na autorkine snímky ChvilkySlovo. Film bol v roku 2024 uvedený v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch. Šesťročnú Amálku stvárňuje Mia Bankó, ktorú si režisérka vyhliadla ešte pri kastingu svojho predchádzajúceho filmu.

„Mia Bankó je v hlavnej detskej úlohe skrátka neuveriteľná, o to väčšmi, že kamera ju vôbec neopúšťa a všetko rozprávanie ide s ňou, cez ňu a z jej pohľadu. Akoby vycítila, o čom Svetielka sú; dúfajme, že to nevie,“ uvádza o jej hereckom výkone recenzia na portáli iDnes.cz.

Podľa portálu Kinema.sk môžeme mať občas pocit, akoby bol film pre režisérku istou formou terapie: „V každom prípade, ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie.“

Nejde o detský film

Aj podľa producentov dopadla práca s dvanásťročnou detskou herečkou nad očakávanie.

Fakt, že film sa podarilo vyrobiť v spolupráci s komerčnou televíziou Prima, považuje český producent Vojtech Frič za prelomový, lebo otvára cestu novým odvážnym projektom.

Slovenskú koprodukciu zastupuje Azyl Production a pre AVF sa vyjadruje: „I keď je hlavnou postavou dieťa, nejde o detský film. Zámerom autorky je citlivo, prostredníctvom detailu, preniesť detský svet na filmové plátno a zaznamenať narušenie jeho rovnováhy. Podobná práca s detskou postavou sa v kinematografii nevyskytuje často.“

Amálkinho otca hrá slovenský herec Marek Geišberg, mamu stvárnila Elizaveta Maximová. Úloha starých rodičov pripadla Martinovi Fingerovi a Veronike Žilkovej. Podľa skúsenej českej herečky je režisérka svojím filmovým jazykom pokračovateľkou Františka Vláčila.

Svetielka/Světýlka, Česko/Slovensko, 2024

Celkový rozpočet 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 230 000 eur + vratky 54 876 eur)

Autor:

Foto: Azyl Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články