Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production

S Amálkou hľadáme nádej, že o stratách sa dá rozprávať

Písmo: A- | A+

Film Svetielka detskými očami zachytáva zlom jednoty sveta.

Amálka žije v domčeku v malom meste. Deň, do ktorého sa prebudí, by mal byť ako každý iný, s drobnými radosťami a starosťami, ničím neohrozený a strávený s rodinou: s kocúrom, rodičmi, dedom a babkou. Lenže nebude. Príbeh šesťročnej škôlkarky, hlavnej hrdinky intímnej drámy Svetielka, prichádza do slovenských kín 30. januára 2025.

Jeden letný deň

Odniekiaľ sa tu vzalo znepokojenie a truc. Amálka v pyžamku stojí na chodbe a snaží sa zistiť, čo sa deje za presklenými dverami obývačky. Počuje za nimi hlasy mamy, otca, babky a deda. Rozprávajú sa. Najprv pokojne, potom niektorý z nich aj čosi skríkne, napokon sa hlasy opäť stlmia. Napätie prezrádza, že čosi nie je v poriadku. Rodina sa ocitla v kríze.

Jednotu sveta človek vníma zbystrenými zmyslami práve v čase bezstarostného detstva. V istom okamihu o ňu v živote priam zákonite prichádza, aby ju raz opäť, nevedno kedy, mohol nájsť.

Pod hrozbou samoty

Amálkin príbeh je mozaikou diania, v ktorom sa napriek snahe dospelých nečakane ocitá pod hrozbou samoty. Česká režisérka Beata Parkanová predstavuje jediný deň v živote dievčatka. V to ráno ešte nestratilo kontakt s krajinou, zvieratami, hrami a mágiou bežných okamihov. Svet vníma emocionálne, intuitívne, hravo a v prirodzenej jednote. Správanie členov rodiny v nej však v priebehu jediného dňa vyvolá neistotu a strach.

Hoci sa rodina snaží pred Amálkou všetko tajiť, v nepriamych vlnách sa k nej dostávajú ozveny manželských nezhôd jej rodičov. Prvý raz v živote sa cíti opustená. Spolu s ňou hľadá divák nádej, že stratu dokáže premeniť na schopnosť pozorovať a vyrozprávať, čo sa okolo nej a v nej deje.

Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production
Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Foto: Azyl Production

Dúfajme, že to nevie

Svetielka sú tretí celovečerný hraný film scenáristky a režisérky Beaty Parkanovej a voľne nadväzuje na autorkine snímky ChvilkySlovo. Film bol v roku 2024 uvedený v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch. Šesťročnú Amálku stvárňuje Mia Bankó, ktorú si režisérka vyhliadla ešte pri kastingu svojho predchádzajúceho filmu.

„Mia Bankó je v hlavnej detskej úlohe skrátka neuveriteľná, o to väčšmi, že kamera ju vôbec neopúšťa a všetko rozprávanie ide s ňou, cez ňu a z jej pohľadu. Akoby vycítila, o čom Svetielka sú; dúfajme, že to nevie,“ uvádza o jej hereckom výkone recenzia na portáli iDnes.cz.

Podľa portálu Kinema.sk môžeme mať občas pocit, akoby bol film pre režisérku istou formou terapie: „V každom prípade, ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie.“

Nejde o detský film

Aj podľa producentov dopadla práca s dvanásťročnou detskou herečkou nad očakávanie.

Fakt, že film sa podarilo vyrobiť v spolupráci s komerčnou televíziou Prima, považuje český producent Vojtech Frič za prelomový, lebo otvára cestu novým odvážnym projektom.

Slovenskú koprodukciu zastupuje Azyl Production a pre AVF sa vyjadruje: „I keď je hlavnou postavou dieťa, nejde o detský film. Zámerom autorky je citlivo, prostredníctvom detailu, preniesť detský svet na filmové plátno a zaznamenať narušenie jeho rovnováhy. Podobná práca s detskou postavou sa v kinematografii nevyskytuje často.“

Amálkinho otca hrá slovenský herec Marek Geišberg, mamu stvárnila Elizaveta Maximová. Úloha starých rodičov pripadla Martinovi Fingerovi a Veronike Žilkovej. Podľa skúsenej českej herečky je režisérka svojím filmovým jazykom pokračovateľkou Františka Vláčila.

Svetielka/Světýlka, Česko/Slovensko, 2024

Celkový rozpočet 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 230 000 eur + vratky 54 876 eur)

Autor:

Foto: Azyl Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články