Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production

S Amálkou hľadáme nádej, že o stratách sa dá rozprávať

Písmo: A- | A+

Film Svetielka detskými očami zachytáva zlom jednoty sveta.

Amálka žije v domčeku v malom meste. Deň, do ktorého sa prebudí, by mal byť ako každý iný, s drobnými radosťami a starosťami, ničím neohrozený a strávený s rodinou: s kocúrom, rodičmi, dedom a babkou. Lenže nebude. Príbeh šesťročnej škôlkarky, hlavnej hrdinky intímnej drámy Svetielka, prichádza do slovenských kín 30. januára 2025.

Jeden letný deň

Odniekiaľ sa tu vzalo znepokojenie a truc. Amálka v pyžamku stojí na chodbe a snaží sa zistiť, čo sa deje za presklenými dverami obývačky. Počuje za nimi hlasy mamy, otca, babky a deda. Rozprávajú sa. Najprv pokojne, potom niektorý z nich aj čosi skríkne, napokon sa hlasy opäť stlmia. Napätie prezrádza, že čosi nie je v poriadku. Rodina sa ocitla v kríze.

Jednotu sveta človek vníma zbystrenými zmyslami práve v čase bezstarostného detstva. V istom okamihu o ňu v živote priam zákonite prichádza, aby ju raz opäť, nevedno kedy, mohol nájsť.

Pod hrozbou samoty

Amálkin príbeh je mozaikou diania, v ktorom sa napriek snahe dospelých nečakane ocitá pod hrozbou samoty. Česká režisérka Beata Parkanová predstavuje jediný deň v živote dievčatka. V to ráno ešte nestratilo kontakt s krajinou, zvieratami, hrami a mágiou bežných okamihov. Svet vníma emocionálne, intuitívne, hravo a v prirodzenej jednote. Správanie členov rodiny v nej však v priebehu jediného dňa vyvolá neistotu a strach.

Hoci sa rodina snaží pred Amálkou všetko tajiť, v nepriamych vlnách sa k nej dostávajú ozveny manželských nezhôd jej rodičov. Prvý raz v živote sa cíti opustená. Spolu s ňou hľadá divák nádej, že stratu dokáže premeniť na schopnosť pozorovať a vyrozprávať, čo sa okolo nej a v nej deje.

Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Záber z filmu Svetielka. Foto: Azyl Production
Veronika Žilková a Mia Bankó vo filme Svetielka. Foto: Azyl Production

Dúfajme, že to nevie

Svetielka sú tretí celovečerný hraný film scenáristky a režisérky Beaty Parkanovej a voľne nadväzuje na autorkine snímky ChvilkySlovo. Film bol v roku 2024 uvedený v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch. Šesťročnú Amálku stvárňuje Mia Bankó, ktorú si režisérka vyhliadla ešte pri kastingu svojho predchádzajúceho filmu.

„Mia Bankó je v hlavnej detskej úlohe skrátka neuveriteľná, o to väčšmi, že kamera ju vôbec neopúšťa a všetko rozprávanie ide s ňou, cez ňu a z jej pohľadu. Akoby vycítila, o čom Svetielka sú; dúfajme, že to nevie,“ uvádza o jej hereckom výkone recenzia na portáli iDnes.cz.

Podľa portálu Kinema.sk môžeme mať občas pocit, akoby bol film pre režisérku istou formou terapie: „V každom prípade, ide o veľmi zaujímavý počin, ktorý sa vie dostať pod kožu a vyvolať silné emócie.“

Nejde o detský film

Aj podľa producentov dopadla práca s dvanásťročnou detskou herečkou nad očakávanie.

Fakt, že film sa podarilo vyrobiť v spolupráci s komerčnou televíziou Prima, považuje český producent Vojtech Frič za prelomový, lebo otvára cestu novým odvážnym projektom.

Slovenskú koprodukciu zastupuje Azyl Production a pre AVF sa vyjadruje: „I keď je hlavnou postavou dieťa, nejde o detský film. Zámerom autorky je citlivo, prostredníctvom detailu, preniesť detský svet na filmové plátno a zaznamenať narušenie jeho rovnováhy. Podobná práca s detskou postavou sa v kinematografii nevyskytuje často.“

Amálkinho otca hrá slovenský herec Marek Geišberg, mamu stvárnila Elizaveta Maximová. Úloha starých rodičov pripadla Martinovi Fingerovi a Veronike Žilkovej. Podľa skúsenej českej herečky je režisérka svojím filmovým jazykom pokračovateľkou Františka Vláčila.

Svetielka/Světýlka, Česko/Slovensko, 2024

Celkový rozpočet 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 230 000 eur + vratky 54 876 eur)

Autor:

Foto: Azyl Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články