Záber z filmu Akvabely z Prandorfa / Zdroj: Filmtopia

Sesterstvo ľadovej vody

Písmo: A- | A+

Tvorba Pala Korca sa pohybuje na pomedzí hranej a dokumentárnej, natočil napríklad hrané dokumenty Cesta do raja a Čakáreň, dokumenty Propeler, Desať minút lásky, Exponáty alebo príbehy z kaštieľa či hraný televízny film Pod hladinou. Na deň otužilcov, 24. októbra, prichádza do slovenskej kinodistribúcie jeho film Akvabely z Prandorfa.

Otužovanie mi dáva pocit nekonečnej slobody. Človek prekračuje svoje limity, posúva hranice. To sa nedá opísať, to treba zažiť,“ hovorí Monika Slížiková, jedna z piatich protagonistiek filmu, vďaka ktorej sa režisér Palo Korec dostal k celej skupine „akvabel“. Dedinka Devičany neďaleko Banskej Štiavnice kedysi niesla názov Prandorf a je domovom piatich žien – Moniky Slížikovej, Gabriely Homolovej, Silvie Kňažovičovej, Moniky Výbohovej a Mariany Bátovskej –, ktoré sa chceli oslobodiť stereotypu každodenných  povinností a starostlivosti o rodinu a domácnosť. A dostali sa k otužovaniu.

 „Pochopil som, že je to pre ne istá výzva. Je to iba taká malá revolta, ale v tom konzervatívnom uzavretom svete dediny je už aj tá veľmi výrazná,“ hovorí Korec. Film by mal byť podľa jeho vlastných slov aj konfrontáciou s prostredím, ktoré čokoľvek vykračujúce mimo vychodených ciest kategoricky odmieta. Päť žien aktom otužovania v ľadovej vode, do ktorej si vysekajú sekerou v zamrznutej hladine dieru, narúša rodové stereotypy a v tejto nezvyčajnej voľnočasovej aktivite nachádza radosť a uvoľnenie. Tajch Veľká Vodárenská je pre ne terapeutickým miestom. ,,Zabávajte sa! A nielen pri filme, ale hlavne v živote. Nečakajte na nič a nikoho. Zábavu nám v živote neurobí nikto lepšiu, ako si ju urobíme sami,“ hovorí protagonistka filmu Monika Slížiková.

Nakrúcanie filmu bolo závislé od počasia a komplikoval ho aj fakt, že otužovanie je z bezpečnostných dôvodov pomerne prísne časovo ohraničené, najmä, ak je teplota hlbšie pod nulou. Protagonistky režiséra prekvapili svojou otvorenosťou napriek tomu, že nemali skúsenosť s prítomnosťou pred kamerami. „V pôvodnom námete som chcel viac pracovať s mužmi, ale narazil som. Presvedčiť tých pánov bol velikánsky problém. Nakoniec som musel film postaviť trochu inak, ako som plánoval,“ približuje režisér. „Námet s ktorým za mnou prišli režisér Palo Korec a kameraman Ján Meliš ma veľmi zaujal. Film na pozadí v podstate aj úsmevných reálií zobrazuje, ako sa postupne a pomaly mení Slovensko a jeho obyvatelia,“ hovorí producent filmu Peter Neveďal (FilmWorx s.r.o.).

Film Akvabely z Prandorfa mal premiéru na Art Filme v Košiciach v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy a uvedený bol aj na MFF Cinematik. Bude aj súčasťou otvorenia otužileckej sezóny na tajchu Klinger v Banskej Štiavnici 26. októbra 2024.  


Akvabely z Prandorfa (r. Palo Korec, Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 16 590 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 6500 eur*)
Distribučná premiéra: 24. 10. 2024

*údaje z registračného systému AVF

Autor:

Záber z filmu Akvabely z Prandorfa (r. Palo Korec) / Zdroj: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články