Záber z filmu Akvabely z Prandorfa / Zdroj: Filmtopia

Sesterstvo ľadovej vody

Písmo: A- | A+

Tvorba Pala Korca sa pohybuje na pomedzí hranej a dokumentárnej, natočil napríklad hrané dokumenty Cesta do raja a Čakáreň, dokumenty Propeler, Desať minút lásky, Exponáty alebo príbehy z kaštieľa či hraný televízny film Pod hladinou. Na deň otužilcov, 24. októbra, prichádza do slovenskej kinodistribúcie jeho film Akvabely z Prandorfa.

Otužovanie mi dáva pocit nekonečnej slobody. Človek prekračuje svoje limity, posúva hranice. To sa nedá opísať, to treba zažiť,“ hovorí Monika Slížiková, jedna z piatich protagonistiek filmu, vďaka ktorej sa režisér Palo Korec dostal k celej skupine „akvabel“. Dedinka Devičany neďaleko Banskej Štiavnice kedysi niesla názov Prandorf a je domovom piatich žien – Moniky Slížikovej, Gabriely Homolovej, Silvie Kňažovičovej, Moniky Výbohovej a Mariany Bátovskej –, ktoré sa chceli oslobodiť stereotypu každodenných  povinností a starostlivosti o rodinu a domácnosť. A dostali sa k otužovaniu.

 „Pochopil som, že je to pre ne istá výzva. Je to iba taká malá revolta, ale v tom konzervatívnom uzavretom svete dediny je už aj tá veľmi výrazná,“ hovorí Korec. Film by mal byť podľa jeho vlastných slov aj konfrontáciou s prostredím, ktoré čokoľvek vykračujúce mimo vychodených ciest kategoricky odmieta. Päť žien aktom otužovania v ľadovej vode, do ktorej si vysekajú sekerou v zamrznutej hladine dieru, narúša rodové stereotypy a v tejto nezvyčajnej voľnočasovej aktivite nachádza radosť a uvoľnenie. Tajch Veľká Vodárenská je pre ne terapeutickým miestom. ,,Zabávajte sa! A nielen pri filme, ale hlavne v živote. Nečakajte na nič a nikoho. Zábavu nám v živote neurobí nikto lepšiu, ako si ju urobíme sami,“ hovorí protagonistka filmu Monika Slížiková.

Nakrúcanie filmu bolo závislé od počasia a komplikoval ho aj fakt, že otužovanie je z bezpečnostných dôvodov pomerne prísne časovo ohraničené, najmä, ak je teplota hlbšie pod nulou. Protagonistky režiséra prekvapili svojou otvorenosťou napriek tomu, že nemali skúsenosť s prítomnosťou pred kamerami. „V pôvodnom námete som chcel viac pracovať s mužmi, ale narazil som. Presvedčiť tých pánov bol velikánsky problém. Nakoniec som musel film postaviť trochu inak, ako som plánoval,“ približuje režisér. „Námet s ktorým za mnou prišli režisér Palo Korec a kameraman Ján Meliš ma veľmi zaujal. Film na pozadí v podstate aj úsmevných reálií zobrazuje, ako sa postupne a pomaly mení Slovensko a jeho obyvatelia,“ hovorí producent filmu Peter Neveďal (FilmWorx s.r.o.).

Film Akvabely z Prandorfa mal premiéru na Art Filme v Košiciach v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy a uvedený bol aj na MFF Cinematik. Bude aj súčasťou otvorenia otužileckej sezóny na tajchu Klinger v Banskej Štiavnici 26. októbra 2024.  


Akvabely z Prandorfa (r. Palo Korec, Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 16 590 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 6500 eur*)
Distribučná premiéra: 24. 10. 2024

*údaje z registračného systému AVF

Autor:

Záber z filmu Akvabely z Prandorfa (r. Palo Korec) / Zdroj: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články