Tanec s medveďom Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm
Písmo: A- | A+

Manželia Linda a Marek sa tešia na svojho prvého potomka. Radosť z príchodu bábätka však v 20. týždni tehotenstva vystriedajú obavy a dilema. Na kontrolnom ultrazvuku sa totiž dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú chybu. Veľmi pravdepodobne sa narodí s Downovým syndrómom. Je pre nich interrupcia možnosť? Česko-slovenská intímna dráma režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom vstupuje 9. apríla do slovenských kín.

„Hlavnou témou filmu je nemožnosť voľby. Zdalo by sa, že táto (ne)možnosť teoreticky neexistuje. Ako slobodní ľudia modernej doby máme predsa možnosť voľby takmer vždy. Čo však robiť v situácii, keď sa dostávame do pasce svojho vlastného rozhodovania, v ktorej, nech už sa rozhodneme akokoľvek, bude to vždy zle a budeme musieť čeliť názorom a výčitkám ľudí, ktorí našu voľbu vždy nejakým spôsobom spochybnia či neprijmú?“ napísala v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Jitka Rudolfová. Filmárka, ktorá má na konte aj  komédie ako Zúfalci (2009) či Život pre samoukov (2023) siahla tentoraz po vážnej téme.

„Možnosť ísť na interrupciu je pre oboch spočiatku jednoznačne neprípustná,“ hovorí režisérka. Linda a Marek začnú navštevovať rodičov detí s rovnakým postihnutím, ich obavy však narastajú. Ako skĺbia prácu so starostlivosťou o dieťa s postihnutím? Nepomáha im v tom ani okolie. Lindina matka nabáda dcéru, aby išla na potrat. Marekova matka, je , naopak, proti. „Moja postava Evy – matky hlavného hrdinu, ktorý spolu s manželkou stojí pred veľkou životnou dilemou – má na riešenie tejto situácie jasný a pevný názor, vychádzajúci z jej presvedčenia, hodnôt a viery. Je veľmi zásadová. Rozsahom nejde o veľkú postavu, no je veľmi dôležitá. Rovnako ako aj matka hrdinky,“ vysvetľuje jej predstaviteľka Zuzana Kronerová.

Lindinu matku stvárňuje Klára Melíšková. Lindu a Mareka hrajú Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek. Okrem nich sa vo filme predstavia Vladimír Javorský, Petra Špalková, Katarína Šafaříková či Tomáš Palonder.

Trpká skúsenosť s materstvom

Snímka vznikla podľa scenára Lucie Bokšteflovej. Za kamerou stál Ferdinand Mazurek, hudbu zložili Jonatan Pastirčák a Martin Štefánik, o kostýmy sa postaral Marek Cpin.

Film vznikol v koprodukcii spoločností LUMINAR Film, Českej televízie a slovenskej spoločnosti ATTACK FILM. Slovenský koproducent Ľubomír Slivka sledoval projekt už od vzniku námetu. Ten sa zrodil v čase, keď Poľsko schvaľovalo kontroverzný „potratový zákon“, neskôr prišlo zrušenie práva na interupciu v USA. Podľa Slivku film hovorí o „rozhodovaní sa medzi rozumom a citom, o traumatickej skúsenosti nachádzania cesty k sebe samému, k pochopeniu kým v skutočnosti sme… (…) Tanec s medveďom je hlboko ľudská spoveď ženy. Trpká skúsenosť s materstvom. S tým najkrajším čo by ju malo v živote stretnúť a čo genetika zvrátila proti nej,“ napísal v producentskej explikácii.

Snímka Tanec s medveďom prichádza do kín po predpremiére na MFF Febiofest Bratislava. Prišli ju tam uviesť tvorcovia, vrátane Zuzany Kronerovej. „Film predčil moje očakávania. Scenár je krásny, no samotný film je veľmi silný a mimoriadne pôsobivý. Myslím si, že by ho mali vidieť diváci naprieč generáciami, pretože sa dotýka témy, ktorá sa týka nás všetkých. Zároveň ide o dielo s výraznou umeleckou hodnotou,“ vyznala sa po projekcii herečka.

Tanec s medveďom (r. Jitka Rudolfová, Česko/Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články