Tanec s medveďom Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm
Písmo: A- | A+

Manželia Linda a Marek sa tešia na svojho prvého potomka. Radosť z príchodu bábätka však v 20. týždni tehotenstva vystriedajú obavy a dilema. Na kontrolnom ultrazvuku sa totiž dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú chybu. Veľmi pravdepodobne sa narodí s Downovým syndrómom. Je pre nich interrupcia možnosť? Česko-slovenská intímna dráma režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom vstupuje 9. apríla do slovenských kín.

Hlavnou témou filmu je nemožnosť voľby. Zdalo by sa, že táto (ne)možnosť teoreticky neexistuje. Ako slobodní ľudia modernej doby máme predsa možnosť voľby takmer vždy. Čo však robiť v situácii, keď sa dostávame do pasce svojho vlastného rozhodovania, v ktorej, nech už sa rozhodneme akokoľvek, bude to vždy zle a budeme musieť čeliť názorom a výčitkám ľudí, ktorí našu voľbu vždy nejakým spôsobom spochybnia či neprijmú?“ napísala v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Jitka Rudolfová. Filmárka, ktorá má na konte aj  komédie ako Zúfalci (2009) či Život pre samoukov (2023) siahla tentoraz po vážnej téme.

Možnosť ísť na interrupciu je pre oboch spočiatku jednoznačne neprípustná,“ hovorí režisérka. Linda a Marek začnú navštevovať rodičov detí s rovnakým postihnutím, ich obavy však narastajú. Ako skĺbia prácu so starostlivosťou o dieťa s postihnutím? Nepomáha im v tom ani okolie. Lindina matka nabáda dcéru, aby išla na potrat. Marekova matka, je , naopak, proti. „Moja postava Evy – matky hlavného hrdinu, ktorý spolu s manželkou stojí pred veľkou životnou dilemou – má na riešenie tejto situácie jasný a pevný názor, vychádzajúci z jej presvedčenia, hodnôt a viery. Je veľmi zásadová. Rozsahom nejde o veľkú postavu, no je veľmi dôležitá. Rovnako ako aj matka hrdinky,“ vysvetľuje jej predstaviteľka Zuzana Kronerová.

Lindinu matku stvárňuje Klára Melíšková. Lindu a Mareka hrajú Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek. Okrem nich sa vo filme predstavia Vladimír Javorský, Petra Špalková, Katarína Šafaříková či Tomáš Palonder.

Trpká skúsenosť s materstvom

Snímka vznikla podľa scenára Lucie Bokšteflovej. Za kamerou stál Ferdinand Mazurek, hudbu zložili Jonatan Pastirčák a Martin Štefánik, o kostýmy sa postaral Marek Cpin.

Film vznikol v koprodukcii spoločností LUMINAR Film, Českej televízie a slovenskej spoločnosti ATTACK FILM. Slovenský koproducent Ľubomír Slivka sledoval projekt už od vzniku námetu. Ten sa zrodil v čase, keď Poľsko schvaľovalo kontroverzný „potratový zákon“, neskôr prišlo zrušenie práva na interupciu v USA. Podľa Slivku film hovorí o „rozhodovaní sa medzi rozumom a citom, o traumatickej skúsenosti nachádzania cesty k sebe samému, k pochopeniu kým v skutočnosti sme… (…) Tanec s medveďom je hlboko ľudská spoveď ženy. Trpká skúsenosť s materstvom. S tým najkrajším čo by ju malo v živote stretnúť a čo genetika zvrátila proti nej,“ napísal v producentskej explikácii.

Snímka Tanec s medveďom prichádza do kín po predpremiére na MFF Febiofest Bratislava. Prišli ju tam uviesť tvorcovia, vrátane Zuzany Kronerovej. „Film predčil moje očakávania. Scenár je krásny, no samotný film je veľmi silný a mimoriadne pôsobivý. Myslím si, že by ho mali vidieť diváci naprieč generáciami, pretože sa dotýka témy, ktorá sa týka nás všetkých. Zároveň ide o dielo s výraznou umeleckou hodnotou,“ vyznala sa po projekcii herečka.

Tanec s medveďom (r. Jitka Rudolfová, Česko/Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články