Tanec s medveďom Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm
Písmo: A- | A+

Manželia Linda a Marek sa tešia na svojho prvého potomka. Radosť z príchodu bábätka však v 20. týždni tehotenstva vystriedajú obavy a dilema. Na kontrolnom ultrazvuku sa totiž dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú chybu. Veľmi pravdepodobne sa narodí s Downovým syndrómom. Je pre nich interrupcia možnosť? Česko-slovenská intímna dráma režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom vstupuje 9. apríla do slovenských kín.

Hlavnou témou filmu je nemožnosť voľby. Zdalo by sa, že táto (ne)možnosť teoreticky neexistuje. Ako slobodní ľudia modernej doby máme predsa možnosť voľby takmer vždy. Čo však robiť v situácii, keď sa dostávame do pasce svojho vlastného rozhodovania, v ktorej, nech už sa rozhodneme akokoľvek, bude to vždy zle a budeme musieť čeliť názorom a výčitkám ľudí, ktorí našu voľbu vždy nejakým spôsobom spochybnia či neprijmú?“ napísala v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Jitka Rudolfová. Filmárka, ktorá má na konte aj  komédie ako Zúfalci (2009) či Život pre samoukov (2023) siahla tentoraz po vážnej téme.

Možnosť ísť na interrupciu je pre oboch spočiatku jednoznačne neprípustná,“ hovorí režisérka. Linda a Marek začnú navštevovať rodičov detí s rovnakým postihnutím, ich obavy však narastajú. Ako skĺbia prácu so starostlivosťou o dieťa s postihnutím? Nepomáha im v tom ani okolie. Lindina matka nabáda dcéru, aby išla na potrat. Marekova matka, je , naopak, proti. „Moja postava Evy – matky hlavného hrdinu, ktorý spolu s manželkou stojí pred veľkou životnou dilemou – má na riešenie tejto situácie jasný a pevný názor, vychádzajúci z jej presvedčenia, hodnôt a viery. Je veľmi zásadová. Rozsahom nejde o veľkú postavu, no je veľmi dôležitá. Rovnako ako aj matka hrdinky,“ vysvetľuje jej predstaviteľka Zuzana Kronerová.

Lindinu matku stvárňuje Klára Melíšková. Lindu a Mareka hrajú Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek. Okrem nich sa vo filme predstavia Vladimír Javorský, Petra Špalková, Katarína Šafaříková či Tomáš Palonder.

Trpká skúsenosť s materstvom

Snímka vznikla podľa scenára Lucie Bokšteflovej. Za kamerou stál Ferdinand Mazurek, hudbu zložili Jonatan Pastirčák a Martin Štefánik, o kostýmy sa postaral Marek Cpin.

Film vznikol v koprodukcii spoločností LUMINAR Film, Českej televízie a slovenskej spoločnosti ATTACK FILM. Slovenský koproducent Ľubomír Slivka sledoval projekt už od vzniku námetu. Ten sa zrodil v čase, keď Poľsko schvaľovalo kontroverzný „potratový zákon“, neskôr prišlo zrušenie práva na interupciu v USA. Podľa Slivku film hovorí o „rozhodovaní sa medzi rozumom a citom, o traumatickej skúsenosti nachádzania cesty k sebe samému, k pochopeniu kým v skutočnosti sme… (…) Tanec s medveďom je hlboko ľudská spoveď ženy. Trpká skúsenosť s materstvom. S tým najkrajším čo by ju malo v živote stretnúť a čo genetika zvrátila proti nej,“ napísal v producentskej explikácii.

Snímka Tanec s medveďom prichádza do kín po predpremiére na MFF Febiofest Bratislava. Prišli ju tam uviesť tvorcovia, vrátane Zuzany Kronerovej. „Film predčil moje očakávania. Scenár je krásny, no samotný film je veľmi silný a mimoriadne pôsobivý. Myslím si, že by ho mali vidieť diváci naprieč generáciami, pretože sa dotýka témy, ktorá sa týka nás všetkých. Zároveň ide o dielo s výraznou umeleckou hodnotou,“ vyznala sa po projekcii herečka.

Tanec s medveďom (r. Jitka Rudolfová, Česko/Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články