Tanec s medveďom Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm
Písmo: A- | A+

Manželia Linda a Marek sa tešia na svojho prvého potomka. Radosť z príchodu bábätka však v 20. týždni tehotenstva vystriedajú obavy a dilema. Na kontrolnom ultrazvuku sa totiž dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú chybu. Veľmi pravdepodobne sa narodí s Downovým syndrómom. Je pre nich interrupcia možnosť? Česko-slovenská intímna dráma režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom vstupuje 9. apríla do slovenských kín.

„Hlavnou témou filmu je nemožnosť voľby. Zdalo by sa, že táto (ne)možnosť teoreticky neexistuje. Ako slobodní ľudia modernej doby máme predsa možnosť voľby takmer vždy. Čo však robiť v situácii, keď sa dostávame do pasce svojho vlastného rozhodovania, v ktorej, nech už sa rozhodneme akokoľvek, bude to vždy zle a budeme musieť čeliť názorom a výčitkám ľudí, ktorí našu voľbu vždy nejakým spôsobom spochybnia či neprijmú?“ napísala v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Jitka Rudolfová. Filmárka, ktorá má na konte aj  komédie ako Zúfalci (2009) či Život pre samoukov (2023) siahla tentoraz po vážnej téme.

„Možnosť ísť na interrupciu je pre oboch spočiatku jednoznačne neprípustná,“ hovorí režisérka. Linda a Marek začnú navštevovať rodičov detí s rovnakým postihnutím, ich obavy však narastajú. Ako skĺbia prácu so starostlivosťou o dieťa s postihnutím? Nepomáha im v tom ani okolie. Lindina matka nabáda dcéru, aby išla na potrat. Marekova matka, je , naopak, proti. „Moja postava Evy – matky hlavného hrdinu, ktorý spolu s manželkou stojí pred veľkou životnou dilemou – má na riešenie tejto situácie jasný a pevný názor, vychádzajúci z jej presvedčenia, hodnôt a viery. Je veľmi zásadová. Rozsahom nejde o veľkú postavu, no je veľmi dôležitá. Rovnako ako aj matka hrdinky,“ vysvetľuje jej predstaviteľka Zuzana Kronerová.

Lindinu matku stvárňuje Klára Melíšková. Lindu a Mareka hrajú Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek. Okrem nich sa vo filme predstavia Vladimír Javorský, Petra Špalková, Katarína Šafaříková či Tomáš Palonder.

Trpká skúsenosť s materstvom

Snímka vznikla podľa scenára Lucie Bokšteflovej. Za kamerou stál Ferdinand Mazurek, hudbu zložili Jonatan Pastirčák a Martin Štefánik, o kostýmy sa postaral Marek Cpin.

Film vznikol v koprodukcii spoločností LUMINAR Film, Českej televízie a slovenskej spoločnosti ATTACK FILM. Slovenský koproducent Ľubomír Slivka sledoval projekt už od vzniku námetu. Ten sa zrodil v čase, keď Poľsko schvaľovalo kontroverzný „potratový zákon“, neskôr prišlo zrušenie práva na interupciu v USA. Podľa Slivku film hovorí o „rozhodovaní sa medzi rozumom a citom, o traumatickej skúsenosti nachádzania cesty k sebe samému, k pochopeniu kým v skutočnosti sme… (…) Tanec s medveďom je hlboko ľudská spoveď ženy. Trpká skúsenosť s materstvom. S tým najkrajším čo by ju malo v živote stretnúť a čo genetika zvrátila proti nej,“ napísal v producentskej explikácii.

Snímka Tanec s medveďom prichádza do kín po predpremiére na MFF Febiofest Bratislava. Prišli ju tam uviesť tvorcovia, vrátane Zuzany Kronerovej. „Film predčil moje očakávania. Scenár je krásny, no samotný film je veľmi silný a mimoriadne pôsobivý. Myslím si, že by ho mali vidieť diváci naprieč generáciami, pretože sa dotýka témy, ktorá sa týka nás všetkých. Zároveň ide o dielo s výraznou umeleckou hodnotou,“ vyznala sa po projekcii herečka.

Tanec s medveďom (r. Jitka Rudolfová, Česko/Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Pavla Gajdošíková a Kryštof Hádek vo filme Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články