Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

Písmo: A- | A+

Zahryzne sa do človeka a postupne nahlodáva jeho vnútorný pokoj. Berie si kúsok po kúsku a búra osobnosť. Aj keď zdanlivo človek žije obyčajný naplnený život, pod povrchom to v ňom vrie. Nový česko-slovenský film Nočný pokoj režiséra Michala Hogenauera ukazuje postupný rozklad osobnosti pod náporom strachu a neustáleho napätia.

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií.

„Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer.

Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film ukazuje, dokáže človeka dostať do zhubnej špirály vlastnej paranoje, odkiaľ niekedy už niet návratu,“ hovorí pre Film.sk.

Situácia, v ktorej sa M. ocitá na začiatku filmu, sa v skutočnosti prihodila scenáristovi Václavovi Kadrnkovi, ktorý ju v scenári rozvíja do sugestívnej paranoje. V hlavnej postave, ktorú stvárňuje Pavel Gajdoš, sa po tomto náhodnom incidente stupňuje nedôvera k okoliu. Začína sa to posadnutosťou bezpečnosťou, pokračuje plánom odísť z mesta a končí nákupom veľmi špecifického tovaru. Nič nie je jednoznačné, nepriateľ nemá tvár a pomaly ju stráca aj M.

„Ten scenár sme vždy vnímali ako ponornú sondu do duše človeka súčasnosti. Takže skôr než o triler ide o psychologický portrét,“ vysvetlil pre Český rozhlas Václav Kadrnka. „Ale zároveň sme sa s tými žánrami aspoň trochu hrali. Dôležité však je, ako film pôsobí na divákov ako celok,“doplnil ho Hogenauer.Priestor tak dostáva samotný divák a jeho vlastné pocity.

Atmosféru filmu pomáhajú vykresľovať aj lokácie – filmári sa vybrali nakrúcať do menej príjemných oblastí Prahy. „Chceli sme mesto ukázať z jeho temnejšej, špinavšej stránky,“uviedol režisér. Ďalším prvkom v prospech atmosféry je ambientná, elektronická hudba Jakuba Kudláča. „Nočný pokoj je minimalistický slow-burn triler s detektívnymi prvkami a psychologickým pozadím. Oceňujem filmy, ktoré nie sú jasne zakotvené v žánri, ale prestupujú hranice a majú vyššie ambície. Aj ako diváčka vyhľadávam spôsob rozprávania, ktorý ma dokáže prekvapiť, a témy, ktoré priamo ukazujú na neduhy súčasnej spoločnosti a pritom diváka nepoučujú, ale bavia. Verím, že práve toto bude na našom novom koprodukčnom filme to vzácne a atraktívne pre divákov v kinách,“ dodáva Krnáčová.

Okrem Pavla Gajdoša v hlavnej úlohe sa vo vedľajších rolách predstavia Judit Pecháček a Michal Isteník. Nočný pokoj mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Pching-jao v Číne.

Nočný pokoj (Noční klid, r. Michal Hogenauer, Česko/Slovensko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: cca 540 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 90 000 eur)
Distribučná premiéra: 5. 12. 2024

Autor:

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Film expanded

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato

Akt pozorovania mení pozorované. Toto tvrdenie platí aj pri dokumentárnom filme. A pri autobiografii zvlášť. Masky Akokoľvek sme či chceme byť úprimní, pri pohľade do objektívu zapnutej kamery si vždy nasadíme masku. Alebo si nasadíme masku na masku, pod ktorou je ďalšia maska, to býva ešte častejšie. A rovno si povedzme aj to, že mnohí z nás majú tú najspodnejšiu masku prirastenú k tvári neustále a tie vrchné sa len vymieňajú podľa situácie. Pepa Lubojacki, autorka filmu Keby sa holuby premenili na zlato, sa snaží proti tomu bojovať, ako sa len dá. Takmer dvojhodinový dokument je prieskumnou úvahou o závislosti, na jednej strane intelektuálnou špekuláciou nad vrodenými, genetickými dispozíciami k alkoholizmu či nadobudnutím závislosti vplyvom vzorcov prostredia. Na druhej strane je zobrazením režisérkinho závislého brata, ktoré ilustruje tú prvú líniu filmu. Ale primárnym, hlavným motívom je ona sama a jej prežívanie rôznych dramatických, bezútešných, zúfalých, ale i veselých situácií, do ktorých sa dostáva pri sledovaní svojho protagonistu. Režisérke sa nedá poprieť jej snaha o maximálnu úprimnosť – ale dobre si uvedomuje, že nakrúcaním reality vzniká realita nová, iluzívna, a preto to radšej priznáva. Robí to rôznymi scudzovacími efektmi, staré fotografie z rodinných albumov oživuje pomocou AI, niekedy obraz animuje, formálne rozbíja štandardný naratív na kusy a z jeho čriepkov vytvára kaleidoskop rôznych postupov a štylizácií...
Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Zobraziť všetky články