Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

Písmo: A- | A+

Zahryzne sa do človeka a postupne nahlodáva jeho vnútorný pokoj. Berie si kúsok po kúsku a búra osobnosť. Aj keď zdanlivo človek žije obyčajný naplnený život, pod povrchom to v ňom vrie. Nový česko-slovenský film Nočný pokoj režiséra Michala Hogenauera ukazuje postupný rozklad osobnosti pod náporom strachu a neustáleho napätia.

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií.

„Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer.

Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film ukazuje, dokáže človeka dostať do zhubnej špirály vlastnej paranoje, odkiaľ niekedy už niet návratu,“ hovorí pre Film.sk.

Situácia, v ktorej sa M. ocitá na začiatku filmu, sa v skutočnosti prihodila scenáristovi Václavovi Kadrnkovi, ktorý ju v scenári rozvíja do sugestívnej paranoje. V hlavnej postave, ktorú stvárňuje Pavel Gajdoš, sa po tomto náhodnom incidente stupňuje nedôvera k okoliu. Začína sa to posadnutosťou bezpečnosťou, pokračuje plánom odísť z mesta a končí nákupom veľmi špecifického tovaru. Nič nie je jednoznačné, nepriateľ nemá tvár a pomaly ju stráca aj M.

„Ten scenár sme vždy vnímali ako ponornú sondu do duše človeka súčasnosti. Takže skôr než o triler ide o psychologický portrét,“ vysvetlil pre Český rozhlas Václav Kadrnka. „Ale zároveň sme sa s tými žánrami aspoň trochu hrali. Dôležité však je, ako film pôsobí na divákov ako celok,“doplnil ho Hogenauer.Priestor tak dostáva samotný divák a jeho vlastné pocity.

Atmosféru filmu pomáhajú vykresľovať aj lokácie – filmári sa vybrali nakrúcať do menej príjemných oblastí Prahy. „Chceli sme mesto ukázať z jeho temnejšej, špinavšej stránky,“uviedol režisér. Ďalším prvkom v prospech atmosféry je ambientná, elektronická hudba Jakuba Kudláča. „Nočný pokoj je minimalistický slow-burn triler s detektívnymi prvkami a psychologickým pozadím. Oceňujem filmy, ktoré nie sú jasne zakotvené v žánri, ale prestupujú hranice a majú vyššie ambície. Aj ako diváčka vyhľadávam spôsob rozprávania, ktorý ma dokáže prekvapiť, a témy, ktoré priamo ukazujú na neduhy súčasnej spoločnosti a pritom diváka nepoučujú, ale bavia. Verím, že práve toto bude na našom novom koprodukčnom filme to vzácne a atraktívne pre divákov v kinách,“ dodáva Krnáčová.

Okrem Pavla Gajdoša v hlavnej úlohe sa vo vedľajších rolách predstavia Judit Pecháček a Michal Isteník. Nočný pokoj mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Pching-jao v Číne.

Nočný pokoj (Noční klid, r. Michal Hogenauer, Česko/Slovensko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: cca 540 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 90 000 eur)
Distribučná premiéra: 5. 12. 2024

Autor:

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články