Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

Písmo: A- | A+

Zahryzne sa do človeka a postupne nahlodáva jeho vnútorný pokoj. Berie si kúsok po kúsku a búra osobnosť. Aj keď zdanlivo človek žije obyčajný naplnený život, pod povrchom to v ňom vrie. Nový česko-slovenský film Nočný pokoj režiséra Michala Hogenauera ukazuje postupný rozklad osobnosti pod náporom strachu a neustáleho napätia.

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií.

„Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer.

Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film ukazuje, dokáže človeka dostať do zhubnej špirály vlastnej paranoje, odkiaľ niekedy už niet návratu,“ hovorí pre Film.sk.

Situácia, v ktorej sa M. ocitá na začiatku filmu, sa v skutočnosti prihodila scenáristovi Václavovi Kadrnkovi, ktorý ju v scenári rozvíja do sugestívnej paranoje. V hlavnej postave, ktorú stvárňuje Pavel Gajdoš, sa po tomto náhodnom incidente stupňuje nedôvera k okoliu. Začína sa to posadnutosťou bezpečnosťou, pokračuje plánom odísť z mesta a končí nákupom veľmi špecifického tovaru. Nič nie je jednoznačné, nepriateľ nemá tvár a pomaly ju stráca aj M.

Ten scenár sme vždy vnímali ako ponornú sondu do duše človeka súčasnosti. Takže skôr než o triler ide o psychologický portrét,“ vysvetlil pre Český rozhlas Václav Kadrnka. „Ale zároveň sme sa s tými žánrami aspoň trochu hrali. Dôležité však je, ako film pôsobí na divákov ako celok,“doplnil ho Hogenauer.Priestor tak dostáva samotný divák a jeho vlastné pocity.

Atmosféru filmu pomáhajú vykresľovať aj lokácie – filmári sa vybrali nakrúcať do menej príjemných oblastí Prahy. „Chceli sme mesto ukázať z jeho temnejšej, špinavšej stránky,“uviedol režisér. Ďalším prvkom v prospech atmosféry je ambientná, elektronická hudba Jakuba Kudláča. „Nočný pokoj je minimalistický slow-burn triler s detektívnymi prvkami a psychologickým pozadím. Oceňujem filmy, ktoré nie sú jasne zakotvené v žánri, ale prestupujú hranice a majú vyššie ambície. Aj ako diváčka vyhľadávam spôsob rozprávania, ktorý ma dokáže prekvapiť, a témy, ktoré priamo ukazujú na neduhy súčasnej spoločnosti a pritom diváka nepoučujú, ale bavia. Verím, že práve toto bude na našom novom koprodukčnom filme to vzácne a atraktívne pre divákov v kinách,“ dodáva Krnáčová.

Okrem Pavla Gajdoša v hlavnej úlohe sa vo vedľajších rolách predstavia Judit Pecháček a Michal Isteník. Nočný pokoj mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Pching-jao v Číne.

Nočný pokoj (Noční klid, r. Michal Hogenauer, Česko/Slovensko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: cca 540 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 90 000 eur)
Distribučná premiéra: 5. 12. 2024

Autor:

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Stanislav Szomolányi. Foto: Miro Nôta

V dôvernom spojení s osvietenými režisérmi mohol bezvýhradne slúžiť téme

Otázku, čo všetko sa skrýva za kameramanskou profesiou, vníma Stanislav Szomolányi dodnes v tesnom spojení s režisérskymi osobnosťami v tvorivom tíme. O neoddeliteľných spoluprácach na ikonických filmoch slovenskej kinematografie sa verejne nikdy veľa nezmieňoval, vedomý si zodpovednosti za každé slovo, ktorým prispieva k už vytvoreným filmovým obrazom. Najmä tie totiž hovoria zaňho. Všetko podstatné už napísali Svoju odpoveď raz a navždy sformoval ešte v roku 1977 pre časopis Film a divadlo: kameramana vlastne považuje za obrazového režiséra, ktorý „režisérovi filmu ponúka možnosti, vstupuje s ním do dialógu a prináša svoj vlastný osobitý vklad“. Pri príležitosti jeho 90. narodenín, ktoré oslávil 14. januára 2025, sa v kine aj na televíznej obrazovke objavili viaceré filmy, ktorým v minulosti ako kameraman dal pečiatku umeleckej kvality. Do spomienok na ne sme sa počas uplynulých dní vracali spoločne s ním v niekoľkých telefonických rozhovoroch s redakciou Film.sk. I keď rád udržuje láskavý tón rozhovoru a bystro reaguje na každú maličkosť, svoje myšlienky už zverejňovať nepotrebuje. Je presvedčený, že o ňom už napísali všetko podstatné. A verí, že filmy, pod ktoré sa podpísal, povedia o umeleckej kvalite všetko dôležité aj v budúcnosti. Život v kalendári Jeho najvýznamnejšie diela pripomína Slovenský filmový ústav aj formou obrazového kalendára na rok 2025. Selekciu dvanástich záberov urobil filmový kritik a pedagóg Martin Šmatlák. A ako v úvodnom slove spomína, bolo...
Záber z filmu Hra o moc, ktorý uvedie festival SCANDI aj so sprievodným programom. Foto: Film Europe

Aké sprievodné podujatia prinesú škadinávske témy festivalu SCANDI

Sériu súčasných severských noviniek odštartuje strhujúca konverzačná dráma Hammarskjöld – Boj za mier. Kino Film Europe v Pisztoryho paláci sa až do 29. januára stane centrom filmového diania v Bratislave a ponúkne zároveň viacero sprievodných podujatí. Prvým zo sprievodných podujatí bude diskusia Michala Havrana a jeho hosťa, významného slovenského diplomata Miroslava Wlachovského k filmu Hammarskjöld – Boj za mier. Pôsobivý životopis švédskeho politika a štátnika Daga Hammarskjölda získal nominácie na osem švédskych filmových cien Guldbagge. Režisér Per Fly v ňom predvádza majstrovskú prácu s napätím a kombináciou faktov a fikcie. Vášnivý cestovateľ, islandofil Martin Pročko, autor dvoch kníh a cestopisu, ktorý stojí za projektom Eyja Adventures, vyrozpráva počas svojej prezentácie nazvanej Ako sme sa ocitli na hrane zákona príbeh, ktorý sa stal nosnou témou jeho najnovšej knihy Island: Návod, ako utopiť auto. Po prednáške bude nasledovať projekcia napínavej mysterióznej krimi Chlad, ktorá vznikla na základe bestselleru islandskej spisovateľky Yrsy Sigurðardóttir. Film získal šesť nominácií na ceny Islandskej filmovej a televíznej akadémie Edda. Počas Švédskeho dňa sa premietnu tri švédske snímky, nebude chýbať malá ochutnávka švédskych špecialít a stánok kníhkupectva Artforum so severskou literatúrou. Kúsok Nórska v podobe sprievodného podujatia Tundra vo mne sa zhmotní v rozhovore s režisérkou Sarou Margrethe Oskal. Jej úprimný filmový debut je príbehom sámskej umelkyne Leny,...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Najviac nominácií na Českého leva majú Vlny a Amerikánka

Najviac nominácií na Českého leva, spolu 14, má dobová dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O jednu nomináciu menej získal štylizovaný príbeh dievčaťa z detského domova Amerikánka režiséra Viktora Tauša. S desiatimi nomináciami nasleduje tragikomédia o zabíjačke Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca. Všetky tri snímky vznikli v slovenskej koprodukcii. Desať nominácií má aj televízna séria Metoda Markovič: Hojer z platformy Voyo. O sošku pre najlepší film sa okrem Vĺn, Amerikánky a Mordu uchádzajú snímky Od marca do mája pôvodom slovenského režiséra Martina Pavla Repku a Zahradníkův rok režiséra Jiřího Havelku. Rovnaká pätica titulov je nominovaná aj v kategórii réžia. Nominované tituly vybrali akademici z celkovo 93 filmov, televíznych seriálov a minisérií, ktoré mali premiéru v roku 2024. Celkovo sa nakoniec o sošku Českého leva uchádza 29 titulov. Víťazov oznámia 8. marca v priamom prenose Českej televízie. Medzi nominovanými sú aj viacerí reprezentanti Slovenska. V kategórii ženských hereckých výkonov vo vedľajšej úlohe je to Táňa Pauhofová (Vlny), v kategórii mužských výkonov vo vedľajšej úlohe potom Milan Ondrík (Ema a smrtihlav). Želiezka v ohni má Slovensko aj v kategórii dokumentov – štyri z piatich nominovaných filmov vznikli v slovenskej koprodukcii. Na leva sú v tejto kategórii nominovaní ako producenti Maroš Hečko (Architektúra ČSSR 58 – 89) a Barbara Janišová Feglová (Prezidentka). Za kameru filmu Vlny nominovali akademici Martina Žiarana, za strih série Metoda...
Zobraziť všetky články