Eva Krížiková vo filme Čert nespí
Písmo: A- | A+

Uznávaná slovenská herečka by v júli tohto roku oslavovala okrúhle jubileum – deväťdesiat rokov. Opustila nás však pred viac ako štyrmi rokmi, v marci 2020. Herectvo vyštudovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v triede profesora Budského. V rokoch 1953 až 1954 získala angažmán v Armádnom divadle v Martine a následne prešla do Slovenského národného divadla, kde pôsobila ako členka činoherného súboru až do roku 2015. Za vyše 60 rokov stvárnila viac ako 120 divadelných postáv. Od mladosti účinkovala aj v mnohých televíznych a rozhlasových inscenáciách, zábavných a publicistických reláciách, ale aj filmoch.

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám.

Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček).

V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína… (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz).

Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie divadelné, rozhlasové či televízne. Všade sa snažila hrať najlepšie, ako vedela. K pamätným úlohám založeným na jej hlasovom prejave patrí predabovanie talianskej herečky Giulietty Masiny v titulnej role Jakubiskovej Perinbaby (1985) alebo hlavná postava babičky v pôvodnom rozhlasovom seriáli Králikovci (1974 – 2013), kde účinkovala spolu s Leopoldom Haverlom a Jánom Kronerom.

Neprestala pracovať ani po smrti manžela Františka Zvaríka v roku 2008. Až do zhoršenia jej zdravotného stavu v roku 2015 prinášala potešenie divákom na doskách Slovenského národného divadla. Za svoje umenie a neopakovateľné majstrovstvo získala Eva Krížiková mnoho ocenení, medzi inými cenu Andreja Bagara (1973), Herečku roka (2001) či v roku 2005 Kvet Tálie. V roku 2004 bola uvedená do Siene slávy cien OTO.

Eva Krížiková vo filme Čert nespí (1956).  FOTO: archív SFÚ / Milan Kordoš.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stotisíc miliárd.

Safe and Sound Film Days v Kine Lumière

Safe and Sound Film Days je dvojdňové (8. - 9.11.) vzdelávacie podujatie v rámci oblastí duševného zdravia, bezpečia a scitlivovania pri tvorbe a výrobe filmov. Filmový priemysel sa radí medzi vysoko stresové odvetvia. Formou diskusií, workshopu a sprievodného programu si dáva za cieľ vytvoriť priestor pre bezpečné zdieľanie a vymienanie si skúseností, pocitov a poznatkov filmárov a filmáriek. Zároveň chce priniesť dané témy širšej komunite, ktorá sa môže o filmovom prostredí a jej výzvach dozvedieť viac. V piatok 8. 11. o 18:00 podujatie otvorí masterclass Intimacy koordinátorstva Sara Arrhusius. V sobotu 9. 11. bude od 10:00 prebiehať workshop, ktorý povedie profesionálna koordinátorka intimity (IC) Sara Arrhusius. (Na workshop je potrebné sa registrovať prostredníctvom formuláru.) Podvečer od 17:00 bude v sále K2 Kina Lumiére prebiehať panelová diskusia Ako ostať Safe and Sane počas procesu výroby filmy s iniciatívou Sane Cinema, ktorú zastupuje Louise Højgaard Johansen, s panelistami a panelistkami - Jakubom Viktorínom (SR), Julie Markova Žáčková (CZ), Albert Hospodárský (CZ), Katarína Rezníková (SR) o vytváraní a udržiavaní bezpečného priestoru a zdravých pracovných vzťahov počas výroby filmu. V sobotu 9.11. večer zakončí podujatie projekcia kurátorovaná časopisom Pontón, film Stotisíc miliárd (r. Virgil Vernier). Masterclass, workshop a diskusia budú prebiehať v anglickom jazyku,...
Záber z filmu Lóve 2 / Zdroj: Continental Film

recenzia Lóve 2

Z takmer selfmademana, ktorý, aj keď s podporou vplyvných rodičov, si filmy robil po svojom a zakaždým inak, sa však medzitým stal konvenčne zameraný rutinér. Po ešte stále priam subverzívnom počine Lokalfilmis (pokus natiahnuť takmer komunitný a zámerne nedokonalý animovaný seriál do podoby celovečerného filmu) siahol už po celkom nepokryte komerčnom žánri a urobil najprv dve časti plytkej romantickej komédie Šťastný nový rok a celkom nedávno aj film o masovom vrahovi s nie celkom transparentným zámerom a posolstvom. Lóve 2 toto lavírovanie medzi masovo príťažlivou komerciou a pokusmi o subverziu, ale aj medzi takpovediac „ženskými“ a „mužskými“ žánrami dokonale odráža. A to aj na úrovni voľby žánru či pokusov o akési hlbšie posolstvo. Ibaže to, čo bolo pred vyše desiatimi rokmi možné vnímať ako mladícku neobrúsenosť názorov, už teraz vyznieva ako lacná návnada pre diváka, ktorý nemá čas na vlastné úvahy, a tak mu stačia poučky z lifestylových magazínov a instantných návodov na „šťastný“ život a k tomu triviálne pritakanie politickému rozkladu krajiny, nad ktorý sa azda dá povzniesť len čistou láskou. A tak sa film začína poučkou o tom, ako si hľadať lásku, a končí sa akýmsi budhistickým vytriezvením, keď sa honba za láskou a peniazmi stlmila a záverečný happy end je zámerne zrežírovaný tak, aby sme si neboli istí, či nejde o prelud. Pravdupovediac, keď po gýčovom stretnutí bývalých milencov na thajskej...
Delegácia k filmu Prezidentka pri preberaní ocenenia na MFDF Ji.hlava 2024. / Foto: Jan Hromádko, MFDF Ji.hlava

Tri ceny pre Šedú zónu, ocenená Prezidentka, Pokiaľ ja žijem, aj filmový festival 4 živly

Najlepším českým dokumentom oceneným v sekcii Česká radost je Dům bez východu Tomáša Hlaváčka, cenu za najvýraznejší svetový dokument zo sekcie Opus Bonum si odniesla slovenská snímka Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenenie za najlepší debut tento rok získal film Šedá zóna Daniely Meressy Rusnokovej. Dvadsiatyôsmy ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava v sobotu 2. 11. počas záverečného ceremoniálu odovzdal ocenenia. Z 13 filmov, ktoré uviedla sekcia Opus Bonum vybrala trojčlenná porota snímku Prezidentka slovenského režiséra Marka Šulíka a udelila jej hlavnú cenu. „Fascinujúca a pútavá charakterová štúdia o päťročnom pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii slovenskej prezidentky a o tom, akými etickými a politickými zmenami za tú dobu prešla slovenská spoločnosť. Snímka vykresľuje osobný a intímny filmový portrét so zvláštnym dôrazom na rodovú a rodinnú dynamiku a drvivé politické ťaženie lídra opozície, populistického premiéra Roberta Fica. Dokument umožňuje diváctvu hlboko nahliadnuť výzvy, ktorým dnes čelia ženy v politike,“ zdôvodnila porota, v ktorej zasadol austrálsky filozof Robert Sinnerbrink, oceňovaný čínsky režisér Xiaoshuai Wang a česká filmárka a hudobná skladateľka Eliška Cílková. Autori*ky víťaznej snímky dostanú finančnú odmenu desať tisíc dolárov. V rámci Opus Bonum udelila porota tento rok aj ocenenie najlepšiemu filmu z regiónu strednej a východnej Európy. Získal ju český film Štěstí a dobro...
Zobraziť všetky články