Filmový producent Erik Panák. Foto: FTF VŠMU

in memoriam Erik Panák (1968 – 2025)

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový producent a pedagóg Erik Panák zomrel vo veku 57 rokov. O jeho úmrtí informovala Filmová a televízna fakulta VŠMU, kde učil. „S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a priateľ, doc. Erik Panák. Erik Panák zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej audiovízii aj na našej fakulte. Bol obľúbeným pedagógom a hlavne človekom, na ktorého sa bolo vždy možné obrátiť a spoľahnúť,“ napísala fakulta na sociálnej sieti v piatok 21. 11. popoludní.

„Moje prvé dotyky s umením smerovali skôr k divadlu než k filmu – od divadielka poézie v Piešťanoch až po moju prácu v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V roku 1992 som sa ocitol na vysokej škole medzi ľuďmi, z ktorých viacerí mali už prvý dotyk s filmom za sebou. Možno vôľa dobehnúť ich ma najprv viedla do STV a odtiaľ do rôznych produkcií, ktoré nakrúcali hlavne snímky na filmový materiál,“ spomínal Panák pred rokmi pre Film.sk.

Erik Panák študoval v rokoch 1992 – 1996 odbor Filmová a televízna produkcia, management a marketing na bratislavskej FTF VŠMU. Niekoľko rokov študoval aj v Austrálii a takisto absolvoval doktorandské štúdium Produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií na FTF VŠMU. Od roku 2007 tu pôsobil aj ako pedagóg. V rokoch 2009 – 2010 učil tiež na Vyššej odbornej škole filmovej v Zlíne.

Pri filme začínal v 90. rokoch v pomocných pozíciách v snímkach ako Vášnivý bozk (r. Miro Šindelka, 1994), Nejasná správa o konci sveta (r. Juraj Jakubisko, 1997), Orbis pictus (r. Martin Šulík, 1997), Kuře melancholik (r. Jaroslav Brabec, 1999) či Sokoliar Tomáš (r. Václav Vorlíček). Neskôr s manželkou Silviou Panákovou založili produkčnú spoločnosť ARINA.

Film bol pre neho vášeň

„Film je pre mňa vášeň,“ vravel. Ako producent a koproducent sa podpísal pod hrané snímky ako T.M.A. (r. Juraj Herz, 2009), Fair play (r. Andrea Sedláčková, 2014), Backstage (r. Andrea Sedláčková, 2018), Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018) či Piargy (r. Ivo Trajkov, 2022). Bol tiež výkonným producentom filmu Učiteľka (r. Jan Hřebejk, 2016).

Produkoval tiež dokumenty ako Kým sa skončí tento film (r. Tomáš Hučko, 2008), Čas grimás (r. Peter Dimitrov, 2009), Lyrik (r. Arnold Kojnok, 2014), Jiří Suchý – Lehce s životem se prát (r. Olga Sommerová, 2019), Michael Kocáb – rocker versus politik (r. Olga Sommerová, 2022). Viaceré z filmov získali rôzne ocenenia na Slovensku, v Česku aj vo svete. Ako producent sa podpísal aj pod seriál STVR Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský, 2024), ktorý tento rok získal Slnko v sieti v kategórii televíznej tvorby.

Podieľal sa tiež na organizovaní každoročnej prehliadky slovenských filmov v Austrálii a na organizovaní súťaže pre mladých scenáaristov a scénaristky do 35 rokov Cena Tibora Vichtu (2002 – 2012).

Autor:

Filmový producent Erik Panák. Foto: FTF VŠMU

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články