Slovenský filmový producent a pedagóg Erik Panák zomrel vo veku 57 rokov. O jeho úmrtí informovala Filmová a televízna fakulta VŠMU, kde učil. „S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a priateľ, doc. Erik Panák. Erik Panák zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej audiovízii aj na našej fakulte. Bol obľúbeným pedagógom a hlavne človekom, na ktorého sa bolo vždy možné obrátiť a spoľahnúť,“ napísala fakulta na sociálnej sieti v piatok 21. 11. popoludní.
„Moje prvé dotyky s umením smerovali skôr k divadlu než k filmu – od divadielka poézie v Piešťanoch až po moju prácu v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V roku 1992 som sa ocitol na vysokej škole medzi ľuďmi, z ktorých viacerí mali už prvý dotyk s filmom za sebou. Možno vôľa dobehnúť ich ma najprv viedla do STV a odtiaľ do rôznych produkcií, ktoré nakrúcali hlavne snímky na filmový materiál,“ spomínal Panák pred rokmi pre Film.sk.
Erik Panák študoval v rokoch 1992 – 1996 odbor Filmová a televízna produkcia, management a marketing na bratislavskej FTF VŠMU. Niekoľko rokov študoval aj v Austrálii a takisto absolvoval doktorandské štúdium Produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií na FTF VŠMU. Od roku 2007 tu pôsobil aj ako pedagóg. V rokoch 2009 – 2010 učil tiež na Vyššej odbornej škole filmovej v Zlíne.
Pri filme začínal v 90. rokoch v pomocných pozíciách v snímkach ako Vášnivý bozk (r. Miro Šindelka, 1994), Nejasná správa o konci sveta (r. Juraj Jakubisko, 1997), Orbis pictus (r. Martin Šulík, 1997), Kuře melancholik (r. Jaroslav Brabec, 1999) či Sokoliar Tomáš (r. Václav Vorlíček). Neskôr s manželkou Silviou Panákovou založili produkčnú spoločnosť ARINA.
Film bol pre neho vášeň
„Film je pre mňa vášeň,“ vravel. Ako producent a koproducent sa podpísal pod hrané snímky ako T.M.A. (r. Juraj Herz, 2009), Fair play (r. Andrea Sedláčková, 2014), Backstage (r. Andrea Sedláčková, 2018), Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018) či Piargy (r. Ivo Trajkov, 2022). Bol tiež výkonným producentom filmu Učiteľka (r. Jan Hřebejk, 2016).
Produkoval tiež dokumenty ako Kým sa skončí tento film (r. Tomáš Hučko, 2008), Čas grimás (r. Peter Dimitrov, 2009), Lyrik (r. Arnold Kojnok, 2014), Jiří Suchý – Lehce s životem se prát (r. Olga Sommerová, 2019), Michael Kocáb – rocker versus politik (r. Olga Sommerová, 2022). Viaceré z filmov získali rôzne ocenenia na Slovensku, v Česku aj vo svete. Ako producent sa podpísal aj pod seriál STVR Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský, 2024), ktorý tento rok získal Slnko v sieti v kategórii televíznej tvorby.
Podieľal sa tiež na organizovaní každoročnej prehliadky slovenských filmov v Austrálii a na organizovaní súťaže pre mladých scenáaristov a scénaristky do 35 rokov Cena Tibora Vichtu (2002 – 2012).
