Zomrela Eva Borušovičová. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

in memoriam Eva Borušovičová (1970 – 2025)

Písmo: A- | A+

Režisérka, scenáristka, spisovateľka a pedagogička Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. O úmrtí informovala STVR.

Borušovičová absolvovala najskôr filmovú a televíznu scenáristiku (1988 –1993) a neskôr aj filmovú a televíznu réžiu (1993 – 1998) na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia začala spolupracovať so Slovenskou televíziou ako scenáristka relácií pre deti, okrem iných aj Od Kuka do Kuka.

Spolu s Vladimírom Adáskom a Vladimírom Struhárom sa podpísala pod študentský poviedkový film 100 percentne čistá láska (1996). V celovečernom filme debutovala Modrým z neba (1997), ku ktorému napísala scenár spolu s Janou Skořepovou. Ide o tragikomický príbeh spolužitia troch generácií žien, stvárnili ich Slávka Halčáková, Emília Vášáryová a Zita Kabátová.

Druhý hraný film Vadí nevadí nakrútila v roku 2001. Scenár k nemu napísala so svojou sestrou Soňou. Podľa absolventského scenára Evy Borušovičovej Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi nakrútili v roku 2009 film Jánošík. Pravdivá história režisérky Kasia Adamik a Agnieszka Holland. Borušovičová kvôli scenáru niekoľko rokov študovala archívne dokumenty a snažila sa ukázať, aké boli reálne osudy charizmatického mladíka z Terchovej.

Medzitým podľa scenára Barbory Kardošovej nakrútila tiež detský televízny film Amálka, ja sa zbláznim (2000).

Úspešná spisovateľka

Borušovičová sa venovala aj publicistike. Patrila medzi výrazné autorky internetového projektu Inzine. Prispievala tiež do viacerých ďalších periodík. Je autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá (2009), vydala aj zbierky textov Do plaviek (2018), Plány B (2021), Nádej je pri nás a šuchoce krídlami (2024) či knihu Dokonalé dieťa (2023) s ilustráciami Ivany Šátekovej. Roky sa špekulovalo o tom, že práve Eva Borušovičová sa skrýva pod pseudonymom populárneho autora Maxima. E. Matkina.

Realizovala sa tiež v divadle. Ako autorka sa podpísala pod úspešnú divadelnú hru 69 vecí lepších než sex, ktorá mala v roku 2013 premiéru v Štúdiu L+S. Je tiež autorkou hry Štefánik – slnko v zatmení, ktorá mala v roku 2017 premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Ako pedagogička pôsobila Eva Borušovičová na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.

Prečítajte si text Evy Borušovičovej pre seriál Film.sk Jánošík pohľadom…

Autor:

Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Laco Kraus Sedím za kamerou a je mi dobre

publikácia Laco Kraus, Táňa Veselá: Sedím za kamerou a je mi dobre

V publikácii Sedím za kamerou a je mi dobre rozpráva Laco Kraus o svojom profesionálnom dozrievaní v televízii aj vo filme. Píše o spolupráci s výraznými tvorcami, medzi ktorými nechýbajú Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Eduard Grečner  a ďalší výrazní filmári. Krausov vizuálny rukopis sa objavil v dielach, ktoré sa stali súčasťou kultúrnej pamäti. Od poetickej Južnej pošty (r. Stanislav Párnický, 1987) cez temnú psychologickú drámu Najatý klaun (r. S. Párnický, 1980), výpravnú rozprávku Šípová Ruženka (r. S. Párnický, 1990) až po Jakubiskov kultový film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Jeho tvorba vznikala v spolupráci s množstvom výrazných režisérov a umelcov. Predstavuje mimoriadne pestrú kapitolu slovenskej audiovizuálnej histórie. Kniha Sedím za kamerou a je mi dobre je nielen osobnou spoveďou, ale aj kronikou filmárskeho remesla. Tiež vývoja techniky, portrétom doby a súčasne poctou profesii, ktorá stojí za vznikom každého filmu. Laco Kraus v nej ukazuje, že tvorivé nadšenie a zvedavosť nestráca ani dnes. Hoci už prekročil osemdesiatku, stále pracuje, študuje nové postupy a púšťa sa do ďalších projektov, vrátane poézie, ktorá dopĺňa atmosféru knihy. V knihe Kraus nevynecháva ani technické zákulisie kameramanského remesla, ktoré sa počas jeho kariéry dramaticky menilo, a prezrádza, čo všetko musí ovládať človek stojaci za...
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.  V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru. Deň v kine Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny. https://youtu.be/SlLCphjFGrk?si=W1LHV-ZjfgHn_BWe Vezmite nás niekam Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie. „Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o...
Zobraziť všetky články