Zomrela Eva Borušovičová. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

in memoriam Eva Borušovičová (1970 – 2025)

Písmo: A- | A+

Režisérka, scenáristka, spisovateľka a pedagogička Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. O úmrtí informovala STVR.

Borušovičová absolvovala najskôr filmovú a televíznu scenáristiku (1988 –1993) a neskôr aj filmovú a televíznu réžiu (1993 – 1998) na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia začala spolupracovať so Slovenskou televíziou ako scenáristka relácií pre deti, okrem iných aj Od Kuka do Kuka.

Spolu s Vladimírom Adáskom a Vladimírom Struhárom sa podpísala pod študentský poviedkový film 100 percentne čistá láska (1996). V celovečernom filme debutovala Modrým z neba (1997), ku ktorému napísala scenár spolu s Janou Skořepovou. Ide o tragikomický príbeh spolužitia troch generácií žien, stvárnili ich Slávka Halčáková, Emília Vášáryová a Zita Kabátová.

Druhý hraný film Vadí nevadí nakrútila v roku 2001. Scenár k nemu napísala so svojou sestrou Soňou. Podľa absolventského scenára Evy Borušovičovej Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi nakrútili v roku 2009 film Jánošík. Pravdivá história režisérky Kasia Adamik a Agnieszka Holland. Borušovičová kvôli scenáru niekoľko rokov študovala archívne dokumenty a snažila sa ukázať, aké boli reálne osudy charizmatického mladíka z Terchovej.

Medzitým podľa scenára Barbory Kardošovej nakrútila tiež detský televízny film Amálka, ja sa zbláznim (2000).

Úspešná spisovateľka

Borušovičová sa venovala aj publicistike. Patrila medzi výrazné autorky internetového projektu Inzine. Prispievala tiež do viacerých ďalších periodík. Je autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá (2009), vydala aj zbierky textov Do plaviek (2018), Plány B (2021), Nádej je pri nás a šuchoce krídlami (2024) či knihu Dokonalé dieťa (2023) s ilustráciami Ivany Šátekovej. Roky sa špekulovalo o tom, že práve Eva Borušovičová sa skrýva pod pseudonymom populárneho autora Maxima. E. Matkina.

Realizovala sa tiež v divadle. Ako autorka sa podpísala pod úspešnú divadelnú hru 69 vecí lepších než sex, ktorá mala v roku 2013 premiéru v Štúdiu L+S. Je tiež autorkou hry Štefánik – slnko v zatmení, ktorá mala v roku 2017 premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Ako pedagogička pôsobila Eva Borušovičová na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.

Prečítajte si text Evy Borušovičovej pre seriál Film.sk Jánošík pohľadom…

Autor:

Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Zobraziť všetky články