Zomrela Eva Borušovičová. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

in memoriam Eva Borušovičová (1970 – 2025)

Písmo: A- | A+

Režisérka, scenáristka, spisovateľka a pedagogička Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. O úmrtí informovala STVR.

Borušovičová absolvovala najskôr filmovú a televíznu scenáristiku (1988 –1993) a neskôr aj filmovú a televíznu réžiu (1993 – 1998) na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia začala spolupracovať so Slovenskou televíziou ako scenáristka relácií pre deti, okrem iných aj Od Kuka do Kuka.

Spolu s Vladimírom Adáskom a Vladimírom Struhárom sa podpísala pod študentský poviedkový film 100 percentne čistá láska (1996). V celovečernom filme debutovala Modrým z neba (1997), ku ktorému napísala scenár spolu s Janou Skořepovou. Ide o tragikomický príbeh spolužitia troch generácií žien, stvárnili ich Slávka Halčáková, Emília Vášáryová a Zita Kabátová.

Druhý hraný film Vadí nevadí nakrútila v roku 2001. Scenár k nemu napísala so svojou sestrou Soňou. Podľa absolventského scenára Evy Borušovičovej Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi nakrútili v roku 2009 film Jánošík. Pravdivá história režisérky Kasia Adamik a Agnieszka Holland. Borušovičová kvôli scenáru niekoľko rokov študovala archívne dokumenty a snažila sa ukázať, aké boli reálne osudy charizmatického mladíka z Terchovej.

Medzitým podľa scenára Barbory Kardošovej nakrútila tiež detský televízny film Amálka, ja sa zbláznim (2000).

Úspešná spisovateľka

Borušovičová sa venovala aj publicistike. Patrila medzi výrazné autorky internetového projektu Inzine. Prispievala tiež do viacerých ďalších periodík. Je autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá (2009), vydala aj zbierky textov Do plaviek (2018), Plány B (2021), Nádej je pri nás a šuchoce krídlami (2024) či knihu Dokonalé dieťa (2023) s ilustráciami Ivany Šátekovej. Roky sa špekulovalo o tom, že práve Eva Borušovičová sa skrýva pod pseudonymom populárneho autora Maxima. E. Matkina.

Realizovala sa tiež v divadle. Ako autorka sa podpísala pod úspešnú divadelnú hru 69 vecí lepších než sex, ktorá mala v roku 2013 premiéru v Štúdiu L+S. Je tiež autorkou hry Štefánik – slnko v zatmení, ktorá mala v roku 2017 premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Ako pedagogička pôsobila Eva Borušovičová na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.

Prečítajte si text Evy Borušovičovej pre seriál Film.sk Jánošík pohľadom…

Autor:

Eva Borušovičová zomrela vo veku 55 rokov. Foto: archív SFÚ / Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články