Oldo Hlaváček Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala).

in memoriam Oldo Hlaváček (26. 1. 1934 – 17. 8. 2025)

Písmo: A- | A+

„Sotva sa objavím na javisku, je po tragédii,“ povedal pred rokmi Oldo Hlaváček pre Listy SND. Herec, zabávač, scenárista a moderátor zomrel vo veku 91 rokov.

Jeho prvou úlohou bol Ferdo Mravec v mládežníckom predstavení. Vtedy bol prvák na základnej škole. Keď bol tretiak na VŠMU, prišla si pre neho eštébé. Za svoje názory na politiku, ktoré napísal v liste mame, strávil rok vo väzení. „Po prepustení ma nikde nechceli zamestnať, až som sa nakoniec dostal do Prešovského divadla, kam ma angažoval pán riaditeľ Petruška,“ zaspomínal si v rozhovore pre TV Oko. V Prešove zažiaril napríklad v Sluhovi dvoch pánov v réžii Miloša Pietora. Na predstavenie sa vraj chodili pozerať až z Bratislavy. Úlohy v Goldoniho hrách spolu s postavami v tých Molièrových patrili k Hlaváčkovým obľúbeným. Diváci si ho z neskorších období pamätajú aj ako Čerta z Na skle maľované, alebo z hlavnej úlohy Huga v Havlovej Záhrádnej slávnosti či z jeho Vyrozumenia. S Havlom sa spriatelil.

Oldo Hlaváček
Oldo Hlaváček. Foto: archív SFÚ

Roky v Slovenskom národnom divadle

Do činohry Slovenského národného divadla sa dostal v roku 1962 po tom, ako sa za neho u šéfa činohry Mikuláša Hubu prihovoril jeho spolužiak Štefan Kvietik. „Karol L. Zachar ma obsadzoval do takmer každej svojej hry, ale veľa som robil aj s Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Pavlom Hasprom či Milošom Pietorom. Rád by som však v tejto súvislosti spomenul Martina Gregora a Jána Kákoša, ktorí mi zasa pomohli inak. Ako riaditelia SND sa ma totiž vždy dokázali zastať, keď si aj po rokoch niekto ,horeʻ povedal, že ja predsa v divadle nemám čo robiť,“ spomínal v roku 2004 pre Národnú obrodu, ako mu aj po rokoch obvinenie z protištátnej činnosti komplikovalo život.

Okrem divadelných úloh stvárnil množstvo postáv aj v televízii či rozhlase, konferoval a zabával ľudí ako estrádny umelec. „Skúste sa postaviť na scénu, keď v amfiteátri sedí 15-tisíc divákov a dokážte ich zaujať tak, aby vás počúvali hodinu,“ povedal pre Pravdu v roku 1992. Vystupoval napríklad v známej relácii Vtipnejší vyhráva. Tvoril dvojicu s Ivanom Krajíčkom, spoločne sa podpísali pod glosátorskú sériu rozhovorov dvoch gazdov Hostinec pod gaštanom.

Komédia? Množstvo driny

Hoci sa mu nevyhli ani dramatickejšie postavy, jeho doménou bola komédia. „Iba málokto si uvedomuje, že s komediálnym herectvom je spojené i množstvo driny, fyzického vypätia. Stále som bol na jednej, druhej nohe, robil som kotrmelce, váľal sa po zemi, často som prišiel domov s modrinami,“ vysvetľoval Hlaváček, ktorý sa pod množstvo skečov v televízii či rozhlase podpísal aj ako autor. „Hlaváček stvoril na slovenskom javisku našskú no predovšetkým iba jemu vlastnú obdobu commedie dellʻarte. Komédiu plnú umenia,“ napísal pri príležitosti hercovej päťdesiatky Ladislav Čavojský v Práci. „Jeho komediálne výstupy charakterizuje noblesnosť, disciplinovanosť – a to aj vtedy, keď ho rola strháva priam k bravúrnej buffonáde,“ dodal. V televíznom seriáli Pa a Pi nahovoril Vševeda, objavil sa aj vo filmoch Tango pre medveďa (r. Stanislav Barabáš, 1966), Zajtra bude neskoro… (r. Martin Ťapák, 1972), Rača, láska moja (r. Jozef Medveď, 1977).

(text pôvodne vyšiel v tlačenej verzii Film.sk 1/2024 k 90. narodeninám Olda Hlaváčka)

Autor:

Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala) vo filme Stanislava Barabáša Tango pre medveďa (1966). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Zobraziť všetky články