„Sotva sa objavím na javisku, je po tragédii,“ povedal pred rokmi Oldo Hlaváček pre Listy SND. Herec, zabávač, scenárista a moderátor zomrel vo veku 91 rokov.
Jeho prvou úlohou bol Ferdo Mravec v mládežníckom predstavení. Vtedy bol prvák na základnej škole. Keď bol tretiak na VŠMU, prišla si pre neho eštébé. Za svoje názory na politiku, ktoré napísal v liste mame, strávil rok vo väzení. „Po prepustení ma nikde nechceli zamestnať, až som sa nakoniec dostal do Prešovského divadla, kam ma angažoval pán riaditeľ Petruška,“ zaspomínal si v rozhovore pre TV Oko. V Prešove zažiaril napríklad v Sluhovi dvoch pánov v réžii Miloša Pietora. Na predstavenie sa vraj chodili pozerať až z Bratislavy. Úlohy v Goldoniho hrách spolu s postavami v tých Molièrových patrili k Hlaváčkovým obľúbeným. Diváci si ho z neskorších období pamätajú aj ako Čerta z Na skle maľované, alebo z hlavnej úlohy Huga v Havlovej Záhrádnej slávnosti či z jeho Vyrozumenia. S Havlom sa spriatelil.
Roky v Slovenskom národnom divadle
Do činohry Slovenského národného divadla sa dostal v roku 1962 po tom, ako sa za neho u šéfa činohry Mikuláša Hubu prihovoril jeho spolužiak Štefan Kvietik. „Karol L. Zachar ma obsadzoval do takmer každej svojej hry, ale veľa som robil aj s Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Pavlom Hasprom či Milošom Pietorom. Rád by som však v tejto súvislosti spomenul Martina Gregora a Jána Kákoša, ktorí mi zasa pomohli inak. Ako riaditelia SND sa ma totiž vždy dokázali zastať, keď si aj po rokoch niekto ,horeʻ povedal, že ja predsa v divadle nemám čo robiť,“ spomínal v roku 2004 pre Národnú obrodu, ako mu aj po rokoch obvinenie z protištátnej činnosti komplikovalo život.
Okrem divadelných úloh stvárnil množstvo postáv aj v televízii či rozhlase, konferoval a zabával ľudí ako estrádny umelec. „Skúste sa postaviť na scénu, keď v amfiteátri sedí 15-tisíc divákov a dokážte ich zaujať tak, aby vás počúvali hodinu,“ povedal pre Pravdu v roku 1992. Vystupoval napríklad v známej relácii Vtipnejší vyhráva. Tvoril dvojicu s Ivanom Krajíčkom, spoločne sa podpísali pod glosátorskú sériu rozhovorov dvoch gazdov Hostinec pod gaštanom.
Komédia? Množstvo driny
Hoci sa mu nevyhli ani dramatickejšie postavy, jeho doménou bola komédia. „Iba málokto si uvedomuje, že s komediálnym herectvom je spojené i množstvo driny, fyzického vypätia. Stále som bol na jednej, druhej nohe, robil som kotrmelce, váľal sa po zemi, často som prišiel domov s modrinami,“ vysvetľoval Hlaváček, ktorý sa pod množstvo skečov v televízii či rozhlase podpísal aj ako autor. „Hlaváček stvoril na slovenskom javisku našskú no predovšetkým iba jemu vlastnú obdobu commedie dellʻarte. Komédiu plnú umenia,“ napísal pri príležitosti hercovej päťdesiatky Ladislav Čavojský v Práci. „Jeho komediálne výstupy charakterizuje noblesnosť, disciplinovanosť – a to aj vtedy, keď ho rola strháva priam k bravúrnej buffonáde,“ dodal. V televíznom seriáli Pa a Pi nahovoril Vševeda, objavil sa aj vo filmoch Tango pre medveďa (r. Stanislav Barabáš, 1966), Zajtra bude neskoro… (r. Martin Ťapák, 1972), Rača, láska moja (r. Jozef Medveď, 1977).
(text pôvodne vyšiel v tlačenej verzii Film.sk 1/2024 k 90. narodeninám Olda Hlaváčka)
