Oldo Hlaváček Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala).

in memoriam Oldo Hlaváček (26. 1. 1934 – 17. 8. 2025)

Písmo: A- | A+

„Sotva sa objavím na javisku, je po tragédii,“ povedal pred rokmi Oldo Hlaváček pre Listy SND. Herec, zabávač, scenárista a moderátor zomrel vo veku 91 rokov.

Jeho prvou úlohou bol Ferdo Mravec v mládežníckom predstavení. Vtedy bol prvák na základnej škole. Keď bol tretiak na VŠMU, prišla si pre neho eštébé. Za svoje názory na politiku, ktoré napísal v liste mame, strávil rok vo väzení. „Po prepustení ma nikde nechceli zamestnať, až som sa nakoniec dostal do Prešovského divadla, kam ma angažoval pán riaditeľ Petruška,“ zaspomínal si v rozhovore pre TV Oko. V Prešove zažiaril napríklad v Sluhovi dvoch pánov v réžii Miloša Pietora. Na predstavenie sa vraj chodili pozerať až z Bratislavy. Úlohy v Goldoniho hrách spolu s postavami v tých Molièrových patrili k Hlaváčkovým obľúbeným. Diváci si ho z neskorších období pamätajú aj ako Čerta z Na skle maľované, alebo z hlavnej úlohy Huga v Havlovej Záhrádnej slávnosti či z jeho Vyrozumenia. S Havlom sa spriatelil.

Oldo Hlaváček
Oldo Hlaváček. Foto: archív SFÚ

Roky v Slovenskom národnom divadle

Do činohry Slovenského národného divadla sa dostal v roku 1962 po tom, ako sa za neho u šéfa činohry Mikuláša Hubu prihovoril jeho spolužiak Štefan Kvietik. „Karol L. Zachar ma obsadzoval do takmer každej svojej hry, ale veľa som robil aj s Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Pavlom Hasprom či Milošom Pietorom. Rád by som však v tejto súvislosti spomenul Martina Gregora a Jána Kákoša, ktorí mi zasa pomohli inak. Ako riaditelia SND sa ma totiž vždy dokázali zastať, keď si aj po rokoch niekto ,horeʻ povedal, že ja predsa v divadle nemám čo robiť,“ spomínal v roku 2004 pre Národnú obrodu, ako mu aj po rokoch obvinenie z protištátnej činnosti komplikovalo život.

Okrem divadelných úloh stvárnil množstvo postáv aj v televízii či rozhlase, konferoval a zabával ľudí ako estrádny umelec. „Skúste sa postaviť na scénu, keď v amfiteátri sedí 15-tisíc divákov a dokážte ich zaujať tak, aby vás počúvali hodinu,“ povedal pre Pravdu v roku 1992. Vystupoval napríklad v známej relácii Vtipnejší vyhráva. Tvoril dvojicu s Ivanom Krajíčkom, spoločne sa podpísali pod glosátorskú sériu rozhovorov dvoch gazdov Hostinec pod gaštanom.

Komédia? Množstvo driny

Hoci sa mu nevyhli ani dramatickejšie postavy, jeho doménou bola komédia. „Iba málokto si uvedomuje, že s komediálnym herectvom je spojené i množstvo driny, fyzického vypätia. Stále som bol na jednej, druhej nohe, robil som kotrmelce, váľal sa po zemi, často som prišiel domov s modrinami,“ vysvetľoval Hlaváček, ktorý sa pod množstvo skečov v televízii či rozhlase podpísal aj ako autor. „Hlaváček stvoril na slovenskom javisku našskú no predovšetkým iba jemu vlastnú obdobu commedie dellʻarte. Komédiu plnú umenia,“ napísal pri príležitosti hercovej päťdesiatky Ladislav Čavojský v Práci. „Jeho komediálne výstupy charakterizuje noblesnosť, disciplinovanosť – a to aj vtedy, keď ho rola strháva priam k bravúrnej buffonáde,“ dodal. V televíznom seriáli Pa a Pi nahovoril Vševeda, objavil sa aj vo filmoch Tango pre medveďa (r. Stanislav Barabáš, 1966), Zajtra bude neskoro… (r. Martin Ťapák, 1972), Rača, láska moja (r. Jozef Medveď, 1977).

(text pôvodne vyšiel v tlačenej verzii Film.sk 1/2024 k 90. narodeninám Olda Hlaváčka)

Autor:

Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala) vo filme Stanislava Barabáša Tango pre medveďa (1966). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články