Oldo Hlaváček Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala).

in memoriam Oldo Hlaváček (26. 1. 1934 – 17. 8. 2025)

Písmo: A- | A+

„Sotva sa objavím na javisku, je po tragédii,“ povedal pred rokmi Oldo Hlaváček pre Listy SND. Herec, zabávač, scenárista a moderátor zomrel vo veku 91 rokov.

Jeho prvou úlohou bol Ferdo Mravec v mládežníckom predstavení. Vtedy bol prvák na základnej škole. Keď bol tretiak na VŠMU, prišla si pre neho eštébé. Za svoje názory na politiku, ktoré napísal v liste mame, strávil rok vo väzení. „Po prepustení ma nikde nechceli zamestnať, až som sa nakoniec dostal do Prešovského divadla, kam ma angažoval pán riaditeľ Petruška,“ zaspomínal si v rozhovore pre TV Oko. V Prešove zažiaril napríklad v Sluhovi dvoch pánov v réžii Miloša Pietora. Na predstavenie sa vraj chodili pozerať až z Bratislavy. Úlohy v Goldoniho hrách spolu s postavami v tých Molièrových patrili k Hlaváčkovým obľúbeným. Diváci si ho z neskorších období pamätajú aj ako Čerta z Na skle maľované, alebo z hlavnej úlohy Huga v Havlovej Záhrádnej slávnosti či z jeho Vyrozumenia. S Havlom sa spriatelil.

Oldo Hlaváček
Oldo Hlaváček. Foto: archív SFÚ

Roky v Slovenskom národnom divadle

Do činohry Slovenského národného divadla sa dostal v roku 1962 po tom, ako sa za neho u šéfa činohry Mikuláša Hubu prihovoril jeho spolužiak Štefan Kvietik. „Karol L. Zachar ma obsadzoval do takmer každej svojej hry, ale veľa som robil aj s Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Pavlom Hasprom či Milošom Pietorom. Rád by som však v tejto súvislosti spomenul Martina Gregora a Jána Kákoša, ktorí mi zasa pomohli inak. Ako riaditelia SND sa ma totiž vždy dokázali zastať, keď si aj po rokoch niekto ,horeʻ povedal, že ja predsa v divadle nemám čo robiť,“ spomínal v roku 2004 pre Národnú obrodu, ako mu aj po rokoch obvinenie z protištátnej činnosti komplikovalo život.

Okrem divadelných úloh stvárnil množstvo postáv aj v televízii či rozhlase, konferoval a zabával ľudí ako estrádny umelec. „Skúste sa postaviť na scénu, keď v amfiteátri sedí 15-tisíc divákov a dokážte ich zaujať tak, aby vás počúvali hodinu,“ povedal pre Pravdu v roku 1992. Vystupoval napríklad v známej relácii Vtipnejší vyhráva. Tvoril dvojicu s Ivanom Krajíčkom, spoločne sa podpísali pod glosátorskú sériu rozhovorov dvoch gazdov Hostinec pod gaštanom.

Komédia? Množstvo driny

Hoci sa mu nevyhli ani dramatickejšie postavy, jeho doménou bola komédia. „Iba málokto si uvedomuje, že s komediálnym herectvom je spojené i množstvo driny, fyzického vypätia. Stále som bol na jednej, druhej nohe, robil som kotrmelce, váľal sa po zemi, často som prišiel domov s modrinami,“ vysvetľoval Hlaváček, ktorý sa pod množstvo skečov v televízii či rozhlase podpísal aj ako autor. „Hlaváček stvoril na slovenskom javisku našskú no predovšetkým iba jemu vlastnú obdobu commedie dellʻarte. Komédiu plnú umenia,“ napísal pri príležitosti hercovej päťdesiatky Ladislav Čavojský v Práci. „Jeho komediálne výstupy charakterizuje noblesnosť, disciplinovanosť – a to aj vtedy, keď ho rola strháva priam k bravúrnej buffonáde,“ dodal. V televíznom seriáli Pa a Pi nahovoril Vševeda, objavil sa aj vo filmoch Tango pre medveďa (r. Stanislav Barabáš, 1966), Zajtra bude neskoro… (r. Martin Ťapák, 1972), Rača, láska moja (r. Jozef Medveď, 1977).

(text pôvodne vyšiel v tlačenej verzii Film.sk 1/2024 k 90. narodeninám Olda Hlaváčka)

Autor:

Vľavo Oldo Hlaváček (Furdík), vpravo Viliam Polónyi (Šúpala) vo filme Stanislava Barabáša Tango pre medveďa (1966). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články