Významný divadelný a televízny režisér, pedagóg a herec Peter Mikulík zomrel 13. decembra 2025 vo veku 84 rokov. V Slovenskom národnom divadle sa podpísal pod takmer stovku divadelných réžií. Režíroval tiež množstvo televíznych inscenácií. Bol dvorným režisérom dvojice Lasica a Satinský. „Odchádza rozhľadený a pokorný divadelník s citlivým humorom, ktorý vždy hľadal riešenia, nové možnosti, citlivo načúval a rozumel kolegom i študentom,“ reagovalo na jeho úmrtie Slovenské národné divadlo.
Rodák z Trenčína sa dramatickému umeniu venoval od detstva. Už ako chlapec pôsobil v Detskej rozhlasovej dramatickej družine. Neskôr pomýšľal na herectvo, kvôli silnejším dioptriám ho však neprijali. A tak vyštudoval na Divadelnej fakulte bratislavskej VŠMU réžiu. Okrem toho však účinkoval v menších postavách na javisku, vo filme aj v televízii.
Roky s Lasicom a Satinským
Paralelne pôsobil v novozaloženom kabaretnom divadle Tatra revue, ktoré vzniklo v roku 1958. „V prostredí tanečnej sály so stolmi a stoličkami, po bokoch ktorej sa dalo chodiť, začala na zvýšenom pódiu svoju kariéru nielen humoristická dvojica Milan Lasica a Július Satinský, ale aj Peter Mikulík, ktorý bol režisérom týchto zväzáckych nedeľných Mládežníckych predpoludní. Ich princípom bola autorská improvizácia,“ napísala teatrologička Dagmar Podmaková v štúdii v časopise Slovenské divadlo. S Júliusom Satinským sa Mikulík zoznámil ešte počas Hviezdoslavových Kubínov ako tínedžer a neskôr sa tu obaja zoznámili aj s Milanom Lasicom.
„So spolužiakom Milanom Lasicom si Peter Mikulík intelektuálne a ľudsky rozumel už od študentských čias na VŠMU. O rok starší Lasica aj po desaťročiach pripomínal, že Mikulík nebol len režisér, ale aj spolutvorca týchto predpoludní, rovnako tak programu Večer pre dvoch (1966), hraného už pod hlavičkou Divadla Lasicu a Satinského, ktoré bolo neskôr jednou zo zložiek Divadelného štúdia. Režíroval legendárne Soirée (Stretnutie s obecenstvom) v priestoroch Divadla na korze (1968) aj program Nikto nie je za dverami (1982), ktoré humoristi uvádzali v produkcii Štúdia S. Mikulíkovi bol blízky autorský dialóg Lasicu a Satinského, vyjadroval ich spoločný generačný názor na svet. Aktuálnosť ich tvorby nebola priamočiara, ale skrytá v slovných hračkách a vo viacnásobných významoch slova a situácií,“ dodáva Podmaková. S Lasicom a Satinským spolupracoval Peter Mikulík v podstate až do smrti Júliusa Satinského v roku 2002.
Roky v SND a na VŠMU
Do Činohry Slovenského národného divadla nastúpil Peter Mikulík začiatkom 60. rokov tiež ako herec. Od roku 1965 tu pôsobil ako interný režisér. V rokoch 1991 – 1997 bol umeleckým šéfom a riaditeľom Činohry SND. „Jeho doménou bola anglosaská dráma, absurdná a groteskná dramatika, najmä však klasické drámy psychologického razenia. Výrazné zastúpenie mali uňho inscenácie komediálneho žánru. Herecké skúsenosti sa odzrkadlili aj v jeho režijnej práci pri detailnom prepracovaní hereckej zložky jeho divadelných inscenácií,“ uviedla na svojich stránkach Vysoká škola múzických umení, keď mu v roku 2023 mu udelila Zlatú medailu VŠMU za výnimočný prínos slovenskému divadelníctvu a mimoriadne zásluhy pri rozvoji Divadelnej fakulty VŠMU.
Ako pedagóg pôsobil na VŠMU od roku 1969, čoskoro však musel zo školy z politických dôvodoch odísť a učiť mladých adeptov herectva a réžie sa vrátil až na sklonku 80. rokov. Jeho zásluhou vznikol aj medzinárodný festival divadelných škôl Istropolitana. Niekoľko rokov viedol Divadelnú fakultu VŠMU ako dekan. Roky pôsobil aj v rozhlase.
Patril k významným tvorcom takzvaných bratislavských pondelkov. Na konte má množstvo televíznych inscenácií a filmov. Režíroval aj televízny seriál Štúrovci (1991). V roku 2022 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry.
Manželkou Petra Mikulíka bola herečka Zuzana Kocúriková, ich dcéra Katarína Mikulíková pôsobí ako dramaturgička a scenáristka. Jeho bratom bol herec Pavol Mikulík (1944 – 2007).
