Kalendár filmových výročí apríl 2025

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie

3. 4. 1950 Marián Kleis ml. – televízny režisér, herec – 75 rokov
† 3. 4. 2015  Peter Vrchovina (nar. 12.2.1939)– režisér, scenárista – 10 rokov od skonania
5. 4. 1925   Karol Jaura († 7.3.1989) – herec – 100. výročie narodenia
9. 4. 1925  Gerhard Auer († 22.11.2002) dirigent, hudobný skladateľ – 100. výročie narodenia
9. 4. 1950 Ivan Romančík – herec – 75 rokov
11. 4. 1945 Stanislav Párnický († 31. 3. 2023) – režisér, scenárista – nedožitých 80 rokov
11. 4. 1955 Alena Heribanová – televízna hlásateľka – 70 rokov
† 16. 4. 2020 Ladislav Šidelský (nar. 28.8.1935) – kameraman, režisér – 5 rokov od skonania
17. 4. 1965 Peter Trník – herec – 60 rokov
19. 4. 1975 Helena Krajčiová – herečka – 50 rokov
20. 4. 1925 Viliam Ptáček († 12.7.2020) – kameraman – 100. výročie narodenia
20. 4. 1955 Karol Hlávka – spisovateľ, scenárista a dramaturg – 70 rokov
22. 4. 1935 Ivan Puťora – kameraman, vynálezca – 90 rokov
22. 4. 1945 Ján Ďuriš – kameraman – 80 rokov
23. 4. 1935 Oskár Šághy († 13.5.2018) – kameraman, režisér – nedožitých 90 rokov
24. 4. 1940 Margita Kováčová – strihačka 85 rokov
† 25. 4. 2020   Milan Dubovský (nar. 20.6.1940) – hudobný skladateľ – 5 rokov od skonania
29. 4. 1975 Maroš Berák – režisér, dokumentarista – 50 rokov

Zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články