Kalendár filmových výročí apríl 2026

Kalendár filmových výročí apríl 2026

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie v apríli 2026.

1. 4. 1966        Marija Havran – kostýmový výtvarníčka – 60 rokov

2. 4. 1941        Ladislav Ballek († 15. 4. 2014) – spisovateľ – nedožitých 85 rokov

2. 4. 1956        Ľudmila Várossová – kostýmová výtvarníčka – 70 rokov

3. 4. 1951        Richard Krivda – kameraman – 75 rokov

3. 4. 1956        Vladimír Kýbl – trikový kameraman – 70 rokov

4. 4. 1936        Renáta Dočolomanská († 2. 5. 2013) – herečka– nedožitých 90 rokov

† 4. 4. 2016     Štefan Vraštiak (nar. 23. 4. 1942) – filmový historik – 10 rokov od skonania

7. 4. 1946        Zdeno Vlach – režisér, kameraman – 80 rokov

8. 4. 1956        Martin Bartko – kameraman – 70 rokov

11. 4. 1931      Ladislav Ondreička († 19. 7. 1990) – vedúci výroby – nedožitých 95 rokov

11. 4. 1976      Martin Kaprálik – herec – 50 rokov

12. 4. 1931      Dagmar Kákošová – herečka – 95 rokov

12. 4. 1931      Miroslav Bázlik († 29. 8. 2024) – hudobný skladateľ – nedožitých 95 rokov

13. 4. 1931      Igor Ciel († 4. 7. 2010) – režisér – nedožitých 95 rokov

14. 4. 1926      Vladimír Kostovič († 2. 7. 1997) – herec – 100. výročie narodenia

15. 4. 1956      Ingrid Filanová – herečka – 70 rokov

19. 4. 1936      Alžbeta Domastová († 8. 7. 2020) – režisérka dabingu – nedožitých 90 rokov

† 19. 4. 2021   Emília Došeková (nar. 14. 6. 1937) – herečka – 5 rokov od skonania

20. 4. 1936      Ladislav Ebergényi († 28. 8. 1997) – kameraman – nedožitých 90 rokov

† 20. 4. 2021   Marta Mrlianová (nar. 14. 3. 1936) – herečka, dabingová režisérka – 5 rokov od skonania

21. 4. 1946      Martin Gazík – kameraman – 80 rokov

24. 4. 1931      Franek Chmiel († 2. 8. 2016) – televíznyrežisér – nedožitých 95 rokov

26. 4. 1926      Karol Kállay († 4. 8. 2012) – fotograf – 100.  výročie narodenia

27. 4. 1931      Jaroslav Hlinický († 24. 6. 2019) – riaditeľ SFT Bratislava a ČST Bratislava –  nedožitých 95 rokov

27. 4. 1951      Beata Znaková – herečka – 75 rokov

28. 4. 1931      Pavel Lačný († 7. 5. 1991) – vedúci výroby – nedožitých 95 rokov

28. 4. 1946      Jozef Husár († 20. 3. 2024) – herec – nedožitých 80 rokov

Zdroj:

elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2026, ktorú zostavila Renáta Šmatláková.

Kalendár filmových výročí na rok 2026 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články