Kalendár filmových výročí január 2026

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie v januári 2026.

1. 1. 1936            Ivan Balaďa († 17. 6. 2014) – režisér – nedožitých 90 rokov

2. 1. 1976            Juraj Štepka – režisér, kameraman – 50 rokov

† 2. 1. 2021         Alfréd Jassinger (nar. 24. 10. 1935) – odborník v oblasti marketingu, pedagóg – 5 rokov od skonania

3. 1. 1926            Eduard Bindas († 28. 10. 2012) – herec – 100. výročie narodenia

3. 1. 1941            Anton Vaculík († 12. 12. 2020) – herec – nedožitých 85 rokov

4. 1. 1946            Dušan Dušek – spisovateľ, scenárista – 80 rokov

5. 1. 1926            Ivan Macho († 4. 9. 1992) – herec – 100. výročia narodenia

5. 1. 1951            Ľubomír Belák – dramaturg, spevák – 75 rokov

6. 1. 1976            Albert Vlk – režisér, scenárista – 50 rokov

† 9. 1. 2021         Igor Rusnák (nar. 3. 2. 1936) – scenárista, dramaturg – 5 rokov od skonania

11. 1. 1931          Milan Peťovský († 19. 9. 2000) – režisér, kameraman – nedožitých 95 rokov

11. 1. 1946          Milan Štelbaský – režisér, kameraman – 80 rokov

† 13. 1. 2021      Igor Demčák (nar. 1958) – kameraman – 5 rokov od skonania  

14. 1. 1941          Ján Fajnor († 22. 2. 2005) – režisér, dokumentarista – nedožitých 85 rokov

15. 1. 1936          Oľga Maiová – filmová architektka – 90 rokov

† 16. 1. 2016      Svätopluk Šablatúra (nar. 7. 9. 1929) – režisér dabingu – 10 rokov od skonania

† 17. 1. 2021      Jaroslav Skřivánek (nar. 21. 11. 1935) – kameraman – 5 rokov od skonania

19. 1. 1941        Juraj Lexmann († 12. 11. 2025) – hudobný skladateľ, teoretik (film a hudba) – nedožitých 85 rokov

21. 1. 1951          Magdaléna Glasnerová – scenáristka, dramaturgička – 75 rokov

† 21. 1. 2016      Vladimír Dubecký (nar. 19. 8. 1929) – vedúci výroby – 10 rokov od skonania

† 21. 1. 2021      Dalma Špitzerová (nar. 5. 2. 1925) – herečka – 5 rokov od skonania

28. 1. 1946          Peter Hledík – režisér, scenárista, producent – 80 rokov

31. 1. 1926          Marián Čunderlík († 1. 10. 1983) – maliar, grafik – 100. výročie narodenia

† 31. 1. 2021      Andrej Hryc (nar. 30. 11. 1949) – herec – 5 rokov od skonania

Zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2026, ktorú zostavila Renáta Šmatláková.

Kalendár filmových výročí na rok 2026 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články