Kalendár filmových výročí október 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

2. 10. 1949       Katarína Minichová († 12. 8. 2019) – dramaturgička, scenáristka – nedožitých 75 rokov

3. 10. 1939       Ján Šuda († 6. 7. 2012) – režisér, dramaturg, scenárista – nedožitých 85 rokov

3. 10. 1944       Fedor Bartko – režisér, dokumentarista – 80 rokov

† 4. 10. 2019   Etela Balgová-Harantová (nar. 30. 10. 1932) – herečka, dabingová režisérka – 5 rokov od skonania

7. 10. 1974       Monika Hilmerová – herečka – 50 rokov

10. 10. 1954    Vašo Patejdl († 19. 8. 2023) – hudobný skladateľ, spevák – nedožitých 70 rokov

13. 10. 1914    Alfonz Bednár († 9. 11. 1989) – spisovateľ, scenárista – 110. výročie narodenia

13. 10. 1934    Dušan Kulíšek († 23. 12. 2013)– dramaturg, scenárista – nedožitých 90 rokov

13. 10. 1954    Oleg Makara-Kalmáry – režisér, scenárista – 70 rokov

† 13. 10. 2019 Eduard Galbavý (nar. 25. 8. 1930) – vedúci výroby – 5 rokov od skonania

14. 10. 1924    Jaroslav Rozsíval († 13. 1. 1996) – herec – 100. výročie narodenia

16. 10. 1944    Ivan Popovič – režisér, scenárista, animátor – 80 rokov

16. 10. 1944    Ladislav Volko – filmový publicista, pedagóg – 80 rokov

19. 10. 1939    Judita Vicianová – herečka – 85 rokov

21. 10. 1924    Igor Fábry († 25. 9. 1991) – vedúci výroby – 100. výročie narodenia

23. 10. 1949    Viera Dekišová – filmová architektka – 75 rokov

24. 10. 1929    Jozef Skovay († 7. 8. 2015) – herec– nedožitých 95 rokov

24. 10. 1954    Jozef Ráž – spevák, hudobný skladateľ, hudobník – 70 rokov

25. 10. 1924    Vladislav Pavlovič († 31. 10. 1973) – režisér, scenárista – 100. výročie narodenia

28. 10. 1944    Marián Labuda († 5. 1. 2018) – herec – nedožitých 80 rokov

30. 10. 1929    Viera Strnisková († 31. 8. 2013)– herečka – nedožitých 95 rokov

31. 10. 1974    Marián Miezga – herec – 50 rokov

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2024, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2024 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články