Kalendár filmových výročí september 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

2. 9. 1934             Teodor Piovarči († 12. 4. 2018)herec nedožitých 90 rokov

3. 9. 1929             Milan Tardík († 10. 12. 2002) vedúci výpravy nedožitých 95 rokov

3. 9. 1929             Ľudovít Baxa († 23. 1. 2007) hlavný osvetľovač nedožitých 95 rokov

3. 9. 1944             Gabriel Erdélyi († 30. 6. 2002) scénograf nedožitých 80 rokov

4. 9. 1934             Juraj Herz († 8. 4. 2018) režisér, scenárista nedožitých 90 rokov

7. 9. 1929             Svätopluk Šablatúra († 16. 1. 2016) dabingovýrežisér nedožitých 95 rokov

† 7. 9. 2014          Jozef Kováčik (nar. 11. 12. 1935) zvukový majster 10 rokov od skonania

10. 9. 1934           Alexander Strelinger († 10. 7. 2022) kameraman nedožitých 90 rokov

10. 9. 1939           Cyril Valšík televíznyrežisér, scenárista 85 rokov

10. 9. 1954           Alena Michalidesová herečka 70 rokov

11. 9. 1954           Viliam Richter vedúci výroby 70 rokov

† 12. 9. 2019        Lucia Šebová (nar. 17. 6. 1942) televízna režisérka 5 rokov od skonania

13. 9. 1929           Ján Števček († 26. 9. 1996) scenárista, spisovateľ nedožitých 95 rokov

† 14. 9. 2014        Georgis Skalenakis (nar. 17. 5. 1926) režisér, herec 10 rokov od skonania

† 18. 9. 2014        Agneša Kalinová (nar. 15. 7. 1924) spisovateľka, publicistka 10 rokov od skonania

19. 9. 1924           Ladislav Ťažký († 20. 1. 2011) spisovateľ 100. výročie narodenia

† 20. 9. 2014        Július Dzurek (nar. 12. 2. 1934) filmový publicista 10 rokov od skonania

22. 9. 1949           Štefánia Gorduličová dabingová režisérka 75 rokov

† 23. 9. 2019        Viliam Gruska (nar. 24. 9. 1936) architekt, choreograf 5 rokov od skonania

† 24. 9. 2014        Eugen Šinko (nar. 30. 7. 1934) režisér 10 rokov od skonania

25. 9. 1944           Danica Rumanová kameramanka 80 rokov

26. 9. 1944           Július Ásványi kameraman 80 rokov

26. 9. 1949           Ondrej Šulaj scenárista, režisér 75 rokov

27. 9. 1954           Zuzana Jójárt fotografka 70 rokov

27. 9. 1974           Petra Hanáková filmová historička, kritička 50 rokov

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články