Karol Čálik a Jozef Kroner vo filme Stratená dolina (r. Martin Ťapák, 1976). Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš
Písmo: A- | A+

Významný slovenský herec Karol Čálik dostal počas svojej plodnej kariéry množstvo príležitostí v divadle, televízii aj vo filme. Narodil sa 15. marca pred 80 rokmi v Trnave.

Po maturite na trnavskom gymnáziu pokračoval v Bratislave štúdiom herectva na Vysokej škole múzických umení, ktoré úspešne absolvoval v roku 1966. Ešte ako poslucháč VŠMU účinkoval v operete Modrá ruža a v muzikáli Hello, Dolly na Novej scéne, kam po vojenskej službe aj nastúpil a pôsobí tam dodnes. V rokoch 1992 až 1999 zastával post umeleckého riaditeľa spevohry a po organizačných zmenách až do roku 2005 viedol hudobno-dramatický súbor. Od roku 2012 pôsobí na domovskej scéne ako umelecký riaditeľ.

Karol Čálik pochádza z rodiny krajčíra. Rodičia si priali, aby pokračoval v rodinnej tradícii, osud však rozhodol inak. V jednom staršom rozhovore si herec zaspomínal, ako si vo svojich štyroch rokoch „prešil“ ukazovák – nite mu trčali z prsta zhora aj zdola. A v tej chvíli bolo každému jasné, že krajčírstvo Karolovou budúcnosťou nebude.

Ako dieťa bol mimoriadne aktívny – za žiakov Spartaka Trnava hrával futbal a tiež sa venoval husliam a bicím. Bol aj členom spevokolu Bradlan a neskôr kapely R45. Rovnako mu učaroval magický svet bábkového divadla. Najväčšmi ho však fascinoval cirkus. So svojím vrodeným zmyslom pre humor sa túžil stať klaunom. Jeho umeleckú dráhu napokon ovplyvnilo stretnutie s amatérskym divadlom, keď si zahral černokňažníka v rozprávke Kocúr v čižmách.

Jedinečný prejav Karola Čálika založený na situačnej komike, výraznej mimike a prirodzenom zmysle pre humor spolu s jeho speváckym talentom našli široké uplatnenie v rôznych divadelných inscenáciách. Účinkoval v takmer všetkých žánroch – od komédií a tragikomédií až po operety a muzikály. Zaujal napríklad ako Mimiko v muzikáli Zorba (1970), ako Seňa v Siedmom nebi (1972) či ako Tibor v legendárnom muzikáli Cyrano z predmestia (1977). Medzi jeho neskoršie muzikálové úlohy patrili aj generál Maslov v Mata Hari (2013) či Biskup v Madame de Pompadour (2016).

Vo filmovom svete debutoval snímkou Námestie svätej Alžbety (r. Vladimír Bahna, 1965). Významnými sa pre Čálika stali aj televízny film Mŕtve oči (1971) v réžii Eduarda Grečnera či Pacho, hybský zbojník (r. Martin Ťapák, 1975), kde stvárnil jedného zo zbojníkov. Diváci si ho tiež pamätajú z easternu Martina Hollého Noční jazdci (1981). Objavil sa vo filme Stratená dolina (r. Martin Ťapák, 1976), rozprávkach Falošný princ (r. Dušan Rapoš, 1984), Galoše šťastia (r. Juraj Herz, 1986) či Láska na vlásku (r. Mariana Čengel Solčanská, 2014), ako aj v debute Vladimíra Adáska Hana a jej bratia (2001).

Okrem filmovej tvorby sa venoval aj televízii a rozhlasu vrátane zábavných programov a seriálov. Z televíznej tvorby rád spomína napríklad na rozprávky Jána Navrátila Figliar Sťopka (1974) a Sťopka a Šidielko (1974) v réžii Ivana Krajíčka. „Detského diváka si veľmi vážim. Dokonca viac ako dospelého. Herecké nasadenie je, povedal by som, rovnaké, ale pocit zodpovednosti voči deťom ma núti k presvedčivejšiemu, pravdivejšiemu a úprimnejšiemu hereckému prejavu. Chcem, aby som si získal jeho pozornosť a aby mi dieťa uverilo. Potom ho môžem zabávať, provokovať, poúčať aj nenápadne ,vychovávaťʻ. Nesmiem ho však klamať a hlavne nie sklamať,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda.

Svoje herecké skúsenosti odovzdával ako pedagóg na bratislavskom konzervatóriu.

V jednom z rozhovorov Čálik uviedol, že si ešte nedokáže predstaviť, čo bude robiť, keď prestane hrať. Na stretnutí so spolužiakmi z trnavského gymnázia si totiž všimol, že jeho bývalí spolužiaci už myslia aj na iné veci ako a prácu. Karol Čálik však svojou prácou žije stále. Vášeň pre ňu mu umožňuje zostať v kontakte s dynamickým svetom divadla, ako aj s mladšími kolegami a kolegyňami. Aj ako osemdesiatnika ho môžeme vidieť na doskách Novej scény v štyroch rôznych inscenáciách.

Karol Čálik a Jozef Kroner vo filme Stratená dolina (r. Martin Ťapák, 1976). Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články