Ladislav Halama st.
Písmo: A- | A+

Televízny a filmový strihač Ladislav Halama st. zomrel 2. júla 2025 vo veku 91 rokov. Takmer štyri desaťročia pracoval v Slovenskej televízii, kde sa podieľal na množstve televíznych filmov, inscenácií, rozprávok či na viacerých seriáloch.

Ďakujem Slovenskej televízii v Bratislave, za to, že ma prichýlila na dlhých 30 a viac rokov pod svoju strechu a umožnila mi spolupracovať na mnohých ťažiskových dielach, ktoré vznikali počas môjho pôsobenia. Medzitým som poznal mnoho vynikajúcich režisérov, kameramanov, zvukárov, architektov a ďalšie profesie, ktoré sú potrebné k tomu, aby vzniklo veľké dielo,“ ďakoval Ladislav Halama st. v roku 2023 v dokrútke galaprogramu Igric. Počas neho mu televízia udelila pamätnú grafiku za celoživotný prínos pre slovenskú audiovíziu.

Ladislav Halama sa vtedy osobitne poďakoval za podporu svojej manželke, s ktorou žil 65 rokov. Ďakoval tiež tvorcom ako Daniel Michaelli, Marián Minárik, Igor Ciel či Laco Kraus. S prvými tromi sa sa stretol napríklad pri realizácii trojdielneho televízneho filmu Louis Pasteur (r. Igor Ciel, 1977).  

Na konte má klasiky

Ako strihač sa Halama podpísal aj pod televíznu inscenáciu muzikálu Na skle maľované (r. Karol L. Zachar, 1980), televíznu adaptáciu Hviezdoslavovej Zuzanky Hraškovie (r. Franek Chmiel, 1991) či drámu Kým kohút nezaspieva (r. Jozef Pálka, 1972). Strihal tiež inscenáciu Martina Hollého Andersonvillský proces (1976), dvojdielnu inscenáciu Vida Horňáka Staroružová dáma (1989) aj televízny film Omyl doktora Moresiniho (r. Karol Spišák, 1988). V jeho filmografii sú tiež klasiky O psíčkovi a mačičke (r. Ondrej Šulaj, 1992), Mário a kúzelník (r. Miloslav Luther, 1976), Šťastie zberateľov (r. Stanislav Párnický, 1972), Keď báčik z Chochoľova umrie (r. Pavol Haspra, 1990) či Rozruch na onkológii (r. Ľuba Vančová-Velecká, 1991).

Ladislav Halama st. sa ako strihač podieľal aj na seriáloch. Okrem iných to boli koprodukčná Vojna volov (r. Sigi Rothemund, 1987), Parížski mohykáni (r. Igor Ciel, 1971) alebo Vivat Beňovský! (r. Igor Ciel, 1975). Na viacerých televíznych filmoch spolupracoval so svojím synom, režisérom Lacom Halamom. Strihal aj jeho celevečerný film pre kiná Tábor padlých žien (1997).

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Bojovník Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

recenzia Bojovník

Kto videl filmy ako Zúriaci býk, Rocky, Wrestler, či Southpaw, bude sa pri sledovaní česko-slovenskej koprodukcie Bojovník režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku cítiť ako pri jazde detskou manéžou. Presne vie, odkiaľ kam jazda smeruje, na čo počas nej narazí a aj ako sa skončí. Je to tak trochu kolotočárska zábava: neveľmi vzrušujúca, ale vcelku zábavná atrakcia, od ktorej nie je namieste očakávať veľa. Pravda, ak zároveň nie ste fanúšikmi či fanúšičkami Oktagonu, najväčšej ligy MMA zápasov v strednej Európe. Potom ste cieľová skupina tohto audiovizuálneho produktu. Pád a vykúpenie Príbeh bývalého majstra Európy v boxe Pavla Hoffmeistra, zvaného Hoff, kopíruje osvedčený naratívny vzorec pádu a vykúpenia protagonistu. Na rozdiel od Rockyho, ktorý sa z outsidera prepracoval na šampióna, má Hoff vo veku 45 rokov život prakticky za sebou. Býva v špinavej kutici kdesi pri vlakovej trati, po nociach taxikárči, fajčí, pije, užíva antipsychotiká. Spoločnosť mu robí iba strapatá mačka a príležitostne aj prostitútka, ktorá si nie je celkom istá, či medzi ňou a Hoffom je romantický alebo len obchodný vzťah. Jeho dcéra s ním udržiava veľmi chladný kontakt iba kvôli vnučke Zuzanke, ktorá má dedka rada.  Zápas o rodinu a proti vlastným démonom A práve vnučka je dôvodom, prečo sa skrachovaný boxer rozhodne vrátiť do ringu a v klietke zmiešaných bojových umení menom Oktagon...
Zobraziť všetky články