Ladislav Halama st.
Písmo: A- | A+

Televízny a filmový strihač Ladislav Halama st. zomrel 2. júla 2025 vo veku 91 rokov. Takmer štyri desaťročia pracoval v Slovenskej televízii, kde sa podieľal na množstve televíznych filmov, inscenácií, rozprávok či na viacerých seriáloch.

Ďakujem Slovenskej televízii v Bratislave, za to, že ma prichýlila na dlhých 30 a viac rokov pod svoju strechu a umožnila mi spolupracovať na mnohých ťažiskových dielach, ktoré vznikali počas môjho pôsobenia. Medzitým som poznal mnoho vynikajúcich režisérov, kameramanov, zvukárov, architektov a ďalšie profesie, ktoré sú potrebné k tomu, aby vzniklo veľké dielo,“ ďakoval Ladislav Halama st. v roku 2023 v dokrútke galaprogramu Igric. Počas neho mu televízia udelila pamätnú grafiku za celoživotný prínos pre slovenskú audiovíziu.

Ladislav Halama sa vtedy osobitne poďakoval za podporu svojej manželke, s ktorou žil 65 rokov. Ďakoval tiež tvorcom ako Daniel Michaelli, Marián Minárik, Igor Ciel či Laco Kraus. S prvými tromi sa sa stretol napríklad pri realizácii trojdielneho televízneho filmu Louis Pasteur (r. Igor Ciel, 1977).  

Na konte má klasiky

Ako strihač sa Halama podpísal aj pod televíznu inscenáciu muzikálu Na skle maľované (r. Karol L. Zachar, 1980), televíznu adaptáciu Hviezdoslavovej Zuzanky Hraškovie (r. Franek Chmiel, 1991) či drámu Kým kohút nezaspieva (r. Jozef Pálka, 1972). Strihal tiež inscenáciu Martina Hollého Andersonvillský proces (1976), dvojdielnu inscenáciu Vida Horňáka Staroružová dáma (1989) aj televízny film Omyl doktora Moresiniho (r. Karol Spišák, 1988). V jeho filmografii sú tiež klasiky O psíčkovi a mačičke (r. Ondrej Šulaj, 1992), Mário a kúzelník (r. Miloslav Luther, 1976), Šťastie zberateľov (r. Stanislav Párnický, 1972), Keď báčik z Chochoľova umrie (r. Pavol Haspra, 1990) či Rozruch na onkológii (r. Ľuba Vančová-Velecká, 1991).

Ladislav Halama st. sa ako strihač podieľal aj na seriáloch. Okrem iných to boli koprodukčná Vojna volov (r. Sigi Rothemund, 1987), Parížski mohykáni (r. Igor Ciel, 1971) alebo Vivat Beňovský! (r. Igor Ciel, 1975). Na viacerých televíznych filmoch spolupracoval so svojím synom, režisérom Lacom Halamom. Strihal aj jeho celevečerný film pre kiná Tábor padlých žien (1997).

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články