Ľubomír Paulovič a Pavol Angst vo filme Otec.
Písmo: A- | A+

Herec Ľubomír Paulovič, ktorý pôsobil vo viacerých slovenských divadlách a účinkoval vo vyše tridsiatke celovečerných filmov a v množstve televíznych titulov, zomrel vo veku 71 rokov.

K jeho divácky najpamätnejším postavám patrila menšia úloha Štefana v komédii Pásla kone na betóne (1982) režiséra Štefana Uhra. „Nemal som tam rozsahom veľkú postavu, ale mnohí diváci si ju zapamätali, a to dokonca rôznych vekových kategórií. To ma veľmi potešilo. Keďže film sa často reprízuje, aj doteraz sa sem-tam ku mne dostane reakcia, že sa film aj jeho voľné pokračovanie páči aj mladým ľuďom,“ povedal vlani pre Pravdu Paulovič. Pôvodne mal Uher o tejto postave trochu inú predstavu. „Podľa predstáv režiséra Uhra mal hrať postavu Štefana neherec. Išlo mu len o istý, presne vyhranený typ. Navrhol mi, že ak ho nenájde, zverí úlohu mne. Napokon sa režisér spoľahol na moju hereckú skúsenosť, aj keď som mu celkom nevyhovoval ako typ,“ prezradil v 80. rokoch pre Televíziu.

Film Pásla kone na betóne nebola jeho prvá spolupráca so Štefanom Uhrom. „Tomuto veľmi citlivému a empatickému človeku vďačím aj za jednu z prvých úloh, ktorú mi zveril ešte ako študentovi VŠMU,“ zaspomínal si na televízny film Studené podnebie (1974) v rozhovore pre TV Oko. Zahral si aj v pokračovaní snímky …kone na betóne, ktorú v roku 1995 nakrútil režisér Stanislav Párnický.

Ľubomír Paulovič a Milka Zimková vo filme Pásla kone na betóne.
Ľubomír Paulovič a Milka Zimková vo filme Pásla kone na betóne. FOTO: archív SFÚ/Milan Kordoš

„Jeden z mojich najlepších filmov bol Otec, hral som v ňom s Petrou Černockou. Na festivale mládežníckych filmov v španielskom Gijone, kde v porote sedelo asi šesťdesiat detí z celého sveta, získal druhú cenu. Tá postava sa mi veľmi páčila, lebo som jazdil na motorke. Odmalička som po nej túžil, aj som potajomky jazdieval na otcovej Jawe,“ povedal Paulovič v roku 2012 v rozhovore pre TV Oko o snímke z roku 1981 režiséra Andreja Lettricha.

S Martinom Hollým nakrútil eastern Noční jazdci (1981) a rozprávku Soľ nad zlato (1983), Juraj Jakubisko ho obsadil do snímky Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) a spolupracoval s ním aj na pokračovaní Perinbaby (2023). S Marianou Čengel Solčanskou nakrútil stredometrážny študentský film Ábelov čierny pes (2006) a obsadila ho aj do snímky Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010). Zloducha Paulovič stvárnil v americkom filme Mierotvorca (r. Mimi Leder, 1997) v hlavnej úlohe s Georgeom Clooneym, ktorý sa nakrúcal na Slovensku.

Z Paulovičových ďalších filmov spomeňme snímky Hra na telo (r. Ján Zeman, 1979), Hody (r. Andrej Lettrich, 1987), Na krásnom modrom Dunaji (r. Štefan Semjan, 1994), Zostane to medzi nami (r. Miroslav Šindelka, 2003), Konečná stanica (r. Jiří Chlumský, 2005), Ticho (r. Zuzana Liová, 2005), Nedodržaný sľub (r. Jiří Chlumský, 2009), Pokoj v duši (r. Vladimír Balko, 2009), Ostrým nožom (r. Teodor Kuhn, 2019), Nech je svetlo (r. Marko Škop, 2019) či Plastic Symphony (r. Juraj Lehotský, 2022). Účinkoval aj v televíznych seriáloch.

Ľubomír Paulovič, rodák z Prašíc, kde v rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako starosta, pričuchol k hraniu už v detstve počas základnej školy. Herectvo absolvoval na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Na školu sa takmer nedostal. „ Pán Mikuláš Huba, ktorý bol neskôr mojím ročníkovým vedúcim, nemohol zo mňa vytiahnuť ani mäkké F, pretože som mal takú obrovskú trému z tej veľkej túžby stať sa hercom,“ zaspomínal na svoje prvé skúšky v Rádiu Slovensko. Po dodatočných skúškach ho podľa jeho vlastných slov nakoniec na školu vzali aj zásluhou režiséra Karola L. Zachara. „Jemu vďačím aj za to, že som sa ako študent VŠMU dostal na javisko Slovenského národného divadla do veľmi známej inscenácie Na skle maľované.“

Po škole nastúpil v roku 1976 do martinského divadla. „Tých sedem rokov bolo moje najlepšie obdobie,“ bilancoval pred rokmi v rozhovore pre Čas. Od roku 1984 bol Ľubomír Paulovič členom Slovenského národného divadla. V roku 1996, počas pôsobenia ministra kultúry Ivana Hudeca, sa na niekoľko týždňov stal šéfom Činohry SND, potom z divadla odišiel. Do SND sa neskôr vrátil. V rokoch 1997 – 1998 a 2001 – 2002 bol umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

Okrem herectva sa venoval aj divadelnej a televíznej réžii. „Ako prvú som režíroval rozprávku Popoluška a princ v SND. Predtým som režíroval amatérske divadelné súbory, ktoré boli výborné. V divadlách som zrealizoval dokopy vyše tridsať hier – na Novej scéne, v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v divadlách v Prešove a v Košiciach, pre Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, dokonca aj v Komárne. (…) Neskôr som režíroval aj dve televízne inscenácie a dva filmy,“ zhrnul Paulovič vlani v rozhovore pre Slovenku.

Na klasickú otázku, čo je pre neho v jeho povolaní najkrajšie, Ľubomír Paulovič svojho času v rozhovore pre časopis Československá televize odpovedal: „Je to povolanie, po ktorom som najviac túžil a dal mu všetku svoju energiu a schopnosti. Preto dnes, keď vidím, že ľudí naozaj zaujíma, čo robím, nepoznám krajšie povolanie. Vidím, že moja námaha nebola márna a že tak celý môj život dostáva zmysel.“

Ľubomír Paulovič a Pavol Angst vo filme Otec. FOTO: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jeden svet program 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

12 tipov z programu MFDF Jeden svet 2026

V spolupráci s MFDF Jeden svet, ktorý sa v bratislavskom Kine Lumière začína už v utorok 20. októbra 2026, vám prinášame tipy na filmy z jeho programu. Okrem slovenských noviniek, z ktorých viaceré festival uvedie v premiére, nájdete v tomto prehľade aj niekoľko snímok, ktoré sa aktuálne dostali na shortlist Európskych filmových cien v kategórii dokumentov. Festival Jeden svet 2026 trvá do nedele 25. októbra. Potom, od 26. októbra do 1. novembra, bude časť programu prístupná online. https://youtu.be/zArwr-L4bfw?si=oDQT1dt5Ui6KYHbr Zóny nikoho r. Lucia Kašová, Viera Čákanyová, Barbora Sliepková, 100 min., 2026 Očakávaný dokumentárny film troch režisérok o troch najväčších ekologických katastrofách na Slovensku. Kontaminované územia, pozostatky priemyselného dedičstva a toxické látky v pôde a vode odhaľujú krajinu zacyklenú v nefunkčnej byrokracii, krátkodobých riešeniach a donekonečna odkladaných politických rozhodnutiach. Dystópia, v ktorej žijeme. Po projekcii nasleduje diskusia. 22. októbra o 19.30 h. v Kine Lumière – K1 https://youtu.be/YIBRLEEaueo?si=V9vFgzMHIQsynWz7 NAZA r. Yuval Abraham, Rachel Szor, 80 min, 2026 Britský dokument NAZA izraelských investigatívnych novinárov a režisérov Yuvala Abrahama a Rachel Szor si na festivale v Benátkach vyslúžil rekordný, takmer 25-minútový potlesk, a odniesol si Zvláštnu cenu poroty. Tvorcovia oscarového dokumentu Žiadna iná krajina sa v snímke NAZA rozprávali s príslušníkmi izraelskej armády a spravodajcami, aby odkryli mechanizmy, ktoré používajú pri útokoch na Gazu. NAZA...
recenzia Minotaur Záber z filmu Minotaur. Foto: Film Europe

recenzia Minotaur

Návrat Andreja Zvjaginceva s filmom Minotaur(2026) bol jedným z najočakávanejších momentov tohtoročného filmového festivalu v Cannes. Najvýznamnejší ruský režisér súčasnosti, ktorého filmy Leviatan (2014) a Bez lásky (2017) získali nominácie na Oscara a ktorého tvorbu opakovane ocenili na prestížnych filmových festivaloch v Cannes a Benátkach, sa po deviatich rokoch rozhodol nakrútiť nový film. Počas dlhého obdobia tvorivej pauzy ho poznačila ťažká choroba aj jeho odchod z Ruska, do ktorého sa po 24. februári 2022 odmietol vrátiť. Dráma Minotaur získala v Cannes Grand Prix a stala sa francúzskym kandidátom na Oscara. Zvjagincev v snímke s mytologickým názvom rozvíja témy príznačné pre svoju tvorbu, ako je osobná zodpovednosť, morálka či systémové a individuálne zlyhania, a zasadzuje ich do širšieho politicko-spoločenského kontextu „špeciálnej vojenskej operácie.“ Nevera na pozadí vojny Dej filmu sa odohráva v malom ruskom meste niekoľko mesiacov po vypuknutí vojny. Jeho ústrednou postavou je Gleb (Dmitrij Mazurov), úspešný riaditeľ a hlava rodiny, ktorý žije s manželkou Galinou (Iris Lebedeva) a dospievajúcim synom. Gleb je zavalený prácou a vypuknutie vojny vnáša do jeho firmy chaos. Väčšina zamestnancov sa snaží z Ruska utiecť a Gleb dostáva napriek svojim politickým konexiám príkaz vybrať na mobilizáciu dvanásť vhodných mužov z radov svojich zamestnancov. Napätie však narastá...
Áčko 2026 Záber z filmu Mesto noci režiséra Richarda Miklošiho. Foto: FTF VŠMU

Áčko oslavuje 30 rokov filmami aj bohatým sprievodným programom

Filmový festival študentských filmov Áčko oslávi tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník s témou Optika času sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave koná od 20. do 24. októbra 2026. Tradične ponúkne ponúkne súťažné projekcie, diskusie, workshopy, masterclassy a ďalší sprievodný program. Organizátori pozývajú na festival nielen študentov a študentky filmových škôl či filmových profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Vstup na všetky podujatia festivalu je bezplatný. „Čas je ústredným motívom 30. ročníka Áčka. Vo filme totiž nie je iba chronologickým sledom udalostí, ale aj výrazovým prostriedkom, ktorý ovplyvňuje atmosféru, emócie a význam príbehu. Film dokáže čas zastaviť, zrýchliť, opakovať aj preskočiť a v priebehu niekoľkých minút obsiahnuť celé roky života. Téma Optika času – v živote, škole aj vo filme sa preto premietne aj do štruktúry súťažného programu. Študentské filmy budú uvedené v štyroch tematických pásmach, ktoré predstavujú rôzne spôsoby vnímania a zobrazovania času,“ uvádzajú organizátori. Pásmo s titulom Trvanie predstaví filmy, v ktorých sa čas vracia, opakuje a uzatvára do slučiek. Blok Zastavené hodiny sa zameriava na okamihy, v ktorých postavy prestávajú vnímať čas ako plynulý pohyb. Pásmo nazvané Medzičas prinesie príbehy postáv nachádzajúcich sa na pomyselnom prahu medzi jednotlivými etapami života. A Spomienky a zabudnutia sa vracajú do minulosti spomienkami...
Zobraziť všetky články