Art Film 2026 slovenské filmy Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+

Na 32. ročníku IFF Art Film budú mať premiéru viaceré nové domáce filmy. Premietať sa bude očakávaný dokumentárny film Tomáša Krupu Musíme prežiť o reálnych dôsledkoch globálneho otepľovania v rôznych kútoch sveta. Známe televízne bábky po rokoch opäť ožijú v hranom filme Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. A publikum uvidí aj premiéru celovečerného debutu Pavla Hirjaka Posledná sezóna z prostredia Zemplínskej šíravy. V programe sú aj ďalšie snímky Art Film uvedie aj niekoľko diel zo zbierok a fondov Slovenského filmového ústavu.

Sú Kuko, Drobček a Raťafák dnes potrební?

Ako vznikol nápad na film Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú? „Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ povedal Kolenčík pred časom pre Filmsk.sk. „Nepôjde o dobový film. Naši hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery sú ešte dnes potrební. Nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ priblížil Kolenčík. Spolu s ostatnými tvorcami príde film na svetovú premiéru uviesť do Košíc. Delegácie tradične prídu aj k ostatným premiérovým snímkam.

Art Film 2026 slovenské filmy Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures
Záber z filmu Posledná sezóna. Foto: inframe pictures

Ďalším nový slovenským hraným filmom, ktorý má svetovú premiéru na IFF Art Film 2026 je Posledná sezóna. Ide o debut režiséra Pavla Hirjaka, ktorý študoval na FAMU. Príbeh filmu pre Filmsk.sk predstavil jeho producent Vladimír Sabadoš. Pre neho takisto ide o celovečerný debut. „Alan celé leto maká pri rodinných kolotočoch, keď v posledný deň leta stretne plavčíčku Viki. Je trochu stratená, pretože ju neprijali na vysokú školu a má pocit, že zostane visieť v malom meste, ktoré všetci ostatní opúšťajú. Alan má zase jeden šialený nápad, chce vyhrať miestny boxerský turnaj a dokázať bratovi, že na to má. Ich náhodné stretnutie ich vyšle na malé dobrodružstvo a vytvorí medzi nimi krehké, ale hrejivé puto,“ povedal Sabadoš.

Svedectvá, ktoré mnohé ozrejmia

Cenu FIPRESCI si vlani z IFF Art Film odniesla rakúsko-slovenská dráma Perla režisérky Alexandry Makarovej. Jej slovenský producent Tomáš Krupa sa o Cenu FIPRESCI tento rok uchádza so svojím dokumentárnym filmom Musíme prežiť. Zároveň sa premieta v sekcii Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy. Snímka s ekologickou tematikou vznikala šesť rokov. Publikum zavedie divákov zavedie od pobrežia USA cez púšte Mongolska až po Grónsko a Austráliu. „Po šiestich rokoch v produkcii – počas ktorých sme prekonávali oceány, púšte, ľad aj horúčavy – to bolo najväčšie dobrodružstvo môjho života a úprimne verím v dôležitosť výsledného filmu. Ak ešte niekto pochybuje, alebo nedôveruje správam o zmene klímy, svedectvá obyčajných ľudí v našom filme by si mal vypočuť a verím, že mu mnohé ozrejmia,“ povedal Krupa, ktorý film zároveň produkoval. Snímka sa už predstavila na viacerých zahraničných festivaloch. Svetovú premiéru mala tento rok na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Solúne.

Art Film 2026 slovenské filmy Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: Hailstone
Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: Hailstone

Slovenské filmy sa predstavia aj v ďalších súťažných sekciách festivalu. V Medzinárodnej súťaži hraných filmov sa o hlavnú cenu Modrého anjela uchádza mysteriózna dráma Wirbel. Ako svoj celovečerný debut ju v česko-slovenskej koproduklcii nakrútil režisér Tomáš Hubáček. V príbehu o sile krajiny, ktorý sa odohráva v českom pohraničí sa predstavia David Švehlík, Judit Pecháček, Martin Finger čI Milan Mikulčík. Slovenským koproducentom je Marek Urban a spoločnosť sentimentalfilm. Art Film snímku uvedie vo svetovej premiére za osobnej účasti tvorcov. Wirbel sa zároveň uchádza o Cenu FIPRESCI.

V súťaži krátkych filmov vlani zvíťail dokument Rebeky Bizubovej Spoveď. Tento rok Slovensko v sekcii zastupuje Táto izba sa nedá zjesť Emílie Ondriašovej. Podobne ako Bizubová aj Ondriašová rieši, tentoraz formou hraného filmu, nerovný vzťah, v tomto prípade učiteľa a žiačky.

Príbeh zmiznutej sestry aj prvá Slovenska na Evereste

V maďarsko-slovenskej koprodukcii vznikol kreatívny dokument Ley Podhradskej Dcéra môjho otca. Po 27 rokoch od zmiznutia svojej sestry sa snaží zistiť, čo sa vlastne stalo. Film rozpráva o tom, ako sa spomienky ohýbajú, aby sa s nimi dalo žiť. Pravda sa tu neustále mení v závislosti od rozprávača. Snímka súťaží v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Slovenskou koproducentkou filmu je sama režisérka.

V rámci sekcie Slovenská sezóna uvedie festival aj viaceré dokumentárne filmy. Snímka Centrum periférií režiséra Mateja Baníka mapuje Majstrovstvá Európy v Slam Poetry v Košiciach v roku 2024. Po projekcii filmu bude nasledovať diskusia s tvorcami filmu a večer slam poetry. Britsko-slovenský dokument režiséra Paula Diffleyho Everest: Hora matky zachytáva cestu prvej Slovensky – Lucie Janičovej – na najvyšší vrch sveta. Český filmár, hudobník a výtvarník Ondřej Vavrečka predstaví v Košiciach svoj najnovší experimentálny film 1 + 1 + 1. Nakrútil ho na 16 mm formát a skúma v ňom naše neustále váhanie medzi „áno“, „nie“ a „neviem“. Slovenským koproducentom je spoločnosť VIRUSfilm.

„Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma, dokonca nimi opovrhuje: týka sa to vedcov, lekárov, ale aj pedagógov. A zvlášť, keď máte povolanie, ktoré – hoci ste v ňom uznávaný – je skoro neviditeľné: dramaturg. Väčšina ľudí ani len nevie, čo to dramaturgia je. A to som chcel divákom vysvetliť názorne,“ povedal pred časom pre Filmsk.sk režisér Marek Janičík. Na Art Filme uvedie svoj dokument Neviditeľný Jan Gogola. Ide o profil dramaturga Jana Gogolu st., ktorý spolupracoval s režisérmi ako Tomáš Vorel, Karel Kachyňa, Juraj Nvota či Juraj Lehotský.

Pri príležitosti udelenia ceny Hercova misia Anne Šiškovej premietne Art Film snímku jej dcéry Terezy Nvotovej Špina. Šišková v nej stvárnila matku hlavnej hrdinky.

Rodinné filmové striebro

Slovenský filmový ústav v sekcii SFÚ: Rodinné filmové striebro ponúka na festivale tradične filmy zo svojich zbierok a fondov. Tento rok budú všetky v digitálnej podobe. „Našou úlohou je na jednej strane udržiavať filmovú tradíciu, na druhej strane sa ju snažíme rozširovať o nové pohľady na naše filmové dedičstvo a ukázať tak jeho rozmanitosť,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ a jeden zo zostavovateľov sekcie. „Súčasne sme radi, že vďaka spolupráci s festivalom môžeme prezentovať výsledky procesu digitalizácie kinematografických diel. Z toho dve diela – detektívny film Muž, ktorý sa nevrátil a hudobný film F.T. na cestách – budú mať vo svojej digitálne reštaurovanej podobe na festivale Art Film premiéru.“

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Ďalšie dve klasické diela – Smrť šitá na mieru (r. Martin Hollý, 1979) a Signum laudis (r. Martin Hollý, 1980) uvedie festival na počesť herca Vlada Müllera v sekcii Cena Milana Lasicu.

SFÚ predstaví na pôde Art Filmu aj aktuálnu publikáciu Slovenský strihový film od filmového teoretika Martina Palúcha. Prináša alternatívny pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. Ku knihe bude aj diskusia a sekcia SFÚ: Rodinné filmové striebro uvedie blok šiestich krátkych filmov Slovenský strihový film.

O klasických filmoch zo zbierok SFÚ na festivale Art Film 2026 píšeme viac v samostatnom texte.

Autor:

Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články