Záber z filmu Zakáľačka u starej mamy (r. Eugen Šinko) / Zdroj: Slovenský filmový ústav
Písmo: A- | A+

Marián Labuda starší sa narodil pred 80 rokmi – 28. októbra. Herec známy z divadla, filmu, televízie či rozhlasu zomrel po náhlom kolapse na začiatku januára 2018 vo veku 73 rokov.

Marián Labuda pochádzal z krajčírskej rodiny z Hontianskych Nemiec. Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval v roku 1965. Režisér Peter Solan ho v tom istom roku ho aj so spolužiakom Stanom Dančiakom obsadil do filmu Kým sa skončí táto noc, v ktorom stvárnili rozpačitých svetákov Miloša a Kvetinku. V tejto vynikajúcej, hoci mierne zabudnutej snímke debutovali ako dokonale zohratá dvojica. „Zvuk bol snímaný kontaktne, čo u nás v tej dobe nebolo zvykom. Herecky bol film postavený na improvizácii. Tibor Vichta napísal scenár, my sme však nič pevné v rukách nemali. Režisér nám iba vysvetlil, o čom má byť tá-ktorá scéna, ostatné bolo na nás. Aj to bol prejav slobody – nemuseli sme si dávať pozor na ústa,“ povedal Marián Labuda pri príležitosti vydania DVD filmu.

So Stanom Dančiakom tvorili nerozlučnú dvojicu už počas štúdia. Na VŠMU založili divadelný krúžok, kde mimo školských osnov nacvičili Mrožkove jednoaktovky Veselica a Striptíz i mnoho iných hier.

Hneď po škole sa Marián Labuda stal členom našej prvej scény. V roku 1968 spoluzakladal generačné Divadlo na Korze, ktoré po zákaze činnosti nahradil angažmán na Novej scéne (1971 – 1989). Od roku 1990 bol opäť členom Slovenského národného divadla.

Svoje herecké majstrovstvo preukázal aj na popredných scénach v Českej republike vrátane Národného divadla v Brne, Mestského divadla v Zlíne a Divadla na Vinohradoch v Prahe, ako aj v bratislavských divadlách Aréna a Astorka Korzo ’90. Na javisku vynikol v úlohách ako Estragon v Beckettovom Čakaní na Godota (1968), tajomník v Stodolovej hre Čaj u pána senátora (1992), Leon v hre Jeana-Clauda Grumberga Krajčírky (2002), Jozef Tiso v rovnomenej monodráme Rastislava Balleka (2005), Čebutykin v Čechovových Troch sestrách (2008), ďalej v hre Zlatí chlapci (2010) Neila Simona, v Goldoniho komédii Vejár (2010) či v dráme Petra Pavlaca Moja mama mala brata (2013). V roku 2014 prekvapil verejnosť nečakaným rozhodnutím, že s herectvom definitívne končí.

Počas svojej úspešnej kariéry sa objavil vo viac ako 50 českých a slovenských filmoch. V 80. rokoch patril k najvyťaženejším hercom v bývalom Československu a zároveň sa stal najčastejšie obsadzovaným slovenským hercom v českých filmoch. Začiatkom 80. rokov mu Juraj Herz zveril hlavnú úlohu mafiána Carmella v komédii Buldoci a třešně, neskôr si zahral cigánskeho baróna Tancoša v kriminálke Radikálni řez (r. Dušan Klein, 1983), farára Dorendu v dráme Dobří holubi se vracejí (r. Dušan Klein, 1988) či hlavnú úlohu v Kráľovi Ubu (r. F. A. Brabec, 1995). Po boku Glenn Close si zahral v britsko-americko-japonskom filme Istvána Szabóa Stretnutie s Venušou (1991).

K jeho najznámejším filmovým postavám patrí šofér Pávek v snímke Vesničko má středisková (r. Jiří Menzel, 1985) v roku 1987 nominovanej na Oscara. V postave Pávka ma videl len režisér Menzel. Všetci ostatní boli proti. Keď ma predstavili Svěrákovi, smutne pokýval hlavou a povedal: ,Čo sa dá robiť.‘ Dodal však, že Jirka Menzel mu hovoril, že mám dobré srdce, tak sa uvidí. A kľúč je asi v tom, že som Menzelove slová potvrdil,“ povedal pred rokmi v rozhovore pre Pravdu Labuda, ktorého Menzel obsadil aj do ďalších svojich filmov.

Na Slovensku neprehliadnuteľne stvárnil Ondráša Machuľu v televíznej adaptácii Kukučínovej poviedky Neprebudený (r. Jozef Zachar, 1965) aj grófa Erdödyho v Pachovi, hybskom zbojníkovi (r. Martin Ťapák, 1975). Do troch svojich filmov – Záhrada (1995), Orbis Pictus (1997) a Krajinka (2000) – ho obsadil režisér Martin Šulík. Za svoju nezabudnuteľnú úlohu Jakubovho otca vo filme Záhrada získal Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. „Nechcel byť realisticky popisný, to sa mu zdalo málo. Mal dar vyjadriť komplikovaný charakter prostredníctvom dramatickej skratky. Často provokoval režiséra aj kolegov, aby zachoval radosť z objavovania postavy,“ povedal na poslednej rozlúčke s Mariánom Labudom Martin Šulík.

Marián Labuda ako stálica divadelnej scény spolupracoval aj namnohých rozhlasových hrách, z ktorých pripomeňme Pána prsteňov Baudolina, kde sa zhostil úlohy rozprávača. Oba projekty v réžii Jara Riháka sa nahrávali netradičným spôsobom – herci na spoločných scénach nepracovali spolu, ale každý nahral svoje repliky individuálne, pričom reagoval na už predtým nahrané dialógy.

Významnú časť svojej tvorby Labuda venoval detskému divákovi, ako napríklad vrozprávkach Kráľ Drozdia brada (r. Miloslav Luther, 1984), Falošný princ (1984, r. Dušan Rapoš), Lotrando a Zubejda (r. Karel Smyczek, 1997) alebo v seriáli Arabela sa vracia (r. Václav Vorlíček, 1993). Labudovou poslednou rolou sa stala postava cukrára v úspešnej rozprávke Anjel pána 2 (2016) v réžii Jiřího Stracha.

Záber z filmu Zakáľačka u starej mamy (r. Eugen Šinko) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

recenzia Prezidentka

Ako protagonistka Zuzana Čaputová o sebe prezrádza najviac prostredníctvom toho, čo vo filme absentuje: prostredníctvom hraníc medzi osobným/rodinným životom a výkonom verejnej funkcie. Narácia sa riadi chronológiou, ktorú ukotvujú výrazné spoločensko-politické momenty. V ich kontexte Čaputová miestami pootvára dvere do súkromia rodiny. Na začiatku hovorí o dcérinej chorobe v čase inaugurácie, neskôr o chorom otcovi v súvislosti s návštevou pápeža.Trajektória pohľadu sa nikdy nevychýli z časopriestoru, v ktorom je prítomná hlavná postava filmu – s výnimkou stretnutia mladého muža s rodinou po prepustení z väzenia, odkiaľ sa dostal vďaka prezidentkinej amnestii. Táto scéna preto z celkového tvaru filmu mierne vytŕča. Samotné posudzovanie žiadostí o udelenie amnestií je pars pro toto uplatňovania zákonov – vždy ide o rozhodnutia konkrétnych ľudí; či už sú to pracovníci na úrade rozhodujúci o uznaní zmeny pohlavia, SBS-kár posudzujúci krádež v obchode, sudca/sudkyňa posudzujúci staršieho muža obvineného za výrobu konopných mastí, alebo prezidentka a jej tím posudzujúci jednotlivé žiadosti o amnestie. Za každou z týchto žiadostí sú konkrétne osoby, kontexty a kauzalita udalostí, ktoré kulminovali do obvinenia z trestného činu. Pre Čaputovú je napríklad pomyselnou hranicou tá medzi tzv. mäkkými a tvrdými drogami, posudzovať sa nedá inak ako hľadať pomocnú racionalizačnú „slamku“. Prezidentka je konfrontovaná s nefunkčným systémom, ktorý nepomerne prísne trestá držanie marihuany, ako však poznamená jeden z členov jej tímu, nejde o to, aby amnestiami nahrádzala zlú legislatívu. Napriek tomu...
Záber z filmu Architektúra ČSSR 68-89. FOTO: Aerofilms

Búranie architektúry je ako rozfúkanie mandaly. Krása je zrazu fuč 

Keď sa staval bratislavský Most SNP, bola to obrovská udalosť. Moderný symbol vtedajšej československej architektúry dal mestu cveng metropoly, stal sa jeho dominantou, prepojil Petržalku s historickým centrom, predurčil jednu zo zásadných tepien budúcnosti a v názve niesol mierové posolstvo.  Všetko pôsobilo úžasne, až na detail, že za obeť tejto výstavbe koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia – a po vpáde sovietskych vojsk – padla časť starej Bratislavy vrátane židovskej synagógy. Dodnes sa obhajuje myšlienka, že v prípade tejto demolácie nešlo o hodnotnú architektúru, ktorú by sa oplatilo zachovať.  V každom prípade si Most SNP vyslúžil prívlastok kontroverznej stavby a jedným dychom sa stal najvýznamnejšou stavbou minulého storočia.  Aj takéto dejiny formujú Slovensko. Povie nám o tom viac dokument Architektúra ČSSR 58 – 89, ktorý práve prichádza do našich kín.  Večnosť proti pominuteľnosti Búranie architektúry je čosi ako rozfúkavanie mandaly, povedal na jednej zo svojich prednášok známy český raper, grafik, ilustrátor a popularizátor myšlienky dobrej architektúry Vladimir 518.  Odvážnym tvrdením dlhodobo otvára širokú diskusiu o večnosti a pominuteľnosti toho, čo na našom území zanecháva umenie architektúry.  Vďaka jeho intenzívnej práci pri jej objavovaní vznikla v roku 2022 kniha Architektura 58–89, najrozsiahlejšia publikácia o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre v Československu.  Vzápätí sme mohli vidieť aj rovnomenný osemdielny dokumentárny televízny cyklus, ktorého scenár v spolupráci so slovenskou...
Julianne Moore a Tilda Swinton v novinke Pedra Almodóvara Vedľajšia izba.

Filmový festival inakosti – odvaha vo filme i mimo neho

Snímky ocenené na prestížnych filmových festivaloch, slovenská premiéra aj výnimočné tituly svetovej kinematografie, ktoré si nezaslúžia zapadnúť prachom. Filmový festival inakosti v programe svojho 18. ročníka premietne počas siedmich dní (20. – 26. 11.) až 84 filmov s kvír tematikou. Podujatie nesie tento rok podtitul Odvaha. Ide o poctu tým, ktorí sa v boji za svoje práva a slobodu nevzdali, ale aj tým, ktorí hľadajú bezpečný priestor, kde môžu byť sami sebou. „V súčasnosti čelíme snahe o kontrolu umenia, kultúry a aj našich osobných vzťahov. Žiaľ, stále žijeme v období, keď si vyžaduje od mnohých kvír na Slovensku istú dávku odvahy, ak chcú žiť naplno, pravdivo a šťastne. Veríme, že Filmový festival inakosti vďaka svojmu filmovému programu a sprievodným podujatiam patrí k tým momentom, ktoré ľudí inšpirujú a pomáhajú nabrať silu k tejto odvahe,“ priblížila riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. Festival otvorí snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov režiséra Gorana Stolevského, ktorá získala v Benátkach cenu Queer Lion. Divákom kladie otázku, či je rodina to, do čoho sa narodíme, alebo niečo, čo si počas života vybudujeme. https://youtu.be/lz3FVGGg0MU?si=qAo-oi1chqSwauAB Trailer filmu Vedľajšia izba. Filmy z Benátok i Cannes Návštevníci festivalu si môžu na plátne pozrieť aj tohtoročného víťaza z Benátok, film Pedra Almodóvara Vedľajšia izba. Tilda Swinton a...
Zobraziť všetky články