Slovenská herečka Marta Rašlová zomrela vo veku 76 rokov. Spolupracovala s režisérmi ako Elo Havetta, Stanislav Barabáš, Juraj Herz, Dušan Hanák či Martin Šulík. Herectvu sa venovala popri zamestnaní. Martu Rašlovú si pripomíname textom Daniela Bernáta, ktorý vyšiel vo Film.sk 6/2019 pri príležitosti jej 70. narodenín. O herečkinom úmrtí informoval portál Pluska.
Marta Rašlová vtrhla do slovenského filmu ako veľmi mladá a obsadzovali ju hneď tí najvychytenejší režiséri. „Vtrhla“ je v jej prípade priliehavý výraz, už pre tú živelnosť, akú predviedla v Slávnosti v botanickej záhrade.
Marta Rašlová bola zaujímavým zjavom filmovej scény, prepájali sa v nej dievčenská nevinnosť, naivita a spontánnosť so ženskými pôvabmi a sebavedomím. Začínala v zlatých šesťdesiatych, bez hereckého vzdelania a pri prvej výraznejšej úlohe vo filme Stanislava Barabáša Tango pre medveďa (1966) mala iba sedemnásť. „Objavila“ ju pomocná režisérka Eva Trnková (neskôr Štefankovičová) vo Vysokoškolskom klube. Bratislavská rodáčka mala rada rušný spoločenský život. Ako sama tvrdí, odmalička bola výmyselná, chodila do dramatického krúžku aj na balet, ktorému sa začala venovať i na konzervatóriu, ale po prvom ročníku odtiaľ odišla. Študovala na polygrafickej škole.
Svet bol gombička
Po Tangu pre medveďa prišla ponuka od režiséra Jozefa Zachara, ktorý ju obsadil do úlohy jednej z maturantiek ochutnávajúcich život v Zmluve s diablom. No a na konci dekády prišla silná zostava titulov: celovečerné debuty Ela Havettu (Slávnosť v botanickej záhrade) a Dušana Hanáka (322) i televízne projekty Sladké hry minulého leta v réžii Juraja Herza a Prípad jasnovidca Hanussena (r. A. Lettrich). Výborne zapadla najmä do pestrej zostavy postáv a postavičiek Havettovej Slávnosti a energicky prispela do krútňavy obrazov, farieb, nálad a interakcií.
Sama na to s odstupom času spomína ako na výnimočnú skúsenosť. „V prvom rade som mala vtedy iba dvadsať rokov a život bol pre mňa gombička. Zároveň to bola ešte taká otvorená doba. No a celkovo na filme pracoval štáb, z ktorého išla radosť. Atmosféra bola odľahčená a neustále sme sa zabávali, ani som nevedela, kedy sa nakrúca a kedy nie,“ uviedla Rašlová pre Film.sk s tým, že nepociťovala žiadny stres a ani nevnímala, že vlastne hrá. „Tie pocity zodpovednosti spojené s trémou prichádzali až s vekom.“ V tomto období sa zároveň dostala na dosky bratislavského Divadla na Korze, kde bola do jeho zániku v roku 1971. To sa už začala iná éra, no o filmové ponuky nemala Marta Rašlová núdzu.
Nakrúcala v Česku aj v Nemecku
Prenikla aj do českých projektov (opäť ju obsadil Juraj Herz, s ktorým spolupracovala i neskôr) a dokonca nakrúcala v Nemecku. V 80. rokoch sa pravidelnosť jej účinkovania trochu narušila a išlo skôr o drobné úlohy. Marta Rašlová bola zamestnaná, filmovačkám sa popri svojej práci mohla venovať len obmedzene a nebolo na to veľa času aj preto, že prišli deti (má dvoch synov s Olegom Tatarkom, synom Dominika Tatarku). Napriek tomu sa objavila napríklad v snímkach Dušana Trančíka Iná láska a Mikola a Mikolko alebo v Galošiach šťastia (znovu Herz), Slaných cukríkoch (r. E. Štefankovičová), Úsmeve diabla (r. J. Zeman) či Rabake (r. D. Rapoš). Po revolúcii ju nie koľkokrát obsadil aj Martin Šulík. Už dlhšie sa však táto majiteľka svojského temperamentu divákom až na malé výnimky nepripomína. Čím teda žije v súčasnosti? Venuje sa rodine a cestovaniu. Okrem iného.
