Bábkarsky výtvarník, scénograf, animátor a pedagóg Peter Cigán oslávil 12. júla 80 rokov. Podpísal sa pod desiatky animovaných a bábkových filmov či televíznych relácií. Medzi jeho najznámejšie výtvory patrí Raťafák Plachta.
„On je opacha a vlastne je aj škaredý. Myslím si, že aj v tomto bola televízia a dramaturgia vtedajšej redakcie vzdelávania veľmi avantgardná. Nebála sa dať na obrazovku neľúbivú bábku, bábku, ktorá nebola krásna alebo pekná,“ povedal Peter Cigán. Raťafák Plachta bol výraznou postavou televíznej relácie pre deti Slniečko. Objavil sa v jej asi 120 pokračovaniach.
Chcel navrhovať hračky
Peter Cigán vyštudoval v 60. rokoch minulého storočia odbor scénické výtvarníctvo a technológia na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Páčila sa mu predstava, že by vymýšľal hračky. Keďže taká škola nebola, vybral si bábkarstvo, ktoré k tomu malo podľa neho najbližšie. Od roku 1966 do roku 1974 pracoval ako architekt v Československej televízii Bratislava.
Ako architekt a výtvarník bábok sa Peter Cigán podieľal najskôr na 13-dielnom seriáli Uzlík a nitka (1966 – 1969) režisérky Lucie Marczellovej, neskôr Šebovej. Spolu nakrútili aj seriály Dobrodružstvá Ivka Pivka (1969), Pajác Tutulaj a pes Vrtichvost (1970), Rozprávky zo zázračných polienok (1971), O Strapáčikovi (1972), Dodlo Premieňadlo (1973) či Uralské rozprávky (1976). Ako architekt sa Peter Cigán podpísal aj pod Šebovej seriál Jožinko (1970), kde bol výtvarníkom bábok Jozef Schek.
Stálica Raťafák Plachta
Niekoľko rokov (1975 – 1981) pôsobil Peter Cigán ako výtvarník v slobodnom povolaní. Začiatkom tohto obdobia sa na obrazovkách objavil aj spomínaný Raťafák Plachta. „S režisérom Petrom Geržom sme vymysleli čosi, čo nemalo byť ani chlapec, ani zviera, a čo malo dané toto meno. Napadla mi šťastná myšlienka, ako ho urobiť ľahko ovládateľnou a ľahko improvizujúcou figúrou. Slovo Plachta určilo to, že môže tvoriť jeho telo. V tom tele, v plachte, sa dá dobre skryť vodič. V tomto prípade sa skryli dokonca dvaja vodiči. Napriek tomu, že boli dvaja bábkovodiči, ktorí sú veľmi skromní a prispôsobiví ľudia, tak vytvorili naozaj jednoliatu figúru,“ spomínal Peter Cigán v Online lexikóne slovenských filmových tvorcov FTF VŠMU. „Viem z ohlasov, že aj televízni diváci sa ho trošku báli. Ale on na televíznej obrazovke a v tom pásme vydržal skoro 20 rokov. Bola to veľmi úspešná figúra,“ dodal.
Aj v období, keď bol Peter Cigán na voľnej nohe, spolupracoval s televíziou. Ako architekt a výtvarník bábok sa podieľal na seriáloch Lucie Šebovej ako Medveď Mrmláč (1977) či Rozprávky z jednej ruky (1978). Ako architekt spolupracoval s výtvarníčkou bábok Hanou Cigánovou na snímkach Koníček Hrbáčik (r. Jozef Chudík, 1978), Smola a päť prstov (r. Lucia Šebová, 1979) a ďalších. Spolu sa podieľali aj na seriáli Stalo sa pozajtra (r. Pavel Uher, 1981). Peter Cigán spolupracoval aj s režisérmi ako Ján Chlebík či Ladislav Füleky a výtvarníkmi bábok ako Petr Matásek, Jarmila Kaletová, Šárka Váchová, Ivan Antoš a ďalšími.
Najmenší hrdinovia aj Zabudnite na Mozarta
V roku 1981 sa zaradil medzi tzv. „autorov tretej animátorskej smeny“, keď ako animátor a výtvarník nastúpil na Kolibu. Pôsobil tu až do roku 1990.
„Koliba začala produkovať bábkový film, tak som sa tam prihlásil. Respektíve oslovili ma najskôr na večerníčkový seriál, ktorý sa volal Krajčírik Špendlíček. Ten sa robil pre košickú televíziu. Pani Dagmar Bučanová ma oslovila ako režisérka, a tak som ostal na Kolibe,“povedal Peter Cigán pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov FTF VŠMU. „Prijali ako animátora, nie ako výtvarníka, hoci som predtým nikdy neanimoval, len som o tom čosi vedel,“ dodal.
Na Kolibe spolupracoval napríklad s Františkom Jurišičom, Helenou Slavíkovou-Rabarovou, Vlastimilom Heroldom či Ivanom Popovičom. Podieľal sa na snímkach a seriáloch ako O troch prasiatkach (r. František Jurišič, 1981), Rozprávky pre Jozefku (r. Helena Slavíková-Rabarová, 1982), Miesto na sedenie (r. Ivan Popovič, 1982), Najmenší hrdinovia (r. František Jurišič, 1983 – 1985), Vynálezca (r. Vlastimil Herold, 1984) Jar, Leto, Jeseň, Zima, z cyklu Maľovanky spievanky (r. Helena Slavíková-Rabarová, 1984 – 1989), Letí, letí – tanier letí (r. František Jurišič, 1987) či Drotárska púť (r. Helena Slavíková-Rabarová, 1990). Je autorom výtvarných návrhov panoptika voskových figurín vo filme Miloslava Luthera Zabudnite na Mozarta (1986).
Začiatkom 90. rokov minulého storočia pôsobil ako vedúci animovaného filmu a člen predstavenstva výrobného družstva, neskôr akciovej spoločnosti Atan studio a venoval sa aj reklame. Vytvoril napríklad rodinu maskotov – ježkov pre Rock FM rádio. Od druhej polovice 90. rokov pôsobil aj ako pedagóg na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení.
