Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny.
Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu.
Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt.
Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia.
Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato
Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru v ľudskosť, solidaritu a morálnu zodpovednosť. Jeho postavy nie sú čiernobiele; sú to ľudia s prednosťami i slabosťami, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto vo svete. Jeho práca bola ocenená uznaním odbornej verejnosti i čitateľov, ktorí v jeho dielach nachádzali autentický obraz doby a presvedčivé ľudské príbehy.
Kováčikovo dielo zostáva súčasťou moderného slovenského literárneho dedičstva a svedectvom o tom, že literatúra dokáže nielen zaznamenávať život, ale aj pomáhať lepšie porozumieť človeku. K jeho známym dielam patria prózy Kráľ môže všetko, Čas do úsvitu, Atmosféra v marci, Alžbeta Bátoryová či Tvorivý pobyt. Napísal tiež knihu rozprávok O najsmiešnejšom kráľovstve.
Ako scenárista sa Kováčik podpísal napríklad pod snímku Juraja Jakubiska Nevera po slovensky (1980). V roku 1988 dielo vyšlo aj knižne ako humoristicko-satirický román. Je autorom viacerých divadelných hier. Jeho hra Krčma pod zeleným stromom sa v roku 1976 dočkala aj televízneho spracovania v réžii Pavla Haspru. Napísal tiež scenáre k filmom Zlaté časy (r. Štefan Uher, 1978) – podľa knihy Jablká nášho detstva, Hodiny (r. Martin Ťapák, 1980), Otec (r. Andrej Lettrich, 1981), Predčasné leto (r. Otakar Krivánek, 1982) či Soľ nad zlato (r. Martin Hollý, 1982). Okrem toho je tiež autorom viacerých rozhlasových hier.
