Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny.

Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu.

Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt.

Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia.

Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato

Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru v ľudskosť, solidaritu a morálnu zodpovednosť. Jeho postavy nie sú čiernobiele; sú to ľudia s prednosťami i slabosťami, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto vo svete. Jeho práca bola ocenená uznaním odbornej verejnosti i čitateľov, ktorí v jeho dielach nachádzali autentický obraz doby a presvedčivé ľudské príbehy.

Kováčikovo dielo zostáva súčasťou moderného slovenského literárneho dedičstva a svedectvom o tom, že literatúra dokáže nielen zaznamenávať život, ale aj pomáhať lepšie porozumieť človeku. K jeho známym dielam patria prózy Kráľ môže všetko, Čas do úsvitu, Atmosféra v marci, Alžbeta Bátoryová či Tvorivý pobyt. Napísal tiež knihu rozprávok O najsmiešnejšom kráľovstve.

Ako scenárista sa Kováčik podpísal napríklad pod snímku Juraja Jakubiska Nevera po slovensky (1980). V roku 1988 dielo vyšlo aj knižne ako humoristicko-satirický román. Je autorom viacerých divadelných hier. Jeho hra Krčma pod zeleným stromom sa v roku 1976 dočkala aj televízneho spracovania v réžii Pavla Haspru. Napísal tiež scenáre k filmom Zlaté časy (r. Štefan Uher, 1978) – podľa knihy Jablká nášho detstva, Hodiny (r. Martin Ťapák, 1980), Otec (r. Andrej Lettrich, 1981), Predčasné leto (r. Otakar Krivánek, 1982) či Soľ nad zlato (r. Martin Hollý, 1982). Okrem toho je tiež autorom viacerých rozhlasových hier.

Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články