Soňa Valentová patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadla, televízie a filmu druhej polovice 20. storočia. Narodila sa 3. júna 1946 v Trnave a v júni tohto roku by oslávila okrúhle osemdesiatiny.
Už od detstva prejavovala umelecké nadanie. Venovala sa baletu, hre na klavíri a neskôr objavila aj lásku k herectvu. Po maturite nastúpila na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, ktorú úspešne absolvovala v roku 1967. Ešte v tom istom roku sa stala členkou činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobila viac než päť desaťročí.
Na divadelných doskách sa preslávila predovšetkým stvárňovaním psychologicky náročných ženských postáv. Kritici oceňovali jej schopnosť preniknúť do dramatických aj tragických charakterov, pričom vynikala výraznou emocionalitou, kultivovaným prejavom a prirodzenou charizmou. Počas kariéry účinkovala v mnohých významných inscenáciách. Medzi jej postavy patrili napríklad Salome vo Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias (1970), Isména v Sofoklovej Antigone (1971), Cordélia v Shakespearovom Kráľovi Learovi (1975), Grušenka v Dostojevského Bratoch Karamazovovcoch (1981), Bjeta Šálinka v záhoráckej verzii Tajovského Ženského zákona (1996) alebo vrchná sestra Ratchedová v dramatizácii románu Prelet nad kukučím hniezdom (1998). Na doskách Slovenského národného divadla stvárnila vyše osemdesiat postáv. Vďaka tanečnej príprave zvládala aj pohybovo náročné úlohy a neskôr sa úspešne uplatnila aj v muzikáloch, rovnako, ako jej dcéra Katarína Hasprová.
Zažiarila v klasikách
Veľkú popularitu získala aj vo filme a televízii. Diváci si ju pamätajú najmä z legendárnych diel československej kinematografie. Už koncom šesťdesiatych rokov zaujala vo filme Kladivo na čarodějnicerežiséra Otakar Vávru, kde stvárnila postavu Zuzany. Výraznú stopu zanechala aj vo filme Perinbaba (1985) režiséra Juraja Jakubiska, v ktorom si zahrala nezabudnuteľnú macochu. Objavila sa tiež v snímkach ako Koncert pre pozostalých (r. Dušan Trančík, 1976), Noční jazdci (r. Martin Hollý, 1981) či Marta a ja (r. Jiří Weiss, 1990).
Začiatkom deväťdesiatych rokov stvárnila výraznú úlohu sadistickej vychovávateľky v ústave pre ľudí s mentálnym postihnutím Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991). Vo filmoch Ivana Fílu Lea (1996)a Vladimíra Michálka Zapomenuté světlo (1996) stvárnila lekárku. Po boku Karla Rodena a Jürgena Prochnowa si zahrala v komornom trileri Miloša J. Kohouta Oko v stene (2009).
Okrem filmu účinkovala v desiatkach televíznych inscenácií a filmov, vrátane niekoľkých seriálov. V divadle i v televíznom filme často spolupracovala s manželom, režisérom Pavlom Hasprom. Sama neskôr absolvovala štúdium televíznej réžie a nakrútila televízny film Plánka (1985).
Mimoriadne profesionálna a elegantná
Herečka Soňa Valentová bola medzi kolegami známa ako mimoriadne profesionálna, elegantná a disciplinovaná osobnosť. Režiséri na nej oceňovali schopnosť dokonale sa pripraviť na každú úlohu a diváci ju obdivovali pre jej prirodzený prejav a charizmu. Hoci pôsobila sebavedomo a dôstojne, jej blízki ju opisovali ako citlivého a láskavého človeka, ktorý bol silno oddaný rodine.
Venovala sa aj dabingu a rozhlasovej tvorbe. Počas svojej kariéry získala viacero významných ocenení. Už v roku 1969 dostala Cenu Janka Borodáča a v roku 2006 jej udelili Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry a umenia.
V posledných rokoch života bojovala Soňa Valentová s vážnymi zdravotnými problémami po mozgovej príhode, ktorá jej zdravotný stav zmenila zo dňa na deň. Zomrela 10. decembra 2022 vo veku 76 rokov.
