Otázku, čo všetko sa skrýva za kameramanskou profesiou, vníma Stanislav Szomolányi dodnes v tesnom spojení s režisérskymi osobnosťami v tvorivom tíme.

O neoddeliteľných spoluprácach na ikonických filmoch slovenskej kinematografie sa verejne nikdy veľa nezmieňoval, vedomý si zodpovednosti za každé slovo, ktorým prispieva k už vytvoreným filmovým obrazom. Najmä tie totiž hovoria zaňho.

Všetko podstatné už napísali

Svoju odpoveď raz a navždy sformoval ešte v roku 1977 pre časopis Film a divadlo: kameramana vlastne považuje za obrazového režiséra, ktorý „režisérovi filmu ponúka možnosti, vstupuje s ním do dialógu a prináša svoj vlastný osobitý vklad“.

Pri príležitosti jeho 90. narodenín, ktoré oslávil 14. januára 2025, sa v kine aj na televíznej obrazovke objavili viaceré filmy, ktorým v minulosti ako kameraman dal pečiatku umeleckej kvality.

Do spomienok na ne sme sa počas uplynulých dní vracali spoločne s ním v niekoľkých telefonických rozhovoroch s redakciou Film.sk. I keď rád udržuje láskavý tón rozhovoru a bystro reaguje na každú maličkosť, svoje myšlienky už zverejňovať nepotrebuje.

Je presvedčený, že o ňom už napísali všetko podstatné. A verí, že filmy, pod ktoré sa podpísal, povedia o umeleckej kvalite všetko dôležité aj v budúcnosti.

Život v kalendári

Jeho najvýznamnejšie diela pripomína Slovenský filmový ústav aj formou obrazového kalendára na rok 2025.

Selekciu dvanástich záberov urobil filmový kritik a pedagóg Martin Šmatlák. A ako v úvodnom slove spomína, bolo to preňho veľmi náročné najmä preto, lebo Szomolányiho obrazová réžia je štylisticky aj kompozične veľmi rôznorodá.

„Nie sú to statické fotografie, ale s obrazovou kompozíciou a svietením je vždy organicky spojený premyslený pohyb kamery, ktorý spoluvytvára atmosféru filmového záberu a pritom rešpektuje to, čo Szomolányi nazýva ´bezvýhradne slúžiť téme´,“ píše autor.

Stanislav Szomolányi (*1935, Bánovce nad Bebravou) patrí medzi najvýznamnejšie tvorivé osobnosti slovenského filmového umenia. Študoval na gymnáziu v Topoľčanoch, kde sa spolu s bratom – dvojčaťom venovali umeniu fotografie a leteckému modelárstvu. Pôvodne chcel ísť študovať techniku, nakoniec sa rozhodol pre filmovú školu.

Priekopník novej vlny

Ako absolvent štúdia kamery na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe začínal v druhej polovici 50. rokov minulého storočia v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave.

S kamerou v ruke postupne nadviazal spoluprácu s režisérmi Štefanom Uhrom, Ladislavom Kudelkom a Jozefom Zacharom. Rok pôsobil v Československom armádnom filme v Prahe a po návrate začal pracovať ako kameraman hraných filmov. Najvýraznejšie tvorivé úspechy dosiahol v spolupráci s režisérom Štefanom Uhrom. Stretli sa pri realizácii dokumentov a ich úspešná spolupráca pokračovala aj v hranom filme.

Jej výsledkom je niekoľko vynikajúcich filmov. Priekopnícke, kameramansky a režijne nápadité Slnko v sieti (1962) sa stalo impulzom pre slovenskú i českú filmovú novú vlnu 60. rokov.

Stanislav Szomolányi prispel k vytvoreniu pozoruhodných a medzinárodne ocenených diel aj v slovenskej televíznej tvorbe. Prelom v jej vývine znamenali filmy Krotká v réžii Stanislava Barabáša a Balada o siedmich obesených režiséra Martina Hollého, ktoré získali v roku 1969 Grand Prix na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle.

V roku 1990 založil a ďalej viedol katedru kamery na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Za svoju filmovú tvorbu získal mnohé domáce i zahraničné ocenenia (Pribinov kríž III. triedy, národnú filmovú cenu Slnko v sieti, Zlatú kameru na festivale Art Film Fest s Cenu predsedu NRSR za dlhodobý výnimočný prínos v oblasti kinematografie). V roku 2005 vydal Slovenský filmový ústav publikáciu Richarda Blecha Kameraman Stanislav Szomolányi.