Martin Hollý st.

Písmo: A- | A+

Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom, pracoval v rôznych slovenských divadlách a príležitosti dostal aj vo filme. Narodil sa 8. júna pred 120 rokmi.

Jeho otcom bol spisovateľ, dramatik a evanjelický farár Jozef Hollý, o. i. autor hier ako Kubo či Geľo Sebechlebský, jeho synom zase režisér Martin Hollý. Počas vojny pracoval pre monopolnú filmovú spoločnosť Nástup, kde sa mal špecializovať na farebný film a mal realizovať jej najambicióznejší projekt, nedokončený, asi dvadsaťminútový hraný folklórny film Hanka sa vydáva. Vznikal podľa scenára jeho sestry Eleny Holéczyovej. (O projekte detailne píše Petra Hanáková v čerstvo vydanej knihe Máme svoj film!) Hollého druhá sestra Božena Abrhámová bola matkou známeho českého herca Josefa Abrháma. 

Martin Hollý ml. svojho otca obsadil do úlohy krčmára vo svojom celovečernom debute Havrania cesta (1962). Martin Hollý st. ako herec vystupoval aj v ďalších slovenských filmoch – ako člen Jánošíkovej družiny si zahral už vo Fričovom Jánošíkovi (1935), objavil sa aj v snímkach Trio Angelos (r. Vladimír Bahna, 1957), Zemianska česť (r. Vladimír Bahna, 1957), Na pochode sa vždy nespieva… (r. František Kudláč, 1960), Bratia (r. Andrej Lettrich, 1961) či Námestie svätej Alžbety (r. Vladimír Bahna, 1965). V oscarovom Obchode na korze (r. Ján Kadár, Elmar Klos, 1965) si zahral účtovníka Imra Kuchára. 

Rodák z Moravského Lieskového za na začiatku svojej profesionálnej dráhy živil ako úradník. V 20. rokoch minulého storočia pôsobil ako organizátor, herec, režisér a dramaturg v Divadelnom krúžku Jozefa Hollého v Novom Meste nad Váhom, ktorý založil. V nasledujúcom desaťročí sa jeho pôsobiskom stal košický rozhlas, kde pracoval ako režisér, herec, hlásateľ, reportér i redaktor. V rokoch 1938 – 1940 bol režisérom v bratislavskom rozhlase. Je autorom niekoľkých desiatok rozhlasových hier. V košickej Matici oživil aj tamojšiu divadelnú činnosť. 

Po vojne bol s dvojročnou prestávkou, keď pôsobil ako režisér a riaditeľ divadla v Nitre, až do roku 1958 režisérom martinského divadla. Nasledoval post umeleckého riaditeľa v divadle v Žiline, kde v roku 1965 zomrel vo veku 61 rokov. Ako režisér hosťoval aj vo viacerých oblastných divadlách. Ako uvádza Encyklopédia dramatických umení Slovenska, prevzaté predstavenie jeho inscenácie Sedliacka láska (1957) z martinského divadla patrilo medzi prvé dramatické programy slovenskej televízie. Režíroval tiež viaceré televízne adaptácie divadelných hier či pôvodnú televíznu hru Chlapec s loptou (1960).

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ľubica Hustá, kunsthistorička. Foto: Archív Ľ. H.

Obľúbené filmy Ľubice Hustej

Asi je zvláštne, že ako organizátorka festivalu Bratislava Design Week nevyberám medzi obľúbené filmy niektorý z vizuálne nádherných, opulentných, extravagantných, priekopníckych filmov plných „high class“ dizajnérskych riešení a ikon dizajnu.  Áno, spôsobujú mi slasť a výpravu a výtvarnú koncepciu filmu vnímam ako mimoriadne podstatnú a rovnocennú, ale filmov, ktoré mám rada, ktoré milujem z rôznych dôvodov, je fakt veľa.  Samozrejme, počas života sa to nejako vyvíja aj mení, film za filmom, oceán filmov, príbehov, prístupov, okúzlenia, zásahov, nádhery, smútku, krutosti, ľahkosti, geniality naprieč žánrami. Veľa slov, pardon. Vybrala som však film Čudnejší než raj (1984), ktorý som videla niekedy v roku 1992. Keď sa skončil, ostali sme ešte dosť dlhú chvíľu sedieť na tých tvrdých drevených sedadlách filmového klubu Nostalgia na STU v Bratislave.  Jim Jarmush: Čudnejší než raj (1984). Foto: Kino Lumiére Šťavnaté nadávky Je to špinavý, čudný, pomalý film, zároveň neuveriteľne vtipný, existenciálny, objavný, postavený na komornom príbehu Willyho (predtým Bélu Molnára, ktorý pred 10 rokmi emigroval z Maďarska) a jeho kamoša, dvoch mladých newyorských lúzrov, a nečakanej návštevy sesternice z východnej Európy, z Budapešti.  Už úvodná scéna s pesničkou I Put a Spell on You od Screaming Jaya Hawkinsa z lacného prenosného kazeťáku (hudbu robil majster John Lurie, zároveň si zahral hlavného hrdinu) ma odpálila do bezútešných vedľajších ulíc New Yorku...
Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku. Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách. „Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“. Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale...
Zobraziť všetky články