Zita Furková vo filme Zločin slečny Bacilpýšky (1970). Foto: archív SFÚ / Milan Kordoš
Písmo: A- | A+

A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša. Práve táto replika z kultovej Jakubiskovej Perinbaby (1985) sa pre mnohých z nás už navždy spája s hlasom Zity Furkovej. Herečka, ktorá v rozprávke prepožičala hlas Zubatej, oslávila 6.  marca osemdesiatpäť rokov. Vo svojej profesionálnej kariére vytvorila vyše sto divadelných, filmových a televíznych postáv. Venuje sa aj dabingu a sama vlastní dve dabingové štúdiá.

Zita Furková sa narodila v Hradišti pod Vrátnom. Doma z nej pôvodne chceli mať výtvarníčku, no ju už od útleho veku fascinovalo divadlo. Po absolvovaní štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení v roku 1962 prvé dva roky pôsobila v činohernom súbore zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Následne účinkovala v Krajskom divadle v Trnave a v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. V rokoch 1968 až 1971 bola členkou činoherného súboru Divadelného štúdia (Divadlo na korze) v Bratislave.

Hoci divadlo vyprodukovalo počas troch rokov „iba“ osem hier, stalo sa legendou, ktorú zastavil režim. Po rozpustení súboru až do roku 1990 pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna. Návštevníkom divadla je v ostatných rokoch známa predovšetkým z Divadla Astorka Korzo ‘90, ktorého je spoluzakladateľkou. Vyskúšala si aj réžiu, a to divadelnú (vdomovskej Astorke Lorcov Dom Bernardy Alby) aj filmovú. Podľa jednej z poviedok z knihy Útek z rodnej obce od Ruda Slobodu v roku 2003 zrežírovala filmovú drámu Jesenná, zato silná láska, naktorej sa tiež podieľala producentsky a scenáristicky. Hoci verí, že Sloboda bol so spracovaním – tam niekde hore – spokojný, „vždy je na konečnom zostrihu čo vylepšovať“. Podľa Furkovej je veľkou nevýhodou filmu oproti divadlu skutočnosť, že pri filme ide o tzv. definitívu.

Zita Furková má za sebou množstvo filmových úloh. Jej debut na veľkom plátne prišiel vroku 1961 vo filme Most na tú stranu v réžii Vladislava Pavloviča. Medzi ďalšie významné diela v jej kariére patria snímky ako Dosť dobrí chlapi (r. Jozef Režucha, 1971), Sedím na konári a je mi dobre (r. Juraj Jakubisko, 1989), televízne Priateľstvá padajúceho lístia (r. Juraj Nvota, 1998) či seriál Život bez konca (r. Miloslav Luther, 1982).

Často vystupovala v rozprávkach a filmoch pre deti a mládež, napríklad v tituloch Cézar a detektívi (r. Dimitrij Plichta, 1967) či Zločin slečny Bacilpýšky (r. Jozef Režucha, 1970). Menšiu úlohu stvárnila v Kráľovi Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera. Jej povestný výkrik „Vyhoďte ho!“ hneď v úvodnej scéne je nezabudnuteľný.

V obľúbenom a nekonečnom televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2007 – 2012) zahrala rolu psychiatričky, vďaka ktorej sa začala viac zaujímať o psychológiu. „Radi analyzujeme toho druhého a na sebareflexiu nám čas neostane. Mali by sme začať od seba. Každý z nás má nejakú tú diagnózu. Pokiaľ ide o herectvo, so psychológiou úzko súvisí, lebo jeho podstatou je preniknúť do psychológie postavy.

Zita Furková nikdy nevidela problém vo vyjadrení názoru na spoločensko-politické dianie. Považuje za veľký omyl, keď si niekto myslí, že herci a herečky sa k nemu nemajú vyjadrovať. Otvorene priznáva, že na svoj vzhľad si nikdy nepotrpela. Sama seba definovala ako „chlapčenský typ“. Vždy sa kamarátila viac s chlapcami než s dievčatami. (Manžel pani Furkovej, uznávaný výtvarník a grafický dizajnér Milan Veselý, ktorý zomrel v roku 2015, si na nej cenil predovšetkým jedinečnú vnútornú krásu.)

Vždy som sa riadila svojím svedomím. Človek musí poznať sám seba a to je niekedy veľmi namáhavé. A najmä musí byť za seba zodpovedný. Dôležité je mať pocit slobody ducha, ktorý je však zároveň veľmi zväzujúci, pretože sloboda je veľká zodpovednosť. Možno to vyznie ako fráza, ale to, čo sa nepáči mne, nerobím ani tomu druhému,“ povedala herečka výrazných charakterov pre denník Pravda. Aj vďaka týmto zdanlivo jednoduchým, no hlbokým myšlienkam môžeme byť za Zitu Furkovú vďační. Vďační za jej talent, za jej autenticitu a novátorstvo.

Zita Furková vo filme Zločin slečny Bacilpýšky (1970). Foto: archív SFÚ / Milan Kordoš

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články