Takýmto titulom deklarovalo svoju festivalovú filozofiu nové vedenie Medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene, ktorého 71. ročník sa uskutočnil v dňoch od 29. apríla do 4. mája. Manifestácia otvorenosti myslenia o filme vyjadruje snahu vymedziť sa voči účelovým politickým konfrontáciám a ostrakizácii festivalu. Po minuloročnej napätej atmosfére sporu o formách prejavovania podpory či angažovanosti a s nálepkou „sionistického“ festivalu sa nové vedenie spolu s tímom kurátorov pokúsili v spoločnom úvodnom vyhlásení pripomenúť to najpodstatnejšie z jeho ideovej podstaty. V prvom rade ho definujú ako priestor pre nezávislosť a rôznorodosť estetických postojov v programe festivalu. „Krátky film podľa nás reprezentuje jedinečný experimentálny potenciál filmovej kondenzácie – hravý formát, ktorý je krátky, ale nie redukujúci.“ Formát krátkeho filmu festival vytrvalo propaguje ako katalyzátor i výkladnú skriňu nových vývojových trendov. Plus, v Oberhausene akoby vždy paradoxne platilo, že krátkosť filmu je ideálna na provokatívnosť, kontroverznosť či výbušnosť výpovede. Svoj tradične nekonformný pohyb v tomto „poli tenzie“ festival potvrdil aj tohto roku v hlavnom tematickom programe, ktorý bol venovaný filmom „najbližšieho“ suseda z čias studenej vojny – Nemeckej demokratickej republiky. Z hľadiska možností kontaktov, výberu filmov a ich prezentácie bol ľad ešte tenší ako pri iných socialistických krajinách. Pri festivalových „susedských“ rokovaniach hrali rolu ideologické predsudky, podozrievanie (aj z domácich prostredí), resp. odlišné predstavy o sebaprezentácii. Každá voľba filmu sa mohla stať a často...

Najnovší film belgického režiséra Anthonyho Schattemana Mladé srdcia rozpráva o štrnásťročnom Eliasovi a jeho prvej skutočnej láske. Elias je láskou obklopený, no nie je si istý, či ju naozaj pozná a dokáže cítiť. Eliasov otec skladá ľúbostné piesne, mama sa k nemu správa nežne, starší brat si domov vodí frajerku a dedo rozpráva o svojich mladých, zamilovaných rokoch. No Elias sa medzi nimi cíti cudzo, pretože aj keď drží za ruku svoju priateľku, láska tam nie je. Všetko sa zmení, keď sa do vedľajšieho domu nasťahuje Alexander. Už táto krátka synopsa naznačuje dej a témy filmu. Divákom môže pripomínať úspešnú snímku Daj mi tvoje meno (r. Luca Guadagnino, 2017) či nedávny titul Blízko (r. Lukas Dhont, 2022). Čo Mladé srdcia od týchto filmov odlišuje, je najmä happy end. Anthony Schatteman sa vo svojej tvorbe venuje hľadaniu identity, dospievaniu a jeho postavy sú často súčasťou LGBTQ+ komunity. Mnoho čerpá z osobných skúseností a o témach rozpráva citlivo a jemne, bez explicitných scén, aby svoje filmy sprístupnil aj mladšiemu publiku a otvoril tak diskusiu o láske aj medzi maloletými a ich rodičmi. Ak teda máte chuť na príjemný coming-of-age, ba až rodinný film, Mladé srdcia sú určite pre vás. Pokiaľ nebudete veľa...