Záber z filmu Mladé srdcia. Foto: ASFK/Thomas Nolf

recenzia Mladé srdcia

Mladé srdcia z medu

Ema Nemčovičová

Písmo: A- | A+

Najnovší film belgického režiséra Anthonyho Schattemana Mladé srdcia rozpráva o štrnásťročnom Eliasovi a jeho prvej skutočnej láske. Elias je láskou obklopený, no nie je si istý, či ju naozaj pozná a dokáže cítiť. Eliasov otec skladá ľúbostné piesne, mama sa k nemu správa nežne, starší brat si domov vodí frajerku a dedo rozpráva o svojich mladých, zamilovaných rokoch. No Elias sa medzi nimi cíti cudzo, pretože aj keď drží za ruku svoju priateľku, láska tam nie je. Všetko sa zmení, keď sa do vedľajšieho domu nasťahuje Alexander.

Už táto krátka synopsa naznačuje dej a témy filmu. Divákom môže pripomínať úspešnú snímku Daj mi tvoje meno (r. Luca Guadagnino, 2017) či nedávny titul Blízko (r. Lukas Dhont, 2022). Čo Mladé srdcia od týchto filmov odlišuje, je najmä happy end. Anthony Schatteman sa vo svojej tvorbe venuje hľadaniu identity, dospievaniu a jeho postavy sú často súčasťou LGBTQ+ komunity. Mnoho čerpá z osobných skúseností a o témach rozpráva citlivo a jemne, bez explicitných scén, aby svoje filmy sprístupnil aj mladšiemu publiku a otvoril tak diskusiu o láske aj medzi maloletými a ich rodičmi.

Ak teda máte chuť na príjemný coming-of-age, ba až rodinný film, Mladé srdcia sú určite pre vás. Pokiaľ nebudete veľa očakávať, tento divácky úspešný film vás poteší alebo si prinajmenšom zaspomínate na svoju prvú lásku. Film sa premietal aj na Berlinale 2024, kde si v sekcii Generation Kplus odniesol špeciálne uznanie poroty. Návštevníci Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti ho zase odmenili cenou divákov, čo svedčí o tom, že Elias je miláčikom publika. Tieto faktory však nemusia vypovedať o filmovej kvalite príbehu.

Malé mestečko pri Bruseli. Elias z milujúcej a liberálnej rodiny, šikovný v škole, obľúbený v kolektíve. Všetko naznačuje, že má šťastné dospievanie. Napriek tomu najväčšie prijatie cíti u deda na farme, ďaleko od všetkého. S dedom sa môže otvorene rozprávať, lebo aj on je k vnukovi úprimný a podporuje Eliasovu citlivú povahu. Nový sused a spolužiak Alexander z Bruselu mu povedal, že byť zamilovaný je ten najlepší pocit na svete. Pre Eliasa to však ten najlepší pocit nie je, lebo sa zamiloval práve do Alexandra,





Mladé srdcia (Young Hearts, Belgicko/Holandsko, 2024)
SCENÁR A RÉŽIA Anthony Schatteman ● KAMERA Pieter Van Campe ● HUDBA Ruben De Gheselle ● STRIH Emiel Nuninga ● HRAJÚ Lou Goossens, Marius De Saeger, Geert Van Rampelberg, Emilie De Roo, Dirk van Dijck, Jul Goossens, Saar Rogiers
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 1. mája 2025
MINUTÁŽ 97 min.

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Zobraziť všetky články