Záber z filmu Mladé srdcia. Foto: ASFK/Thomas Nolf

recenzia Mladé srdcia

Mladé srdcia z medu

Ema Nemčovičová

Písmo: A- | A+

Najnovší film belgického režiséra Anthonyho Schattemana Mladé srdcia rozpráva o štrnásťročnom Eliasovi a jeho prvej skutočnej láske. Elias je láskou obklopený, no nie je si istý, či ju naozaj pozná a dokáže cítiť. Eliasov otec skladá ľúbostné piesne, mama sa k nemu správa nežne, starší brat si domov vodí frajerku a dedo rozpráva o svojich mladých, zamilovaných rokoch. No Elias sa medzi nimi cíti cudzo, pretože aj keď drží za ruku svoju priateľku, láska tam nie je. Všetko sa zmení, keď sa do vedľajšieho domu nasťahuje Alexander.

Už táto krátka synopsa naznačuje dej a témy filmu. Divákom môže pripomínať úspešnú snímku Daj mi tvoje meno (r. Luca Guadagnino, 2017) či nedávny titul Blízko (r. Lukas Dhont, 2022). Čo Mladé srdcia od týchto filmov odlišuje, je najmä happy end. Anthony Schatteman sa vo svojej tvorbe venuje hľadaniu identity, dospievaniu a jeho postavy sú často súčasťou LGBTQ+ komunity. Mnoho čerpá z osobných skúseností a o témach rozpráva citlivo a jemne, bez explicitných scén, aby svoje filmy sprístupnil aj mladšiemu publiku a otvoril tak diskusiu o láske aj medzi maloletými a ich rodičmi.

Ak teda máte chuť na príjemný coming-of-age, ba až rodinný film, Mladé srdcia sú určite pre vás. Pokiaľ nebudete veľa očakávať, tento divácky úspešný film vás poteší alebo si prinajmenšom zaspomínate na svoju prvú lásku. Film sa premietal aj na Berlinale 2024, kde si v sekcii Generation Kplus odniesol špeciálne uznanie poroty. Návštevníci Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti ho zase odmenili cenou divákov, čo svedčí o tom, že Elias je miláčikom publika. Tieto faktory však nemusia vypovedať o filmovej kvalite príbehu.

Malé mestečko pri Bruseli. Elias z milujúcej a liberálnej rodiny, šikovný v škole, obľúbený v kolektíve. Všetko naznačuje, že má šťastné dospievanie. Napriek tomu najväčšie prijatie cíti u deda na farme, ďaleko od všetkého. S dedom sa môže otvorene rozprávať, lebo aj on je k vnukovi úprimný a podporuje Eliasovu citlivú povahu. Nový sused a spolužiak Alexander z Bruselu mu povedal, že byť zamilovaný je ten najlepší pocit na svete. Pre Eliasa to však ten najlepší pocit nie je, lebo sa zamiloval práve do Alexandra,





Mladé srdcia (Young Hearts, Belgicko/Holandsko, 2024)
SCENÁR A RÉŽIA Anthony Schatteman ● KAMERA Pieter Van Campe ● HUDBA Ruben De Gheselle ● STRIH Emiel Nuninga ● HRAJÚ Lou Goossens, Marius De Saeger, Geert Van Rampelberg, Emilie De Roo, Dirk van Dijck, Jul Goossens, Saar Rogiers
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 1. mája 2025
MINUTÁŽ 97 min.

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články