Takýmto titulom deklarovalo svoju festivalovú filozofiu nové vedenie Medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene, ktorého 71. ročník sa uskutočnil v dňoch od 29. apríla do 4. mája. Manifestácia otvorenosti myslenia o filme vyjadruje snahu vymedziť sa voči účelovým politickým konfrontáciám a ostrakizácii festivalu.
Po minuloročnej napätej atmosfére sporu o formách prejavovania podpory či angažovanosti a s nálepkou „sionistického“ festivalu sa nové vedenie spolu s tímom kurátorov pokúsili v spoločnom úvodnom vyhlásení pripomenúť to najpodstatnejšie z jeho ideovej podstaty.
V prvom rade ho definujú ako priestor pre nezávislosť a rôznorodosť estetických postojov v programe festivalu. „Krátky film podľa nás reprezentuje jedinečný experimentálny potenciál filmovej kondenzácie – hravý formát, ktorý je krátky, ale nie redukujúci.“ Formát krátkeho filmu festival vytrvalo propaguje ako katalyzátor i výkladnú skriňu nových vývojových trendov. Plus, v Oberhausene akoby vždy paradoxne platilo, že krátkosť filmu je ideálna na provokatívnosť, kontroverznosť či výbušnosť výpovede. Svoj tradične nekonformný pohyb v tomto „poli tenzie“ festival potvrdil aj tohto roku v hlavnom tematickom programe, ktorý bol venovaný filmom „najbližšieho“ suseda z čias studenej vojny – Nemeckej demokratickej republiky.
Z hľadiska možností kontaktov, výberu filmov a ich prezentácie bol ľad ešte tenší ako pri iných socialistických krajinách. Pri festivalových „susedských“ rokovaniach hrali rolu ideologické predsudky, podozrievanie (aj z domácich prostredí), resp. odlišné predstavy o sebaprezentácii. Každá voľba filmu sa mohla stať a často sa aj stávala politickou kauzou v oboch krajinách, ktoré mali obecne problém s uznávaním legitimity toho odcudzeného druhého, podivného „cudzinca v nás“.
