Fotografia z filmu Bird
Písmo: A- | A+

Réžia: Andrea Arnold
Scenár: Andrea Arnold
Kamera: Robbie Ryan
Hudba: Burial
Hrajú: Nykiya Adams, Barry Keoghan, Franz Rogowski, Jason Buda, Jasmine Jobson, Frankie Box, James Nelson-Joyce, Rhys Yates, Calum Speed, Joanne Matthews

Dvanásťročná Bailey žije so svojím milujúcim, ale nezodpovedným otcom a rebelujúcim bratom Hunterom v malom meste na východe Anglicka. Keď do jej života znenazdania vstúpi tajomný cudzinec menom Bird, Bailey zatúži roztiahnuť krídla a opustiť svoj roztrieštený domov.
Kráľovná európskeho nezávislého filmu Andrea Arnold sa po ôsmich rokoch vrátila na festival v Cannes s magickým príbehom o dospievaní, ktorému silu dodávajú brilantné herecké výkony a ľahkosť výrazné mená britskej hudobnej scény ako Fontaines D.C., Blur, Damon Alban, Coldplay či The Verve.

Žáner: dráma
Dĺžka: 119 min.
Jazyková verzia: anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: násilie, závislosť, vulgarizmy
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 12. 6. 2025

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články