Fotografia z filmu Dobrodružstvo na divokom západe
Písmo: A- | A+

Réžia: Juan Jesús García Galocha, Pedro Solís García
Scenár: Jordi Gasull, Javier López Barreira, Pedro Solís García
Hudba: Fernando Velázquez
V slovenskom znení: Erik Koníček, Lucia Babony, Marta Potančoková, Martin Mňahončák, Juraj Predmerský, Dominika Havranová, Michal Ďuriš, Peter Sklár, Martin Vitek, Rastislav Sokol, Michal Domonkos

Mary a Tom sú siroty, ktoré v roku 1886 dorazia do New Yorku oceánskym parníkom. Rýchlo sa ocitnú na divokej ceste naprieč Amerikou na transkontinentálnom „vlaku sirôt“, kde stretnú výnimočného nového priateľa, ktorý im navždy zmení život. Poháňaní zvedavosťou, priateľstvom a tímovou prácou sa vydajú na nebezpečnú cestu plnú objavov, ktorá ich privedie k zákerným zloduchom, prekvapivým spojencom, nečakaným hrdinom a neuveriteľným dobrodružstvám na vtipnom a dojímavom hľadaní domova.

Žáner: animovaný/dobrodružný
Dĺžka: 93 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Continental film
Premiéra: 8. 5. 2025

Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články