Fotografia z filmu Fenické sprisahanie. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Réžia: Wes Anderson
Scenár: Wes Anderson, Roman Coppola
Kamera: Bruno Delbonnel
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú:  Benicio Del Toro, Michael Cera, Bill Murray, Charlotte Gainsbourg, Antonia Desplat, Rupert Friend, Benedict Cumberbatch, Scarlett Johansson, Tom Hanks, Riz Ahmed, Mathieu Amalric, Mia Threapleton

Mimoriadne bohatí ľudia často vedú komplikovaný život. Všetci bažia po ich lákavých miliónoch a chcú ich získať, neraz za akúkoľvek cenu. V komédii Fenické sprisahanie, ktorú natočil jeden z najhravejších režisérov súčasnosti, Wes Anderson, zistíte, že prežiť atentát môže byť niekedy jednoduchšie než si porozumieť s vlastnou dcérou.

Zámožný priemyselník a zároveň trocha obchodník so zbraňami Zsa-zsa Korda (Benicio Del Toro), vyniká v mnohých oblastiach ľudskej činnosti. V poslednom čase sa mu mimoriadne darí prežiť atentáty na jeho osobu. Nedávno sa mu podarilo vyviaznuť zo šiestej, na prvý pohľad smrteľnej leteckej nehody. A to už človeka prinúti zamyslieť sa nad budúcnosťou. Korda sa rozhodne prepísať celý svoj majetok jedinej dcére Liesl (Mia Threapleton), ktorá oň zrejem ako jediná z celej rodiny vôbec nestojí. Pred rokmi totiž vstúpila do kláštora a materiálne statky sú jej cudzie, rovnako, ako jej otec, s ktorým roky neprehovorila.

Výrazná vizuálna štylizácia, originálny zmysel pre humor a dlhý rad vynikajúcich hercov v často veľmi epizódnych úlohách – to sú artefakty zdobiace väčšinu filmov Wesa Andersona. Fenické sprisahanie v tomto smere jeho autorský rukopis napĺňa bezo zvyšku. Žánrovo zostáva jeho novinka ľahko surreálnou komédiou, zatiaľ čo sa však jeho predchádzajúce Asteroid City pohrávalo s prvkami sci-fi, Fenické sprisahanie mieša humor s motívmi špionážneho trileru.

Žáner: komédia
Dĺžka: 101 min.
Jazyková verzia: anglicky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov

Obsahové deskriptory: násilie
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 5. 6. 2025

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články