Fotografia z filmu Hlas lesa
Písmo: A- | A+

Réžia: Zuzana Piussi
Kamera: Miro Remo, Maroš Berák, Braňo Molnár, Radovan Haluza, Michal Kalaš, Zuzana Piussi
Hudba: Lucia Piussi

V Hlase lesa počujeme všetko, čo sme počuť nechceli.
Les sa vychováva pílou. Aspoň tak to stále učia na lesníckych školách. Ale čo v skutočnosti potrebuje zdravý les? Lesníci a poľovníci vnímajú les ako poľnohospodársku komoditu a prírodu ako niečo, čo treba neustále regulovať a spravovať. Na opačnej strane stoja ochranári – zástancovia bezzáasahovosti, ktorí veria, že les si poradí aj bez nás.
Kde má v tomto konflikte miesto súkromné vlastníctvo? A je právo človeka využívať prírodné zdroje vo svojom okolí nadradené nad právom medveďa robiť to isté?
Slovenské lesy sa stali bojiskom, ale aj zástupným problémom sociálneho konfliktu, ktorý je oveľa hlbší, než sa na prvý pohľad zdá.

Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 71 min.
Jazyková verzia: slovensky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: násilie
Distribútor: FILMTOPIA
Premiéra: 29. 5. 2025

Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články