Najúspešnejšia konšpiračná operácia československej Štátnej bezpečnosti na prelome 50. rokov mala názov akcia Monaco. Pražské vedenie tajnej polície pod vedením sovietskych poradcov ju viedlo voči miestnemu francúzskemu konzulátu v Bratislave. Akcia sa skončila popravou dvoch československých občanov a uväznením ďalších. Tému formou dokudrámy spracoval režisér Dušan Trančík. Film venoval prvému československému ponovembrovému ministrovi vnútra a zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi. Film Akcia Monaco ide do kín v dobe, keď sa ruší voľno 17. novembra. Ako vnímate tento kontext? Ide najmä o mladú generáciu. Výročia ako 17. november, Deň ústavy a podobne sa musia pripomínať ďalším generáciám ako výnimočné dátumy. Pre kryptokomunistov to nie je významný dátum, ale to sme vedeli. A vieme to už dosť dlho. Je zaujímavé sledovať, ako vnímajú našu nedávnu minulosť mladí ľudia, ktorí majú skrz rodinnú históriu, perzekúcie počas komunizmu, traumu koncentračných táborov, k udalostiam privátny vzťah. Sú poučení. Vy sám máte k obdobiu, ktoré film zachytáva, takýto osobný presah. Môj biologický otec emigroval v roku 1948. Vrátil sa po 42 rokoch a stal sa čestným predsedom Demokratickej strany, ale to už vlastne nič neznamenalo, pretože bol osemdesiatnik. Moja rodina sa v rámci akcie B musela vysťahovať mimo Bratislavy. Prvú školu som tak absolvoval v Trenčíne, druhú...

Česká herečka Daniela Kolářová si na záver 31. ročníka IFF Art Film v Košiciach mala prevziať cenu Hercova misia. Na festival nakoniec nepríde zo zdravotných dôvodov. Vo štvrtok 26. júna to oznámili organizátori festivalu. „S ľútosťou oznamujeme, že Daniela Kolářová, laureátka honorárneho ocenenia Hercova misia, zo zdravotných dôvodov do Košíc, žiaľ, nepricestuje. Legende česko-slovenskej kinematografie prajeme skoré uzdravenie a veríme, že ju budeme môcť osobne privítať v budúcom roku a spoločne sa na ňu tešíme. Ďakujeme za porozumenie,“ uviedol hovorca IFF Art Film Juraj Čurný. Daniela Kolářová si ocenenie mala prevziať na záver festivalu, ktorý sa končí v piatok. Cenu Hercova misia udeľuje Art Film od roku 1995 svetovým, slovenským aj českým hereckým osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva. V úvode festivalu rovnaké ocenenie získal slovenský herec Milan Ondrík.

Andrea Arnold sa po ôsmich rokoch vracia s ďalším celovečerným hraným filmom. Drámou Bird (2024) pokračuje v témach, ktoré definujú jej tvorbu, významnú pre kontext európskeho nezávislého filmu: mladí ľudia, chudoba, vyčlenenie, zacyklenie. Príbeh dvanásťročnej Bailey situuje do prostredia rodného Kentu, kde natočila už svoj oscarový krátkometrážny film Osa (2003). Tvorba Andrey Arnold vychádza z tradície britského sociálneho realizmu (Ken Loach). Sústreďuje sa na to, čo väčšinou na plátne vidieť nechceme – nepríjemnú a nefiltrovanú skutočnosť, na ktorej môžeme len málo zmeniť. Jej postavy, väčšinou ženy a tínedžerky, sa ocitajú v zlých životných situáciách, často v dôsledku systémového vyčlenenia, ako tá najchudobnejšia pracujúca trieda. Surovosť zobrazenia podčiarkuje aj vplyv dokumentarizmu – rozostrenie kamery či využívanie záberov z ruky. Arnold ich kombinuje s poetickými zábermi v indie estetike, čím vytvára simultánnu kombináciu estetizovaného s odestetizovaným. Bird je nakrútený na 16 milimetrovú kameru, už v materiáli sa tak prejavuje táto dichotómia: drsná zrnitosť so scenériami a farebnou paletou ako zo zlatého obdobia platformy Tumblr. Čo vlastne hľadá? Bailey žije v polorozpadnutej rodine s nevlastnými súrodencami a svojím primladým otcom. V chudobnej ubytovni, no ani vo svojej vlastnej komunite, sa necíti tak, akoby tam patrila. Túla sa po okrajoch mesta, nasleduje ľudí a...