Fotografia z filmu Koniec sveta
Písmo: A- | A+

Réžia: Bohdan Sláma
Scenár: Ivan Arsenjev
Kamera: Diviš Marek
Hudba: Jakub Kudláč
Hrajú: Vojtěch Veverka, Miroslav Krobot, Zuzana Mauréry, Zuzana Konečná, Magdaléna Borová, Michal Isteník, Daniel Fischer

Film Koniec sveta je o medziľudských vzťahoch. Ide o veľmi subtílny a jemný príbeh, na pozadí zásadného spoločenského zlomu, v ktorom hrá každá nuansa veľkú úlohu.
Film rozpráva príbeh chlapca Tondu a jeho starého otca, ruského šľachtica, amatérskeho maliara, človeka s noblesou a predovšetkým človeka s pestrým a dramatickým životným príbehom. Tonda má zápal priedušiek a tak keď sa jeho rodičia a starší brat Jirka vyberú v lete 1968 na výlet do Paríža, má smolu. Musí zostať na čerstvom vzduchu na chate v Jizerských horách pod dohľadom starého otca. Ich prázdninové spolužitie, o ktoré Tonda rozhodne nestál, však zmení noc z 21. na 22. augusta. Starý otec veľmi dobre vie, čo znamená ruská okupácia. Snaží sa vystrašeného vnuka posilniť a vložiť do neho niečo dobré, obohatiť jeho dušu. Učí ho francúzštine, dobrému stolovaniu a predovšetkým nevzdávať sa.

Žáner: dráma/rodinný
Dĺžka: 134 min.
Jazyková verzia: česká
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 26. 9. 2024

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

„Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov. Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“. Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery. Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument...
Záber z filmu Koniec sveta.

Dedo a vnuk sa učia spolu žiť s vedomím, že nie je Rus ako Rus

Názov filmu vyznieva dosť expresívne, no podľa jeho režiséra Bohdana Slámu sa koniec sveta odohráva každý deň, akurát pre každého trochu inak. Ako povedal pre ČT24pri uvedení filmu do českých kín, podstatné je, že vždy prídu nové začiatky. So scenáristom Ivanom Arsenjevom vsadili svoj príbeh do obdobia počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa a obsadili krajinu na dlhých dvadsať rokov. Hoci dielo sa zrodilo približne v rovnakom období ako oceňované Vlny Jiřího Mádla, podstata odkazu má iný rozmer, než aký ponúka obraz otvoreného boja za slobodu prejavu. V Slámovom filme slúži politika ako nevyhnutná kulisa pre niečo omnoho vnútornejšie – vzťah deda a vnuka. Český herec, filmár a divadelník Miroslav Krobot ako predstaviteľ deda zaujal k téme vlastný postoj: „Téma života za ,totáčaʻ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale úloha deda ju originálne presahuje vrátane šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ povedal pre ČT24. Dedo má podľa Arsenjevovho scenára ruské korene a z pôvodnej domovskej krajiny utiekol pred komunizmom. Je zdanlivo tvrdej povahy, no na jeho charaktere sa odzrkadľuje aristokratická noblesa aj každodennosť dedinského života. Dôvod, prečo trávi s vnukom čas bez zvyšku rodiny, je jednoduchý –malý Tonda ochorel a nemohol ísť s rodičmi a so starším bratom na výlet do Francúzska....
Zobraziť všetky články