Fotografia z filmu Krv na perách
Písmo: A- | A+

Réžia: Rose Glass
Scenár: Rose Glass, Weronika Tofilska
Kamera: Ben Fordesman
Hudba: Clint Mansell
Hrajú: Kristen Stewart, Katy O’Brian, Ed Harris, Jena Malone, Dave Franco, Anna Baryshnikov, Keith Jardine

Zatiaľ čo v Európe v roku 1989 nastávajú historické zmeny, v americkom zapadákove kdesi v Novom Mexiku akoby zastal čas. Citlivá a samotárska prevádzkovateľka miestnej posilňovne Lou sa bezhlavo zaľúbi do kulturistky Jackie, ktorá mieri do Las Vegas, aby tam vyhrala majstrovstvá. Vášnivá láska a nemecké steroidy vlievajú ústrednej dvojici do žíl obrovskú dávku energie. Až takú, že Lou sa rozhodne vysporiadať sa so svojím psychopatickým otcom.
Krv na perách je neo-noirový romantický triler so znepokojujúcou atmosférou, na ktorej má podiel nielen scenár, ale najmä hudba Clinta Mansella a kamera Bena Fordesmana, ktorý s režisérkou spolupracoval už na Svätej Maud. Lou a Jackie v ňom tvoria síce disfunkčný, ale láskou a podobnými životnými osudmi spojený pár, v ktorom každá z nich vyháňa svojich démonov podobným spôsobom. Film odkazuje na niektoré diela americkej kinematografie, ukazuje aj odvrátenú tvár lásky a demýtizuje americký sen.

Žáner: triler/romantický
Dĺžka: 104 min. (119 min. vrátane predfilmu)
Jazyková verzia: anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov
Obsahové deskriptory: násilie, strach, sex
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 19. 9. 2024

Predfilm: Free the Chickens (CZ/SK, 2024, r. Matúš Vizár) – 15 min., animovaný film o neúspešnej záchrannej misii na oslobodenie sliepok z veľkochovu.

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

„Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov. Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“. Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery. Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument...
Záber z filmu Koniec sveta.

Dedo a vnuk sa učia spolu žiť s vedomím, že nie je Rus ako Rus

Názov filmu vyznieva dosť expresívne, no podľa jeho režiséra Bohdana Slámu sa koniec sveta odohráva každý deň, akurát pre každého trochu inak. Ako povedal pre ČT24pri uvedení filmu do českých kín, podstatné je, že vždy prídu nové začiatky. So scenáristom Ivanom Arsenjevom vsadili svoj príbeh do obdobia počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa a obsadili krajinu na dlhých dvadsať rokov. Hoci dielo sa zrodilo približne v rovnakom období ako oceňované Vlny Jiřího Mádla, podstata odkazu má iný rozmer, než aký ponúka obraz otvoreného boja za slobodu prejavu. V Slámovom filme slúži politika ako nevyhnutná kulisa pre niečo omnoho vnútornejšie – vzťah deda a vnuka. Český herec, filmár a divadelník Miroslav Krobot ako predstaviteľ deda zaujal k téme vlastný postoj: „Téma života za ,totáčaʻ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale úloha deda ju originálne presahuje vrátane šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ povedal pre ČT24. Dedo má podľa Arsenjevovho scenára ruské korene a z pôvodnej domovskej krajiny utiekol pred komunizmom. Je zdanlivo tvrdej povahy, no na jeho charaktere sa odzrkadľuje aristokratická noblesa aj každodennosť dedinského života. Dôvod, prečo trávi s vnukom čas bez zvyšku rodiny, je jednoduchý –malý Tonda ochorel a nemohol ísť s rodičmi a so starším bratom na výlet do Francúzska....
Zobraziť všetky články