Fotografia z filmu Mladé srdcia
Písmo: A- | A+

Réžia: Anthony Schatteman
Scenár: Anthony Schatteman
Kamera: Pieter Van Campe
Hudba: Ruden De Gheselle
Hrajú: Lou Goossens, Marius De Saeger, Geert Van Rampelberg, Dirk Van Dijck, Wim Opbrouck, Emilie De Roo, Bert Dobbelaere, Florence Hebbelynck, Saar Rogiers

Pokojný pôvab belgickej dedinky aj vcelku prehľadný život štrnásťročného Eliasa narušia noví susedia, ktorí sa nasťahujú do domu cez ulicu. Predovšetkým rovnako starý Alexander, jeho nový spolužiak a kamarát. Alebo niečo viac? Elias je náhle konfrontovaný s pocitmi, ktoré zatiaľ nespoznal, mätúcou a znepokojujúcou príťažlivosťou, ktorej poriadne nerozumie a za ktorú sa hanbí. Ako povedať svojej rodine, kamarátom v škole i svojmu „dievčaťu“ Valérii, že sa mu srdce rozbúši rýchlejšie len vo chvíli, keď je s Alexandrom? S tým Alexandrom, ktorý má ohľadom svojej orientácie jasno a pokojne Eliasovi prizná, že je na chlapcov. Elias sa vo svojom zmätku, v túžbe nestratiť Alexandra ani Valériu a v strachu z verejného odsúdenia stále viac zaplieta do klamstiev. Až jeho starý otec mu prezradí ono veľké tajomstvo: láska je výnimočná a bol by hriech nechať si ju prekĺznuť medzi prstami.

Žáner: dráma/rodinný
Dĺžka: 97 min.
Jazyková verzia: flámsky a francúzsky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: nahota
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 1. 5. 2025

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články