Fotografia z filmu Mosty. FOTO: ASFK
Písmo: A- | A+

Réžia: Levan Akin
Scenár: Levan Akin
Kamera: Lisabi Fridell
Hrajú: Mzia Arabuli, Lucas Kankava, Deniz Dumanli, Levan Bochorishvili, Nino Karchava, Nino Tedoradze

Lia, gruzínska učiteľka na dôchodku, sľúbila pred smrťou svojej sestre, že nájde svoju dávno stratenú neter Teklu, ktorá je jej jedinou žijúcou príbuznou a ktorej sa rodina kvôli jej trans identite zriekla. Keď sa od suseda Achiho dozvie, že Tekla možno žije v Istanbule, vydajú sa ju spoločne hľadať. Mladík vidí v ceste z Gruzínska príležitosť vypadnúť z jednotvárneho života bez budúcnosti.

Po príchode do Istanbulu objavia nádherné, životom pulzujúce mesto, ktoré zohráva vo filme kľúčovú úlohu. Zisťujú však, že hľadať niekoho, kto nechce byť nájdený, je ťažšie, ako si mysleli.

Film Levana Akina je o mostoch medzi kultúrami, medzi minulosťou a súčasnosťou i medzi tradíciou a modernou. Je to dojemný príbeh o rodine, odpustení a novej nádeji.

Žáner: dráma
Dĺžka: 106 min.
Jazyková verzia: turecky, gruzínsky, arménsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov

Obsahové deskriptory: sex, diskriminácia
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 6. 2. 2025

FOTO: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články