Fotografia z filmu Múdrosť šťastia
Písmo: A- | A+

Réžia: Barbara Miller, Philip Delaquis
Scenár: Barbara Miller, Philip Delaquis
Kamera: Manuel Bauer
Hudba: Ariel Marx
Účinkuje: 14.dalajláma Tändzin Gjamccho

Unikátny dokument zachytáva dalajlámu po prvýkrát vo veľmi intímnom spojení s divákom. Nositeľ Nobelovej ceny za mier v ňom, vďaka svojej otvorenej mysli a odzbrojujúcemu dôvtipu, ponúka aktuálny návod na zdravie a šťastný život uprostred výziev 21. storočia. Priamy pohľad do očí a nadčasová múdrosť jednej z najznámejších osobností sveta, ktorá takmer deväťdesiat rokov sleduje dianie z trónu tibetských budhistov, sú tu zachytené v spojení so strhujúcimi obrazmi našej planéty a nedávno objavenými archívnymi zábermi.
Tvorcovia filmu, medzi nimi aj dalajlámov dlhoročný študent, herec a producent Richard Gere, prinášajú do kín nezabudnuteľný meditatívny zážitok. Ten odomyká dvere k trvalému šťastiu a odhaľuje, že každá z ôsmich miliárd ľudských bytostí na planéte má kľúč od týchto dverí vo vlastných rukách.

Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 90 min.
Jazyková verzia: originál so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Garfield Film
Premiéra: 15. 5. 2025

Foto: Garfield Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články