V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Medzi digitalizovanými krátkymi filmami z konca 50. a začiatku 60. rokov minulého storočia nájdeme aj viacero pozoruhodných reklám. Zoštátnená československá ekonomika v čase budovania socializmu síce úspešne zrušila voľný trh, no zároveň potrebovala vytvárať povedomie o výrobkoch štátnych podnikov. Podistým (aj) v dôsledku absencie hospodárskej súťaže sa v reklamných filmoch tohto obdobia – popri samozrejmom vymenúvaní výhod používania jednotlivých produktov – občas objavia i osvetové prvky, ktoré vedú obyvateľstvo napríklad k hygienickým návykom (Kozmetika I. a Kozmetika II. Pavla Čalovku) či k zdravému životnému štýlu a dopĺňaniu vitamínu D (Horské slnko Dimitrija Plichtu), alebo ktoré propagujú hoci zber opadaných jabĺk (Jablká – padavky Jaroslava Pograna). Viaceré produktové reklamy z konca 50. rokov dnes majú nesporný šarm. Príkladom pôvabnej (a predsa trochu znepokojivo autoritatívnej) reklamy je Akcia BL (1959) Floriána Andrisa. Sledujeme v nej raziu v tanečnej kaviarni Lotos club, zameranú na pánov so strniskom na tvári. Či sa to bradáčom páči alebo nie – naložia ich do dodávky a odvezú z podniku preč. Vzápätí všetci títo muži s úsmevom na tvári a s hladkými lícami vystupujú z obrovskej papierovej škatule s nápisom holiaci krém Barbus....

„Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme ustavične nepočúvali tie reči: ,Čo ma do toho? Mňa po tom nič! Nech sa ten o to stará, kto z toho niečo má atď., atď.,‘ bo toto všetko ukazuje na veľkú nevzdelanosť ... Napomáhať celok, vec obecnú, je nielen pekné, ale aj spojené s osohom každého, lebo sme všetci vo zväzku spojení, a len slepý nevidí tú reťaz, ktorou je v spoločnosti občianskej všetko jedno s druhým pospájané“, povedal kedysi v 19. storočí Ľudovít Štúr a citovaný bol vo filmovom týždenníku (č. 44) pri 150. výročí jeho narodenia. A aj po ďalších šesťdesiatich rokoch je užitočné si túto myšlienku v našej rozhádanej spoločnosti pripomenúť. Ďalšiu pripomienku – najmä pre nostalgikov, ktorí neprestali vďačne spomínať na mlieko za dve koruny – prináša veľký oznam vo výklade predajne zeleniny: Prijímame objednávky na odber zemiakov (č. 46). Lebo ak ste zabudli, každý týždeň ste na ne stáli v rade...! Veru, aj také bolo. Kolekciu, ktorú ponúka filmový archív tento mesiac, tvorí plno zahraničných zaujímavostí. Už rok predtým prestala bratislavská redakcia vydávať periodikum Svet vo filme. Pre Slovenskú požičovňu filmov, ktorá ho distribuovala, to nebol taký...

Významný slovenský filmový kameraman Martin Štrba si na 31. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film Košice prevezme ocenenie Zlatá kamera za svoj jedinečný umelecký prínos slovenskej a českej kinematografii.  Martin Štrba patrí k najvýznamnejším a najvyťaženejším slovenským kameramanom súčasnosti. Absolvent pražskej FAMU sa po skončení štúdií presunul do bratislavského Štúdia krátkych filmov, kde sa začala jeho dlhoročná spolupráca s režisérom Martinom Šulíkom, ktorá sa stala kľúčovou pre slovenskú kinematografiu 90. rokov. Spolu vytvorili viacero oceňovaných filmov. Patria medzi ne snímky Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Krajinka (2000), ale aj neskoršie diela ako Tlmočník (2018), Muž so zajačími ušami (2020) či Kôň (2022). Film Záhrada, ktorý predstavuje vrcholnú spoluprácu Martina Štrbu s režisérom Martinom Šulíkom, tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Tohtoročný IFF Art Film ho uvedie vo svojom programe. Nakrúcal aj s Agnieszkou Holland Okrem spolupráce s režisérom Šulíkom je významná aj Štrbova dlhoročná tvorba s českým režisérom Vladimírom Michálkom. Ich spoločné filmy Je třeba zabít Sekala (1998), Anděl Exit (2000)či Babie leto (2001) patria medzi významné tituly českej kinematografie. Výraznú stopu Martin Štrba zanechal aj vo filmoch režisérok Michaely Pavlátovej a Agnieszky Holland. S druhou menovanou pracoval na filme Jánošík - Pravdivá história (2009) alebo...