Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1965: Je na čo spomínať? Je sa z čoho poučiť!

Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme ustavične nepočúvali tie reči: ,Čo ma do toho? Mňa po tom nič! Nech sa ten o to stará, kto z toho niečo má atď., atď.,‘ bo toto všetko ukazuje na veľkú nevzdelanosť … Napomáhať celok, vec obecnú, je nielen pekné, ale aj spojené s osohom každého, lebo sme všetci vo zväzku spojení, a len slepý nevidí tú reťaz, ktorou je v spoločnosti občianskej všetko jedno s druhým pospájané“, povedal kedysi v 19. storočí Ľudovít Štúr a citovaný bol vo filmovom týždenníku (č. 44) pri 150. výročí jeho narodenia. A aj po ďalších šesťdesiatich rokoch je užitočné si túto myšlienku v našej rozhádanej spoločnosti pripomenúť.

Ďalšiu pripomienku – najmä pre nostalgikov, ktorí neprestali vďačne spomínať na mlieko za dve koruny – prináša veľký oznam vo výklade predajne zeleniny: Prijímame objednávky na odber zemiakov (č. 46). Lebo ak ste zabudli, každý týždeň ste na ne stáli v rade…! Veru, aj také bolo.

Kolekciu, ktorú ponúka filmový archív tento mesiac, tvorí plno zahraničných zaujímavostí. Už rok predtým prestala bratislavská redakcia vydávať periodikum Svet vo filme. Pre Slovenskú požičovňu filmov, ktorá ho distribuovala, to nebol taký výnosný prvok, aby jej stál za komplikácie, ktoré mala s jeho pravidelným uvádzaním v kinách (aj tak išlo len o program v kine ČAS), a tak ho vypovedala. Tým sa oveľa viacej tzv. cudzín dostávalo do filmového týždenníka. V číslach 45, 46, 47 i 50 tvoria väčšinu obsahu. Diváci to vítali: najmä ak išlo o módu (č. 47), tanečné súťaže a supernovinku v príprave jedál, ktorou bola mikrovlnka (č. 48), či stavbu najrýchlejšieho lietadla na svete Concorde (č. 49).

Z domácej tvorby zaujmú aj dnes kritické tóny adresované (ne)starostlivosti o pamiatky v Bratislave, ich dezolátny stav, a neporiadok v meste – dokonca priamo pred informačnou kanceláriou pre cudzincov (č. 43).

Milovníkov a ochrancov prírody nepotešia šoty o tom, ako zahraniční rybári (samozrejme, za devízy) vo veľkom lovia naše hlavátky vo Váhu a Orave a poľovníci strieľajú bažanty a zajace v Židlochoviciach (č. 48). A už vôbec nie čísla o 20 smrteľných a 75 ťažkých úrazoch turistov v Tatrách za uplynulý rok, ktoré sú vyslovené v šote o tragédii zväzarmovských potápačov, keď sa dvaja z nich utopili v Hincovom plese (č. 46).

Aj futbalisti a pivári si prídu na svoje. Tí prví spomienkou na víťazstvo v kvalifikácii na MS nad Tureckom na jeho pôde 6:0 (č. 43) a na prvý večerný futbal pri umelom osvetlení v Bratislave (č. 49), tí druhí šotom zo slovenskej chmeľnice v Oponiciach (č. 50). Surovina z nej bola základom výbornej topoľčianskej dvanástky.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚN 2025

Týždeň vo filme č. 43 – 44/1965 – 7. 6. o 7.30 hod. a 8. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1965 – 14. 6. o 7.30 hod. a 15. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1965 – 21. 6. o 7.30 hod. a 22. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1965 – 28. 6. o 7.30 hod. a 29. 6. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti. Dystopická filmová miniatúra Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bonbonièra, napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet. Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky...  Milov...
Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva.  Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo. Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením. Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane. ...
Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín. Dedko Goldflam Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval. https://youtu.be/0HmkJCGwe5g V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti...
Zobraziť všetky články