Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965: Je na čo spomínať? Je sa z čoho poučiť!

Písmo: A- | A+

Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme ustavične nepočúvali tie reči: ,Čo ma do toho? Mňa po tom nič! Nech sa ten o to stará, kto z toho niečo má atď., atď.,‘ bo toto všetko ukazuje na veľkú nevzdelanosť … Napomáhať celok, vec obecnú, je nielen pekné, ale aj spojené s osohom každého, lebo sme všetci vo zväzku spojení, a len slepý nevidí tú reťaz, ktorou je v spoločnosti občianskej všetko jedno s druhým pospájané“, povedal kedysi v 19. storočí Ľudovít Štúr a citovaný bol vo filmovom týždenníku (č. 44) pri 150. výročí jeho narodenia. A aj po ďalších šesťdesiatich rokoch je užitočné si túto myšlienku v našej rozhádanej spoločnosti pripomenúť.

Ďalšiu pripomienku – najmä pre nostalgikov, ktorí neprestali vďačne spomínať na mlieko za dve koruny – prináša veľký oznam vo výklade predajne zeleniny: Prijímame objednávky na odber zemiakov (č. 46). Lebo ak ste zabudli, každý týždeň ste na ne stáli v rade…! Veru, aj také bolo.

Kolekciu, ktorú ponúka filmový archív tento mesiac, tvorí plno zahraničných zaujímavostí. Už rok predtým prestala bratislavská redakcia vydávať periodikum Svet vo filme. Pre Slovenskú požičovňu filmov, ktorá ho distribuovala, to nebol taký výnosný prvok, aby jej stál za komplikácie, ktoré mala s jeho pravidelným uvádzaním v kinách (aj tak išlo len o program v kine ČAS), a tak ho vypovedala. Tým sa oveľa viacej tzv. cudzín dostávalo do filmového týždenníka. V číslach 45, 46, 47 i 50 tvoria väčšinu obsahu. Diváci to vítali: najmä ak išlo o módu (č. 47), tanečné súťaže a supernovinku v príprave jedál, ktorou bola mikrovlnka (č. 48), či stavbu najrýchlejšieho lietadla na svete Concorde (č. 49).

Z domácej tvorby zaujmú aj dnes kritické tóny adresované (ne)starostlivosti o pamiatky v Bratislave, ich dezolátny stav, a neporiadok v meste – dokonca priamo pred informačnou kanceláriou pre cudzincov (č. 43).

Milovníkov a ochrancov prírody nepotešia šoty o tom, ako zahraniční rybári (samozrejme, za devízy) vo veľkom lovia naše hlavátky vo Váhu a Orave a poľovníci strieľajú bažanty a zajace v Židlochoviciach (č. 48). A už vôbec nie čísla o 20 smrteľných a 75 ťažkých úrazoch turistov v Tatrách za uplynulý rok, ktoré sú vyslovené v šote o tragédii zväzarmovských potápačov, keď sa dvaja z nich utopili v Hincovom plese (č. 46).

Aj futbalisti a pivári si prídu na svoje. Tí prví spomienkou na víťazstvo v kvalifikácii na MS nad Tureckom na jeho pôde 6:0 (č. 43) a na prvý večerný futbal pri umelom osvetlení v Bratislave (č. 49), tí druhí šotom zo slovenskej chmeľnice v Oponiciach (č. 50). Surovina z nej bola základom výbornej topoľčianskej dvanástky.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚN 2025

Týždeň vo filme č. 43 – 44/1965 – 7. 6. o 7.30 hod. a 8. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1965 – 14. 6. o 7.30 hod. a 15. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1965 – 21. 6. o 7.30 hod. a 22. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1965 – 28. 6. o 7.30 hod. a 29. 6. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články