Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1965: Je na čo spomínať? Je sa z čoho poučiť!

Písmo: A- | A+

Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme ustavične nepočúvali tie reči: ,Čo ma do toho? Mňa po tom nič! Nech sa ten o to stará, kto z toho niečo má atď., atď.,‘ bo toto všetko ukazuje na veľkú nevzdelanosť … Napomáhať celok, vec obecnú, je nielen pekné, ale aj spojené s osohom každého, lebo sme všetci vo zväzku spojení, a len slepý nevidí tú reťaz, ktorou je v spoločnosti občianskej všetko jedno s druhým pospájané“, povedal kedysi v 19. storočí Ľudovít Štúr a citovaný bol vo filmovom týždenníku (č. 44) pri 150. výročí jeho narodenia. A aj po ďalších šesťdesiatich rokoch je užitočné si túto myšlienku v našej rozhádanej spoločnosti pripomenúť.

Ďalšiu pripomienku – najmä pre nostalgikov, ktorí neprestali vďačne spomínať na mlieko za dve koruny – prináša veľký oznam vo výklade predajne zeleniny: Prijímame objednávky na odber zemiakov (č. 46). Lebo ak ste zabudli, každý týždeň ste na ne stáli v rade…! Veru, aj také bolo.

Kolekciu, ktorú ponúka filmový archív tento mesiac, tvorí plno zahraničných zaujímavostí. Už rok predtým prestala bratislavská redakcia vydávať periodikum Svet vo filme. Pre Slovenskú požičovňu filmov, ktorá ho distribuovala, to nebol taký výnosný prvok, aby jej stál za komplikácie, ktoré mala s jeho pravidelným uvádzaním v kinách (aj tak išlo len o program v kine ČAS), a tak ho vypovedala. Tým sa oveľa viacej tzv. cudzín dostávalo do filmového týždenníka. V číslach 45, 46, 47 i 50 tvoria väčšinu obsahu. Diváci to vítali: najmä ak išlo o módu (č. 47), tanečné súťaže a supernovinku v príprave jedál, ktorou bola mikrovlnka (č. 48), či stavbu najrýchlejšieho lietadla na svete Concorde (č. 49).

Z domácej tvorby zaujmú aj dnes kritické tóny adresované (ne)starostlivosti o pamiatky v Bratislave, ich dezolátny stav, a neporiadok v meste – dokonca priamo pred informačnou kanceláriou pre cudzincov (č. 43).

Milovníkov a ochrancov prírody nepotešia šoty o tom, ako zahraniční rybári (samozrejme, za devízy) vo veľkom lovia naše hlavátky vo Váhu a Orave a poľovníci strieľajú bažanty a zajace v Židlochoviciach (č. 48). A už vôbec nie čísla o 20 smrteľných a 75 ťažkých úrazoch turistov v Tatrách za uplynulý rok, ktoré sú vyslovené v šote o tragédii zväzarmovských potápačov, keď sa dvaja z nich utopili v Hincovom plese (č. 46).

Aj futbalisti a pivári si prídu na svoje. Tí prví spomienkou na víťazstvo v kvalifikácii na MS nad Tureckom na jeho pôde 6:0 (č. 43) a na prvý večerný futbal pri umelom osvetlení v Bratislave (č. 49), tí druhí šotom zo slovenskej chmeľnice v Oponiciach (č. 50). Surovina z nej bola základom výbornej topoľčianskej dvanástky.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚN 2025

Týždeň vo filme č. 43 – 44/1965 – 7. 6. o 7.30 hod. a 8. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1965 – 14. 6. o 7.30 hod. a 15. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1965 – 21. 6. o 7.30 hod. a 22. 6. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1965 – 28. 6. o 7.30 hod. a 29. 6. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leopold Haverl Leopold Haverl a Jozef Adamovič vo filme Traja svedkovia (1968). Foto: archív SFÚ/M. Kordoš

Leopold Haverl

V týchto dňoch by sa jeden z najznámejších slovenských hercov Leopold Haverl dožil 90 rokov. Bratislavský rodák, priateľmi prezývaný Hafi, patril k hereckým ikonám s nezameniteľným hlasom a výraznou javiskovou charizmou. Prezývka, ktorá ho sprevádzala celý život, vznikla ešte počas štúdia na konzervatóriu. Narodil sa 16. februára 1936 v Bratislave. S divadlom prichádzal do kontaktu už od detstva – jeho otec pracoval ako osvetľovač v Slovenskom národnom divadle, a tak mal malý Leopold možnosť sledovať predstavenia priamo zo zákulisia. Práve tam spoznal viaceré osobnosti zakladateľskej generácie slovenského profesionálneho divadelníctva, ako Hanu Meličkovú či Janka Borodáča, Jozefa Budského, Martina Gregora, Mikuláša Hubu a Viliama Záborského, ktorí v ňom videli budúceho adepta herectva. Na doskách SND sa prvýkrát predstavil už ako jedenásťročný. Hoci Haverla spočiatku priťahovala aj hudba, herectvo napokon zvíťazilo. V rokoch 1950 – 1954 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde získal pevné umelecké základy. Po absolvovaní konzervatória svoju hereckú dráhu začal v zájazdovom Dedinskom divadle. Niekoľko rokov účinkoval v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle poézie, aby sa napokon v roku 1967 stal stálym členom súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2015. Počas svojej kariéry vytvoril desiatky výrazných postáv na divadelných doskách, televíznych obrazovkách a vo filmoch. Svoj charakteristický hlas prepožičal desiatkam...
Zobraziť všetky články